Čo potrebuje každé dieťa
Lk 2, 41-52:
„Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka.(42) Keď mal dvanásť rokov a oni išli do Jeruzalema podľa obyčaja tej slávnosti, vzali ho so sebou, (43) ale keď sa po skončení slávnostnýh dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme: rodičia však nevedeli o tom, (44) ale sa domnievali, že je v zástupe, prešli deň cesty a hľadali Ho. (45) A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. (46) Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. (47) Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami (48) Keď ho uzreli, preľakli sa. A matka Mu povedala: synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali. (49) Odpovedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? (50) Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. (51) Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. (52) A Ježiš prospieval múdrosťou, vekom a milosťou u Boha aj u ľudí. Amen.
Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Možno ste sa viacerí z vás boli pozrieť na výstavu chovateľov z nášho okolia v miestnom Kultúrnom dome. Je to zaujímavý pohľad na pekné a zdravé domáce úžitkové zvieratá, na rôzne druhy holubov, králikov, alebo pekné exotické vtáčiky. Za všetkými tými vystavenými exponátmi zvieratstva vidieť veľa starostlivosti chovateľov: veľa času , ktorý im bol venovaný, a dokonca aj veľa odborných vedomostí. Lebo chovať úspešne niektoré druhy zvieratstva sa bez odbornej literatúry, alebo
odborných rád nedá. K tomu treba ešte pripočítať veľa času, ktorý bol venovaný nielen zvieratám, ale aj príprave výstavy. To, čo je niekedy pre bežného návštevníka skryté, je : odborné posudzovanie vystavených exponátov a ocennenie formou pridelených bodov. Majitelia
najvyššie ocenených exponátov sú na to spravidla aj patrične hrdí a sú v vo svojom okolí za to uznávaní.
Príklad dobrých chovateľov môže poslúžiť ako inšpirácia pre nás ako kresťanov. Konkrétne pre všetkých rodičov detí, ako ich prvých – nielen „chovateľov“ ale aj vychovávateľov. Všetkým otcom a matkám, ktorí možno príklad biblických rodičov buď nepoznajú, alebo si na tieto príklady v každodennom živote vôbec nespomenú. Nie je to len príklad Jozefa a Márie, zemských rodičov Ježiška, – ale aj mnohých iných rodičov, ktorých spomína Stará i Nová zmluva.
Ani v najmenšom nechceme a nemôžeme ako kresťania znižovať hodnotu človeka, ako Božieho stvorenstva na úroveň ostatných živých tvorov. Práve tak nemôžeme a nechceme povyšovať ostatné stvorenia na úroveň človeka. Je však divné, a neraz až zarážajúce, že mnohí ľudia dnes viac času, obdivu, peňazí a trpezlivosti venujú rôznym druhom domácich a úžitkových zvierat, ako deťom a ich výchove…
Tam, kde sú deti predsa len prijaté, počujeme neraz hovoriť: nemáme pre ne čas! O poznávaní odbornej literatúry a poradenstva v oblasti výchovy, sa neraz nedá vôbec hovoriť! Preto zostáva často iba povzdych: kiež by toľko času a vzdelávania v rodičovských úlohách dostali všetky deti, ako to niekedy dokážu rôzni chovatelia. Kiež by si všímali všetky mamy a otcovia tie nedostatky v duchovnom raste aspoň tak, ako si – priam do poslednej drobnosti všímajú a kriticky hodnotia každé pierko, pazúriky, držanie tela u operencov, králikov a iných zvieratách chovatelia a posuchovatelia… Kiež by boli tak nároční na duchovnú potravu pre deti- na to, čo prijímajú a „konzumujú“ naše deti a vnúčatá, ako dbajú mnohí chovatelia na kvalitu krmiva, vitamínov, enzýmov a všelijakých prostriedkov pre svoje výpestky!
Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!
Sme na počiatku nového roku, v ktorom máme ako kresťania žiť, konať a nasledovať Ježiša Krista nielen v osobnom živote, nielen ako cirkevno-zborové spoločenstvo, ale aj v našich rodinách. Ako rodičia, otcovia a maky, ktorí sme často súčasne aj krstnými rodičmi! Najlepším a trvalo platným príkladom sú nám v tomto všetko zemskí rodičia nášho Pána. Všimnime si tento príklad, aby sme sa práve ním povzbudili, poučili a inšpirovali.
Každé dieťa potrebuje:
1. Božiu milosť
2. rodičovskú lásku
3. a múdrosť prechádzajúcich generácií
Milí bratia a sestry,
iste je neprehliadnuteľná skutočnosť, ktorú zdôraznil evanjelista Lukáš v závere správy o 12-ročnom Ježišovi: Ježiš prospieval múdrosťou , vekom a milosťou u Boha aj u ľudí. To najdôležitešie je vyslovené v závere! Ide o milosť Božiu, ktorú potrebuje každý človek prichádzajúci na svet. Aj Pán Ježiš, ako pravý človek ju potreboval – veď ako človek prežíval všetko to, čo prežívame aj my a teda aj naše deti a vnúčatá! Je to napr. úzkosť a strach, túžba po láske, pokoji, priateľstve…
Ani v detstve, ani v Getsemane sa nejavil Ježiš ako nejaký „superman“, ako nejaký „hrdina“ antických bájí, alebo dnešných fantastických filmových kombinácií, ktorých denne sledujeme na obrazovkách v lacných filmoch…Pán Ježiš „plakal s plačúcimi a radoval sa z radujúcimi“. Rozumel hladu a vyčerpanosti tela, preto sýtil hladných a liečil. Spolucítil s naimskou vdovou, s rodinou Jairusa , zachvel sa nad hrobom Lazarovým, trpel a prežíval bolesť a sklamanie, keď musel Judášovi povedať:“ priateľ môj, čo si prišiel“ ? Aj vtedy, keď sa potil krvavým potom v Getsemane, a zvlásť potom, keď prežíval úzkosť z opustenosti Pánom Bohom na kríži.Preto sa modlil a preto vždy hľadal živý kontakt s nebeským Otcom.Vyjadrime to Jeho vlastnými slovami, ktoré povedal pozemským rodičom: “Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca?“
Ani my, podobne ako Jozef a Mária by sme na to nemali nikdy zabudnúť. V radostiach i ťažkostaich života potrebujeme si to vždy nanovo pripomínať: potrebujeme živé spoločenstvo s naším nebeským Otcom, práve tak, ak ho potrebujú aj naše deti. Aby sme nachádzali silu, pomoc a múdrosť Ducha Svätého, ale vždy aj nové odpustenie hriechov, ako sme ho prijali už v Krste Svätom.
2.Bratia a sestry v Pánu!
Naše deti a vnúčatá, tak ako aj dieťa Ježiš potrebujú lásku, rodičovskú ochranu a starostlivosť otca i matky. O Jozefovej službe ako vzore pre všektých kresťanských otcov sme počuli z Písma už pri vstupe do pominulých Vianoc. Začal sa však nový rok a v ňom bude opäť mnoho nebezpečenstiev, pred ktorým musíme aj my chrániť svoje deti. Ale nestačí len „chrániť“, v zmysle „úteku pred Herodesom“, alebo v zmysle duchovného boja proti zvodom diabla a sveta! Nestačí len byť proti niečomu – ale : ako pastier ovečky, aj my máme svoje ratolesti „vodiť“ na zelené pastvy Slova Božieho a k vodám osvieženia a života, ktoré spoznávame vo sviatostiach Ježiša Krista.
Tam, kde rodič potrebuje pomoc, má ju hľadať v rozhovoroch s tými, ktorí môžu pomôcť ako učitelia, radcovia, ako skúsenejší a „dospelejší“ vo viere… Za to sa netreba hanbiť a preto povzbudzujeme rodičov k tomu, aby aj terajší spôsob výučby a pomoci v našom cirkevnom zbore, totiž možnosť zostať ešte spolu s deťmi a ostatnými rodičmi na pastorálny rozhovor v chráme po SLB, ste prijali prijali ako pomoc a cestu.
Aj Pán Ježiš ešte po skončení slávností v Jeruzaleme zostal rozhovore s tými, ktorý boli vtedajšími duchovnými učiteľmi a radcami, a to aj napriek tomu, že ich už ako 12- ročný v mnohom prerástol. Zostal: „počúvať a spytovať sa…“ – To je to dôležité pre deti, ale aj pre nás ostatných…Na to, bratia a sestry, „obetujme“ čas, lebo ide o dôležitú úlohu a prejav skutočnej starostlivosti o Pánom Bohom darované poklady- naše deti! Nezabudnime, že Boh nám dal, ako M.Luther hovorí: „telo i dušu“. Pretože nielen telo, ale aj duša a duch majú svoje potreby a preto ich treba primerane sýtiť, chrániť, osvecovať a posväcovať skrze Duchom Svätého skrze Slovo. Čas, ktorý venujeme duchovnému rastu a vzdelávaniu svojmu i detí, nebudeme nikdy ľutovať, lebo „pobožnosť je a všetko užitočná a má zasľúbenie pre terajší i budúci život“.
Milí bratia a sestry, milí priatelia!
3/ Popri dare a pomoci Božej milosti, ktorá je nám všetkým ponúkaná od Boha Otca i od Toho, ktorý je naším Pomocníkm a Spasiteľom, ktorý nám zaľúbil dar Ducha Svätého, je tu ešte jeden druh, alebo zdroj pomoci, ktorý z dnešného evanjelia môžeme vidieť ako taký, ktorý má svoju hodnotu. Isteže nie je tej hodnoty a tej kvality ako Božia milosť a ako pevná kresťanská rodina, v ktorej otec a matka spoločne s deťmi žijú vierou, spoločnou službou a láskou.
Je to múdrosť predchádzajúcich generácií. Môžeme ju nazvať biblickou tradíciou, ku ktorej môže pristúpiť aj naša evanjelicko- kresťanská tradíca. Tradícia môže byť dobrá i zlá. Nie je rozhodujúce, či je stará, v zmyle dávnejšej doby, alebo „ nová“. Taká, ktorú si sami založíme, a ktorá možno zostarne skôr, ako sa nazdáme…
Evanjelista Lukáš svedčí:“ Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka.“ Túto slávnosť svätil ľud SZ jednak spolu v chráme, ale súčasne aj vo svojich domácnostiach. V podobe sederovej večere patrí k silným tradíciam Židov dodnes. Aj sám Pán Ježiš, ako Lukáš viackrát spomína – chodieval často v sobotný deň do synagogy a zvesť evanjelia prinášal aj tu. V Nazaretskej synagoge čítal aj text proroka Izaiáša a využil túto príležitosť k pravej službe ľuďom.
Pri duchovno náboženskej výchove sa stretáme a budeme stretávať aj my s mnohými slovami, prvkami, či časťami liturgie, ktorým nemusíme hneď ani my, ani deti spočiatku rozumieť. Stačí, ak si uvedomíme bohatosť rôznych tradícií Štedrovečernej večere. Iste všetkému deti nemôžu rozumieť – ale ako hovorí už slovo SZ: „Ak sa ťa syn opýta, čo znamená – to či ono z tradície, vysveli a trpezlivo rozprávaj svojmu synovi, či dcére. Nemali by sme ľahkomyseľne opustiť niečo, čomu hneď najmä deti a dospievajúci nerozumejú.Veď aj naše evanjelické Služby Božie nesú stopy a prejavy synagogálnej bohoslužby ľudu SZ! Dnes nie je naša úloha, všetko z tejto oblasti spomenúť. Preto sa zamyslime iba nad tým, ako ťažko by sme asi nahradili slová: Amen, Haleluja, Hosana, alebo prvokresťanské: Maranatha: Pán prichádza, či Príď, Pane Ježiši! Nie opustiť, alebo zahodiť, ale učiť a trpezlivo vysvetlovať musíme aj po viacerých rokoch, aký je napr. starokresťanský a staroluteránsky spôsob prisluhania Večere Pánovej, čo je Kýrie, čo je Krédo a množstvo iných vecí.
Na záver spomeniem jednu „tradíciu“, ktorú máme zachovanú aj v našom cirkevnom zbore na Nový rok. Je to kolekta, totiž zbierka a ofera zadržaná okolo oltára, počas ktorej však máme spievať pieseň, ktorú doprevádza organová hra! Ako správne rozumiť tejto tradícii? Bol to, a má aj zostať pre budúcnosť – radostný prejav putujúceho ľudu Božieho NZ do „zasľúbenej zeme“, pod Božou milostivou ochranou. Tým totiž sme! Putujeme s Božou pomocou. Preto má ľud Boží spievať! ( A nie sa iba zhovárať…etc.) Spievať, až kým sa nevýjde z kostola. Ak je pri tomto slávnostnom sprievode a pri tejto ceste ofera , je a má to byť prejav vďaky, že Pán bol s nami až doteraz. Súčasne je to aj prejav dôvery v Božiu pomoc, že bude s nami i naďalej a požehná nám! Spievajúce spoločenstvo je a má byť vyznávajúcim, radostným spoločenstvom. Za hlaholu zvonov máme výjsť z chrámu Božieho a cestou si podať ruky k záväzku, že budeme spoločne slúžiť Hospodinu:“ Ja i moj dom“-, ako to povedal kedysi Józua.
Ak nepochopíme odkaz tejto tradície, stane sa nám nezrozumiteľná a zbytočná. Ak jej rozumieme, má v sebe dôležité posolstvo a povzbudenie vo viere. ( Pozn. Preto nestačí iba vstať a ísť, ale treba aj radostne spievať a doma deťom vysvetliť, prečo sme to robili…)
Milí priatelia, každé dieťa, aj naše ratolesti a ratoliestky potrebujú a budú potrebovať: Božiu milosť, rodičovskú lásku a starostlivosť, ale aj múdrosť predchádzajúcich generácíí, práve tak, ako aj my všetci. Amen.
1.nedeľa po Zjavení – Sobotište 2011 – Ľubomír Batka, ev. farár
Slovak