Keď nás vedie Nazaretský

Keď nás vedie Nazaretský

Úvodná modlitba:

Synu Boží a ľudský, Pane Ježiši Kriste, daj nám poznať,

že si s nami a so svojou cirkvou a uisti nás, že sme stále Otcom nebeským nilovaní. Popraj nám, aby sme skrze vieru boli blahoslavení i v súženiach, skúškach či hanobeniach. Popraj nám pravej poslušnosti a duchovnej vyrovnanosti na všetkých našich cestách. Amen (Ľ.B.st.)

Mt 2, 19 – 23:

“Ale keď Herodes umrel, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi v Egypte (20) a povedal: Vstaň, vezi dieťatko a jeho matku a choď do krajiny Izraelskej; lebo pomreli už, ktorí číhali na život dieťatka. (21) Vstal teda, vzal dieťatko a Jeho matku a prišiel do krajiny Izraelskej. (22) Ale keď počul, že Archelaos kraľuje v Judsku miesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Dostalo sa mu však napomenutia vo sne a odobral sa do krajiny Galilejskej. (23) A príduc ta, osadil sa v meste zvanom Nazaret, aby sa naplnilo slovo prorokov, že sa bude volať Nazaretský.” Amen

         Bohumilí kresťania!

    Každému z vás by som doprial vidieť film o “nepokrstenom nasledovníkovi Ježiša Krista”, indickom mysliteľovi a vodcovi ľudu Mahatma Gándim – otcovi Gándim. Je plný pôsobivých myšlienok, ale dnes by som chcel zdôrazniť jednu, ktorou sa tento anglický film začína i končí: Žiadna zloba, žiaden hriech neostane bez spravodlivého trestu, žiaden diktátor nebude vládnuť naveky. Aj keď sa niekedy zdá, že zlo triumfuje a nedá sa zastaviť a že nositelia pravdy, svetla a spravodlivosti sú iba akýsi “snílkovia”, predsa každý spätný pohľad do dejín dáva za pravdu spomínanému veľkému mysliteľovi. M. Gándy nebol kresťan, ale Pána Ježiša Krista si vysoko vážil a rešpektoval všetky Jeho slová a príklady.

    To by si mali uvedomiť všetci, ktorí sa vysmievajú spravodlivosti, ale chceme si to uvedomiť aj my, ktorí chceme nasledovať Pána Ježiša, ale sme neraz “ľuďmi malej viery”. Často sme netrpezliví a možno aj duchovne zlomení. Neraz zabúdame na zasľúbenie Pána Ježiša, ktorý povedal: “nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho Pána” – ako sme si to pripomenuli pri poslednej pohrebnej rozlúčke s jedným z nás. Neraz zabúdame na sľub Pánov, že príe čas, keď On sám vo svojom kráľovstve bude posluhovať všetkým svojim verným nasledovníkom.

      O Božej vláde nad svetom svedčí aj dnešný prečítaný text, ktorý nám pripomína: Deje sa Božia vôľa! 

                         Je: 1. výstrahou nespravodlivosti

                               2. i povzbudením k vernosti

      Bratia a sestry v Kristu Pánu!

     Vo svete je to neraz tak, ako hovorí Písmo o sodomských a gomorských obyvateľoch: “jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, ženili sa a vydávali” – bez toho, že by si uvedomovali nutnosť počúvať hlas Stvoriteľa, Hospodina. Aj oni si zrejme v duchu hovorili: nič sa nemení, nič sa nedeje, všetko je “po starom”. Ale Božia vôľa sa deje. Uskutočňujú sa Božie plány, hoci nikedy nebadane a nepozorovane. Dôkazom je narodenie samotného Spasiteľa v “zapadnutom” Betleheme, v chudobe, položeného do jasieľ. Ale my smieme vidieť aj to ďalšie, čo sa dialo s Ježišom. Útek do Egypta v pravom čase a Jeho záchrana pred Herodesom. Nezomrel v Betleheme medzi povraždenými deťmi, lebo “ešte neprišla Jeho hodina”. A tak aj keď “v Ráme bolo počuť hlas, mnoho plaču a náreku: Ráchel oplakávala svoje deti a nechcela sa dať potešiť, pretože ich niet” ( L 2,18), predsa zloba Herodesa neslávila úspech. Napokon prišla chvíľa, že prestal aj strach z Herodesa a krvilačný kráľ zomrel. 

     Iste má pravdu náš nábožný pevec, ktorý vyznal:…”zloba večne brojí”. Má však pravdu aj vo svojích ďalších slovách, ktoré hovoria o  Božej moci a Ježišovej prítomnosti a ochrane: “ Pri mne Ježiš stojí, i  nech peklo zbrojí, Viem na čom stojím…”. Slovami ľudovej múdrosti a poznaním proroka Daniela môžeme povedať: ”Žiaden strom do neba nerastie”! Preto aj my s majstrom Jánom Husom vyznávajme: “Pravda Kristova víťazí”. Preto hlásame oproti každej nespravodlivosti a pýche sveta slová na výstrahu s K.Kuzmánym: 

“…Večne On pre podlosť peklo podpálil”. Pretože Božia vôľa sa deje, ak to vždy aj nebadáme a je výstrahou pre každú nespravodlivosť a nenávisť sveta.

     Bratia a sestry v Pánu!

    Toto poznanie a skúsenosť viery, že Božia dobrá vôľa sa vždy deje a smeruje k spáse a dobrému cieľu, je odkazom svedectva viery aj Jozefa, zemského adoptívneho otca Pána Ježiša. V prečítanom texte evanjelistu Lukáša Jozef stojí pred nami ako veriaci v Ježiša, Pána. Aj jeho vierou sme povzbudení k vernosti v osobu a dielo syna Márie, ale súčasne aj Syna Božieho. Božia vôľa sa deje, ale tak ako Jozef, aj my máme duchovne bdieť a počúvať, čo Pán Boh hovorí. Každý otec, každá matka, každý skutočne veriaci má “počúvať a veriť”. Lebo “viera je z počúvania” slova Božieho (R 10, 17).

     Čo pre nás znamená viera v Ježiša v našom každodennom živote? Iste sa aj my stretáme s nepochopením, ale aj s “ohňom súženia” alebo hanením práve “pre meno Kristovo” (1 Pt 4,12nn).

Vždy vtedy potrebujeme povzbudenie, ale aj príklad vernosti, stálosti v dôvere a súčasne príklad poslušnosti, ako o tom počujeme zo svedectva Jozefovho života. On, keď to bolo potrebné, neváhal a putoval s rodinou do Egypta. Keď ho Pán Boh pozval k návratu, vrátil sa, i keď v Judsku kraľoval nie menej krutý Herodesov syn Archelaos. Jozef hľadal a našiel riešenie, aby sa vyhol jeho moci a vláde. Konal všetko, čo mu oznámil vo sne Boží posol. ”Vstaň”– a Jozef išiel, vezmúc dieťa Ježiša, i Jeho matku a vrátil sa do krajiny Izraelskej. Nebolo to iste ľahké, ísť do zeme “tmy”, ale kráčal tak, ako keď kedysi išiel z Egypta izraelský ľud do zeme zasľúbenej za časov Mojžiša: v dôvere v Božie vedenie, vedený “dymovým stĺpom vo dne a stĺpom ohnivým v noci”. Isteže, ani pre Jozefa to nebola ľahká cesta. “Bál sa ta ísť”, svedčí evanjelista, naznačujúc možné riziká. Ale aj pre neho platilo, že “viac sluší poslúchať Boha ako ľudí”. 

      Bratia a sestry v Pánu!       

      Aj nám dáva viera odvahu i rozvahu a ak treba aj silu pre skúšky viery a života. Aj nám zneje slovo a sľub, podobný tomu, ktorý počul napríklad apoštol Pavel, keď mu zaznelo Kristovo slovo z neba: ”Dosť máš na mojej milosti”. Dôverujme zjavenej Božej milosti, dôverujme v našom živote Tomu, ktorého súčasníci nazývali jednoducho “Nazaretský”, alebo dokonca aj hanlivo: “Syn toho tesára z Nazareta”. 

      V tomto pomenovaní možno vidieť a počuť naplnené proroctvo proroka Izaiáša, ktorý hovoril o “mládniku, ktorý vyženie z Izajovho pňa a koreňov” ( Iz 11, 1). On je nádej a pomoc v každej tme hriechu i tme nespravodlivosti. Jeho meno nie je iba to, čo napísal Pontský Pilát na Jeho kríž, ako nápis viny a hanby: “INRI” – “Ježiš Nazaretský, kráľ židovský”. Jeho meno je aj to izaiášovské a prorocké pomenovanie: “ Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja” ( Iz 9, 5), aj meno Ježiš (Jehušuah) – Hospodin je spása, “meno nad každé meno”. Vianočná zvesť pokračuje zvesťou, že Božia spasiteľná vôľa sa v narodenom Ježišovi uskutoční a naplní. V Ňom a skrze Neho sa Božia vôľa deje a to je výstraha každej nespravodlivosti i povzbudením k vernosti. Amen

 Nedeľa po Novom roku         Sobotište 88/20             Ľubomír Batka, ev.farár     

Komentáre k “Keď nás vedie Nazaretský

  1. mathos

    Nekonečná múdrosť Hospodinova, keď dal emigrovať svojmu Synovi do Egypta, aby sa naplnilo proroctvo Ozeášovo 11,1 – „z Egypta som povolal svojho syna“, kde Ho zachránil PRED smrťou (ľudskou, Herodesovou) práve PRE smrť (Božskú, víťaznú) na golgotskom kríži, aby nás spasil. To je evanjelium.

    Vďaka, pokoj Boží nech je s Vami!

Komentovať