Cesta za hviezdou
Hľa, mudrci idú k Tebe, Pane,
a kloniac – dary svoje venujú Ti…
Hľa, múdri idú k Tebe, Pane
a neľutujú dlhočiznej púti…
Ich viedla hviezda a ich slovo,
nás – Duch Tvoj vlastný vedie k Betlehemu.
Ó, daj by some tiež verne skončili
púť, pre nás biednych, slabých vymeranú. Amen (MR)
Mt 2, 1 – 12:
“Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za časov kráľa Herodesa, ajhľa mudrci od východu prišli do Jeruzalema (2) a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. (3) Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. (4) Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. (5) Odpovedali mu: V judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: (6) A ty, Betlehem, Judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.
(7) Nato Herodes tajne povolal mudrcov, dôkladne sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. (8) A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nádete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu.
(9) Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. (10) Ako uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. (11) I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. (12) A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny”. Amen
Bohumilí kresťania!
Svätíme dnes posledný vianočný sviatok – Zjavenie Krista Pána mudrcom. Je to sviatok, v ktorom ubúda hodne z tej typickej vianočnej atmosféry, ako ju prežívame na Štedrý večer a cez vianočné slávnosti. Keďže nie sme kresťania “východného obradu, tento sviatok nás už navracia späť k dňom pracovným a “všedným”. Lenže práve v nich máme ako kresťania prežívať a uplatňovať silu plynúcu z vianočnej evanjelovej radosti. Dnes si môžeme položiť takúto otázku: K čomu nás vedie viera v narodeného Spasiteľa? Odpoveď v duchu dnešného evanjelia je nasledovná:
Viera v Spasiteľa nás pozýva:
1. naše schopnosti rozumne využívať
2. jednotu kresťanov posilňovať
3. Božiu spásu všade hlásať
Bratia a sestry!
Všetci ľudia dostali od Pána Boha konkrétne hrivny, alebo talenty (charizmy). Medzi ne patrí aj dar rozumu. Tento dar robí “človeka človekom”, robí z nás “korunu stvorenstva”. Je to dar človeku od Stvoritaľa, ktorý podobne ako ostatné talenty, máme povinnosť používať a rozvíjať. Na tento dar a schopnosť človeka myslí žalmista, keď v Žalme ôsmom hovorí: ” Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil: Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš? Málo menším si ho urobil od božských bytostí, slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil. (Ž 8, 4-7) Preto SZ žalmista na inom mieste môže vyznať, že spoznáva Božie oslovenie aj cez stvorenstvo na zemi, ale aj cez “nebesá, ktoré rozprávajú o sláve Božej”. Viera v Boha, Hospodina nebráni, ale naopak vedie k tomu, aby človek skúmal a poznával všetko, čo On stvoril. Aby svojím rozumom poznával tajomstvo mikrokozmu i makrokozmu, tajomstvo zeme, vody, života i času i vesmíru. Kresťan a kresťanská viera sa nemusí báť vedy, jej výsledkov a pokroku v poznaní, ak je to veda skutočná, pravdivá a nie tendenčná, ak je súčasne aj pokorná…Tak svedčia a hovoria jednoznačne aj všetci významní vedci minulých i terajších čias.
Nie je bez zaujímavosti, že aj starodávnych pohanských mudrcov, predchodcov dnešných moderných vedcov, čiže intelektuálnu elitu pohanského sveta priviedlo pozorovanie nebeskej oblohy a pohybu planét, i objavenie sa “novej hviezdy”, “nóvy” bližšie k Pánu Bohu. Slovo SZ proroka Micheáša potom dopovedalo to dôležité a podstatné. Kde v skutočnosti je a nachádza sa miesto narodenia Mesiáša, “židovského kráľa”. Tak rozumové poznávanie, pozorovanie a skúmanie, ruka v ruke so slovom Písma ich priviedlo k dieťaťu Ježišovi, ktoré hľadali. V narodenom Ježišovi spoznali Kráľa kráľov a Pána pánov a preto sa pred Ním aj poklonili a obetovali Mu svoje dary: zlato, kadidlo a myrhu. Na začiatku to bola len nejasná viera a tušenie, keď vyznávali: “Videli sme jeho hviezdu na východe”, ale svedectvo, ktoré o narodení dieťaťa Ježiša vyslovila Mária, ako aj svedectvo tých, ktorí už dovtedy uverili, ich priviedlo k poznaniu Toho, ktorý prišiel aj pre nich ako Mesiáš, čiže Spasiteľ. To je objav, ktorý má a môže urobiť každý človek, obdarený rozumom a vnímavosťou voči stvorenstvu, ale aj vnímavosoťou voči slovu evanjelia.
Mikuláš Koperník (1473-1543) v úvode svojho diela o pohyboch nebeských telies napísal:” Nehľadám takú istú milosť, s akou si sa zjavil Pavlovi; ani si nežiadam tú láskavosť, s akou si odpustil Petrovi; ale o to, čo si doprial na dreve kríža lotrovi, o to snažne prosím”. A keď sa Sira Jamesa Simpsona, objaviteľa chloroformu, spýtali, čo považuje za najväčší objav svojho života, odpovedal:
” Najväší objav, ktorý som kedy urobil, bol, že som veľký hriešnik a Kristus je veľký Spasiteľ .” ( Dr. E.Banti: Modrená veda a starokresťanské vyznanie viery” , s.17)
Bol to práve geniálny astronóm Ján Kepler, ktorý v roku 1603/1604 v Prahe objavil a vypočítal správny čas Ježišovho narodenia, podľa konjukcie planét: Jupitera, Saturnu a Marsu, v blízkosti ktorých sa objavila “nóva”, nová hviezda, ktorú zrejme spozorovali “mudrci od východu”.
Objav týchto mužov viery v Ježiša môžeme urobiť aj my. Potom si budeme odnášať do ďalších dní pravé vianočné požehnanie, pokoj a trvalú radosť z narodeného Spasiteľa sveta.
2.Bratia a sestry v Pánovi!
Dnešné evanjelium má pre nás aj ďalší dôležitý odkaz. Hovorí o stretnutí sa ľudí z pohanstva so Židmi a o ich novej spoločnej ceste. Je založená na novej, spoločnej viere, že v dieťati Ježišovi prišiel Spasiteľ pre celý svet. Medzi týmito skupinami ľudí bol vždy rozpor a napätie, ktoré plodilo nenávisť, alebo pohŕdanie a neraz vyústilo do vzájomných vojen. Ježiš však všetkých ľudí prišiel spájať a pozvať ku pokoju.
Aj dnes vo svete, kde je Ježiš ako Zmierca a Tvorca pokoja odmietaný, je výsledok len jeden: napätie a nevraživosť, ktoré vedú ku konfliktom. Niekto možno povie, že ani medzi kresťanmi nie sú žiadne ideálne vzťahy. Dokonca je možné poukázať na stretnutie kráľa Herodesa ml. s Pontským Pilátom pri odsúdení Ježiša, pri ktorom obaja Ježiša odvrhli a Jeho odmietnutie viedlo k tomu, čo svečí evanjelium, že “v ten deň spriateli sa Herodes a Pilát,
pred ým boli totiž nepriatelia”. Takéto “priateľstvo”, ak aj vznikne, je vždy iba vecou “taktiky”, nie skutočným pokojom a mierom.
Ak je však chlad, oslabenie ekumenických vzťahov medzi cirkvami dnes realitou a z minulosti poznáme aj veľké rany a otvorené nepriateľstvo medzi kresťami, je to vždy dokladom o malej, alebo nepravej viere. O tom, že v skutočnosti sa Ježiš nestal Kráľom a Pánom ľudí a životov tých, čo ústami hovoria, že sú kresťania, ale svojimi činmi vieru popierajú. Žiadne výhovorky nemôžu takýto stav a konflikty ospravedlniť. Ježiš preto znova a znova hovorí: “Pokánie čiňte a verte v evanjelium”. Sklonennie sa pred Ním a Jeho verné nasledovanie, to je náš vklad a ponuka pre našu dnešnú spoločnosť, i pre celú novú Európu. Je našou úlohou posilňovať jednotu kresťanov a kresťanských cirkví, aby sme touto jednotou pomáhali k požehnaniu a pokoju aj v širšom spoločenstve národov.
3. Milí bratia a sestry!
Dnešný sviatok Zjavenia Krista Pána je v cirkvi svätený aj ako deň kresťanskej misie. Stretnutie pohanov s Kristom a ich nová poslušnosť Božej vôli, v ktorej súčasne odmietli vôľu zemského zloducha Herodesa, je v konečnom dôsledku prvá misia, prvé a počiatočné nesenie dobrej zvesti medzi pohanské národy. Mudrci boli múdri aj v tom, že neprijali vazalstvo Herodesa, “prekukli” jeho plán a nepostavili sa do jeho služby.
Nebyť prisluhovačmi mocných, ktorí sú jasne proti Kristovi, ktorí túžia po moci a možno aj po svetovláde, môže inšpirovať viera v Ježiša ako nášho Vodcu a Pastiera našich duší. Aj túto úlohu ako záväzok plynúci z Vianoc a prijatia narodeného Spasiteľa máme prijať ako svoju trvalú úlohu. Kiež by sme dokázali byť múdrymi svedkami Ježiša v dnešnej dobe a v tomto našom svete. Kiež sami hľadáme a nájdeme v Ježišovi svojho Pána a Kráľa. V Neho zložili svoju nádej a budúcnosť mnohí múdri i jednoduchí ľudia na celom svete. Mnohí sa vydali “novou” a lepšou cestou života, akou kráčali vtedy, keď Ježiša nepoznali a žili “bez Boha na svete”.
Poprosme nebeského Pána aj dnes, aby prijal našu úctu a vďaku a dal nám svoje pravé a trvalé požehnanie, ktoré pramení z Jeho príchodu a narodenia a z Jeho diela pre svet. Amen
-.-.-.-.-.-.
Zjavenie Krista Pána mudrcom – Sobotište 2003/2020 – Ľ.Batka st.
Slovak