Svedectvá o Ježišovi
J 5, 31-39:
“Ak sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé, (32)
iný je, ktorý svedčí o mne, a viem, že je pravdivé jeho svedectvo, ktoré vydáva o mne. (33) Vy ste poslali k Jánovi a ten vydal svedectvo o pravde, (34) ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale hovorím to preto, aby ste vy boli zachránení. (35) On bol sviecou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli veseliť na chvíľku v jeho svetle. (36) Ale ja mám väčšie svedectvo
než Jánovo: totiž skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal: už aj skutky, ktoré mám, svedčia o mne, že ma Otec poslal. (37) A Otec, ktorý ma poslal, vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli Jeho hlas, ani nevideli Jeho tvár, (38) a jeho nezostáva vo vás, lebo neveríte Tomu, ktorého poslal. (39) Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne“. Amen
Milí bratia a sestry!
Hovorí sa, že „samochvála smrdí“. Neraz je až nepríjemné počúvať ľudí, ktorí radi a často hovoria iba o sebe, o svojej osobe, o svojich kvalitách alebo úspechoch. Pán Ježiš preto iba výnimočne začínal rozhovory s ľuďmi rozprávaním o sebe, napriek tomu, že bolo a je dôležité, aby Ho ľudia poznali a uverili v Neho. Skôr prejavil záujem o iných a počkal radšej na otázky, na ktoré mohol potom odpovedať a svedčiť o svojom poslaní. Dnešné evanjelium nám pripomína trojnásobné svedectvo o tom, že Ježiš je Boží Syn.
Takto o Ježišovi svedčí:
1. Ján Krstiteľ
2. Jeho skutky
3. Písma SZ
1. Bratia a sestry!
Správne poznanie osoby a diela PJK bolo dôležité vždy, v každej dobe. Je dôležité pre každé človeka a preto aj pre nás. V období po Vianociach mnoho ľudí odchádza od Pána Krista a myslia si, ako malé deti, že Ježišova úloha je „splnená“ (darčeky sú rozdané), že stačí, ak si na Neho spomenieme opäť až na Jeho budúce narodeniny. Aby sme sa opäť – ako to On povedal o Jánovi Krstiteľovi: “ na chvíľu poveselili v Jeho svetle“!
Iste sa nepomýlime, ak my budeme pristupovať ku Kristu ako Ján Krstiteľ.
Ján Krstiteľ nielen pokrstil Ježiša krstom pokánia, ale spoznal a vyznal o Ňom dôležitú pravdu: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“. Toto dôležité upozornenie o Jeho krste sa naplnilo rovnako, ako jeho slovo o súde, ktorý koná Ježiš aj dnes a ktorý raz vykoná na konci vekov. Tým nás motivuje k pokániu. Je tu aj Jánovo svedectvo o tom, že Pán Ježiš je:“ Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“. V Jeho slove a sviatostiach je ponuka Božieho zámeru: nájsť človeka ako strateného hriešnika a ponuka návratu, odpustenie hriechov a spasenia. Pán Ježiš preto nadviazal na svedectvo Jánovo slovami, ktoré dobre poznáme: Pokánie čiňte a verte v evanjelium! (Mk 1,15)
Každý svedok Pána Ježiša Krista má podobnú úlohu a poverenie. Volať slovom a spôsobom svojho života blížnych, na ktorých mu záleží a ktorých osloviť môže: k pokániu i k prijatiu radostnej správy (evanjelia) o tom, že„Ježiš hriešnikov prijíma“! (ESP 324 ). Tých, čo svoje hriechy poznávajú, vyznávajú a úprimne ľutujú, prijíma na milosť a uisťuje ich o dôležitej skutočnosti nového života. Vtedy Pán hovorí: Choď v pokoji! Tvoja viera ťa zachránila!
Ján Krstiteľ vďaka svojmu svedectvu bol „sviecou, ktorá horela a svietila“. Svetlo jeho života mnohým prinieslo pravú radosť a pokoj. Pravdivosť svojho svedectva dokázal mučeníckou smrťou. Neváhal otvorene kritizovať Herodesa pre jeho cudzoložstvo, keď žil so ženou svojho brata. Dokonal časný život tak, ako to prorocky predpovedal:“ On musí rásť a ja sa umenšovať“.
Je isté, bratia a sestry, že ani dnes nie je jednoduché byť verným svedkom Ježiša Krista! Nie je jednoduché „hovoriť a nemlčať„ o živote podľa Božieho slova vo vzťahoch manželských, o správnom vzťahu medzi mužom a ženou v sexuálnej oblasti, v predmanželskom vzťahu a to ani vo vlastnej rodine, nie to na verejnosti. Ježiš to však aj od nás očakáva, aby každý človek prišiel k poznaniu pravdy a bol napokon spasený.
Bratia a sestry! Tak, ako v čase zemského pôsobenia Pána Ježiša boli mocným oslovením ľudí Jeho skutky pomoci, uzdravenia, sýtenia a neraz vykonanie divov, ktoré prevyšujú naše – nielen možnosti, ale aj bežné skúsenosti, tak to robí Ježiš aj dnes. Počuli sme dnes o prvom takom skutku , ktorý vykonal v Káne Galilejskej. Bol to skutok pomoci práve pre manželov. Preto Pán Ježiš hovorí: “Ja mám aj väčšie svedectvo ako bolo Jánovo“.
Už prorocké slovo vie byť často činom nevídanej sily i keď neraz môže pripomínať údel zrna, padnutého „na kraj cesty“. Raz prinesie veľkú úrodu, inokedy nie. Pán Ježiš však k slovám evanjelia pridával aj skutky pomoci a záchany. Až do času najväčšieho skutku Božieho – vzkriesenia mocou Otcovou -však nechcel, aby sa práve o týchto skutkoch nejako zvlášť hovorilo. Skôr zakazoval o nich rozprávať. On vedel veľmi dobre, prečo zvolil takúto „stratégiu“. Nechcel, aby boli nesprávne pochopené! Totiž, ako to najväčšie a najvyššie, čo On má a dáva človeku. Napríklad: dar zdravia, ako to aj my dnes vnímame. Alebo dar nasýtenia, ako aj my kladieme otázku životnej úrovne a tzv. sociálnych istôt temer na úroveň hodnoty nebeského kráľovstva a večného života!
On aj dnes koná zázraky a chce nám pomáhať. Chce zachraňovať a požehnávať naše manželstvá, ako to urobil v Káne. Chce vracať rodičom ich deti zdravé, ako to urobil v Naime, u stotníka v Kafarnaume, alebo v dome Jairovom. Nechce, aby naše deti hynuli so svetom a rodičia smútili. Chce liečiť a zotierať slzy všade. Chce dať dôstojnosť diskriminovaným a zabudnutým. A najmä chce všetkým dať plný a pravý život, t.j. život večný! Lenže tento najcennejší dar nie je možné prijať bez viery! Bez toho, aby Ho ľudia správne poznali a prijali! Ak je prijímaný v našich rodiách, v manželstvách, v spoločnosti, iba preto, aby ľudia dostali z Jeho rúk iba telesné dary a pritom nepríjmu samotného Darcu – zanechá nám „náš dom pustý“. Napríklad ak niekto uzavrie manželstvo v kostole len preto, aby to bolo „krajšie, slávnostnejšie, dôstojnešie“, bez počúvania Kristovho slova a plnenia Jeho programu, môže skončiť rovnakou tragédiou, ako aj iné neuzavreté v kostole! Podobne prijatie milosti v dare Krstu svätého bez denného mŕtvenia starého Adama a každodenného povstávania nového človeka v nás, ľahko môže viesť k strate Božieho detinstva.
Na druhej strane Jeho pomoc, požehnanie a dary pre telo telo sú a budú nám pridané, ak „hľadáme najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť“, ako to zasľúbil! Ak je Ježiš prijímaný ako Pán a Spasiteľ, uvidíme napokon aj naplnenie tých najväčších sľubov, ktoré dal človeku. Jeho najväčšími darmi sú: odpustenie hriechov a dar života večného. Poznanie Pána Boha tvárou v tvár. Jedno z blahoslavenstiev Pána Ježiša o tom hovorí známymi slovami: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia“. Čisté srdce nie je výsledkom nášho úsilia, ale darom milosti Božej skrze Krista, Pána!
3. Bratia a sestry !
Pán Ježiš vie, že človek by istotu spasenia chcel mať a držať pevne v ruke. Vždy sa o to snažil rôznym spôsobom. Najmä vonkajšími skutkami „spravodlivého života“, alebo „ skutkami lásky“,
prípadne rôznymi skutkami sabazapierania, obetovania peňazí a všeličoho, čím sa rád chváli človek. Sem patrí aj snaha ľudí “skúmať Písma“. Snaha nájsť v slovách Biblie niečo, čo iní neobjavili a nevypočuli. Snaha nájsť možno nejaké „vyššie poznanie“, ako ho iní, alebo možno Celá cirkev nepočula. To môže vyzerať ako lákavá cesta. Vezmime napríklad jasné slová Pána Ježiša: „Vezmite a jedzte toto je moje telo... a pite z neho všetci, tento kalich je krv Novej Zmluvy, ktorá sa vylieva za vás na odpustenie hriechov.“ Čo všetko tu ľudia „vyprodukovali“ – len aby nemuseli s dôverou v Kristovo zasľúbenie jesť a piť z kalicha a prijať ho ako Jeho pravé telo a krv. Podobne o zasľúbení darov Ducha Svätého a iných zasľúbeniach.
Aj Židia chceli počuť Boží hlas z Písem, ale inak, ako naozaj znel a inak, ako ho aj Ježiš ako pravý Boží Syn učil, zvestoval, vysvetľoval, ale aj plnil. Preto im musel povedať: „Skúmate Pásma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich a tie vydávajú svedectvo o mne“! A neskôr doložil: „ Aj Mojžiš písal o mne“ . Počúvanie Jeho evanjelia nie je teda počúvanie a prijímanie iného hlasu a inej vôle, ale len Božej! Preto je ono vždy „mocou Božou na spasenie každému veriacemu“.
Bratia a sestry! O tom, že Ježiš je Syn Boží nesvedčí iba On sám. Toto životom dosvedčil aj Ján Krstiteľ, ale aj Ježišove skutky, ktoré Mu dal Otec. Tie dávnešie, známe z evanjelií, ale aj všetky ďalšie a nové . Aj dnešné dary, dané nám, našim rodinám, manželstvám, našim deťom a vnúčatám. Dary, dané nám aj bez nášho modlenia, dary pre telo i dušu. Takým je i každé Slovo vdýchnuté od Boha: každá verná zvesť Cirkvi a sviatosti, ktoré sa v nej verne a čisto prisluhujú. Toto sme iste aj my spoznali ako pravdu, to sme zakúsili mnohokrát. Božiu pomoc, ochranu, láskavé odpustenie našich hriechov, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Preto aj my dnes Ježiša Krista ako Pána chválime a o Ňom ako Synovi Božom a Spasiteľovi svedčíme. Amen.
2.nedeľa po Zjavení – Sobotište a Rovensko 2011 – Ľubomír Batka st.
Slovak