Viera – nevera

Viera – nevera

Heslo roka 2020

Verím! Pomôž mojej nevere! “ Marek 9, 24

Vie dnešný človek čo je to viera? Samozrejme myslí sa tu viera v Trojjediného Boha. Nie je na škodu z času na čas siahnuť po našich luteránskych vierovyznávačských spisoch, zlatému pokladu reformácie, kde náš reformátor Martin Luther vo svojom vysvetlení 3. článku Viery všeobecnej kresťanskej o posvätení hovorí: Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána, veriť ani k Nemu prísť, ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval; tak ako i celú cirkev kresťanskú tu na zemi povoláva, zhromažďuje, osvecuje, posväcuje a pri Ježišovi Kristovi v jedinej pravej viere zachováva…Verím, že nemôžem veriť. Nemám k tomu síl. Niekedy nás pritlačí situácia, problémy, bezmocnosť a bezradnosť. Tu nás stretáva a oslovuje náš Pán slovom skrze Ducha Svätého a učí nás kráčať vo viere Syna Božieho keď aj nám hovorí: „Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery?“ (Mk 4, 40) Slovo, ktoré je výzvou k viere. Takáto viera predovšetkým nehľadí na seba v tom zmysle, či je pravá, silná alebo slabá. Viera z Ducha Svätého neverí v samu seba. Je to viera, ktorá verí v Boha.

Čo z toho vyplýva? Jednoducho to, že viera nie je ľudská schopnosť. Viera je ovocím pôsobenia Ducha Svätého v nás! Je to dar! A čo takáto viera vzbudená Duchom Svätým v človeku pôsobí? „Rieky živej vody potečú zvnútra toho, kto verí vo mňa“ (J7, 38) – teda, človek, ktorý verí v Ježiša sa môže stať prameňom dobra, pokoja a požehnaním pre iných, ale nie sám zo seba, ale len keď verí v Pána Ježiša Krista. V Boha, ktorý jediný má moc robiť zázraky. Hneď v ďalšej 10. kapitole Markovho evanjelia preto nie náhodou čítame: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ (Marek 10,27). Môže Ježiš pre nás niečo urobiť, pre náš svet, vzťahy a problémy? Ježiš obracia otázku naruby a dáva otáznik na vieru človeka – ak môžeš? Jemu je všetko možné. Nepochybujme. Problém nie je u Ježiša. Problém nás ľudí je ten, že Boha zmenšujeme. Myslíme si, že keď to nedokážeme my, tak to On tiež nedokáže. Ale On má všetky možnosti a schopnosti. Je Boh, preto Mu nemožno prisudzovať obmedzené možnosti a ľudské meradlá. Otázka tu nestojí, či to Ježiš dokáže, ale ako je to s našou vierou. Teda nie ak môžeš, tak pomôž, ale Pane verím, že všetko môžeš. Tak vyznávajme.

Nie vždy všetkému rozumieme, nie vždy vieme všetko pochopiť. Niekedy je to tak aj s otázkami viery. Často sa zamýšľame nad otázkami stvorenia sveta, nad nekonečnosťou vesmíru, ale aj nad chorobami a nešťastím, ktoré je vo svete. Nie vždy všetkému musíme rozumieť – nemali by sme však prestávať VERIŤ. Nepochybovať vo viere v Neho, či sa o nás stará, a že Mu na nás záleží. Nepochybovať vo viere Jeho zasľúbeniam, Jeho vernosti, Jeho milosti a Jeho moci. Je to Ježiš, ktorý vidí a nesie našu neistotu, keď naša viera zlyháva tvárou v tvár náročným výzvam. Viera môže zostať živou, môže rásť len vtedy, keď je zakorenená v našom Spasiteľovi a Pánovi Ježišovi Kristovi.

Viera zachraňuje pred tým, čo sa človeku zdá nepochopiteľné a nezdolateľné. Viera mení človeka. Objavme v sebe vieru, lebo On koná. Nikdy si nebuďme istí sami sebou, so svojimi plánmi. Prichádzajú chvíle, v ktorých sa nám stráca Ježišova blízkosť, sila, Jeho konkrétna pomoc. Momenty, keď sa naša viera rozochveje, nebezpečne rozkolíše, padáme do beznádeje a bezmocnosti. Čo nám však bráni, aby sme vtedy volali: „Verím! Pomôž mojej nevere!“? Nehľadajme silu v sebe, vo vlastných zdrojoch. Nehrajme sa na lepších. Nič nepredstierajme a buďme úprimní. „Verím!“ povedané zo žalmistom (Ž 130, 1), je to volanie z hlbokosti duše a vyznajme poctivo Ježišovi so slzami v očiach „Pomôž mojej nevere!“ Tak sa rodí skutočná a pravá viera. Majme tú silu a odvahu to vyznať. Spoznajme a vyznajme svoju neveru. Spoznajme, že Ježišova prítomnosť odhaľuje našu biedu nevery, ale aj prebúdza našu vieru! Spoznajme, že pomoc, uzdravenie a nádej potrebujeme aj my. Hľadajme správne a dobré smerovanie. Odovzdajme sa Ježišovi, ktorému nie je nič nemožné. On chce byť blízko nám. Byť nám blízkym aj v našich pochybnostiach, sklamaniach, dokonca i pádoch. On nás chce doviesť k viere. Zápas o vieru sa nevyhráva predstieranou vierou, ale vyznaním nevery! Vyznaním: Pane, zmiluj sa nado mnou, pomôž mi veriť. Sami to nedokážeme. Spoľahnime sa na Pánovu milosť.

Pokoj Vám!!

One thought on “Viera – nevera

Leave a Reply