Ježiš prináša čas milosti

Ježiš prináša čas milosti

          Ježiš prináša čas milosti

V mene Tvojom, Synu Boží,

v tomto našom milom chráme

dnes nový rok otvárame.

Ó, praj nech ľud nádej zloží

v Tvoju lásku, v milosť Tvoju –

dôjsť k radosti, dôjsť k pokoju…

Posilni nás, žehnaj slovom

a veď k šťastiu v roku novom.  Amen (M.R.)

L 2, 21: “Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel bol pomenoval prv, než sa počalo v živote”. Amen

     Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

      Začal sa nový rok….Včera sme z tohoto miesta povedali a počuli, že záver roku nie je cirkevný sviatok, ale sviatok občiansky. Dnes možno povedať, že 1.január a začiatok roku je nielen sviatok občiansky, ale aj kresťanský. Jeho základ tvorí úvodné svedectvo evanjelistu Lukáša: “Keď prišiel ôsmy deň a diťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš…”. Jozef a Mária vykonali to, čo predpisoval pre ľud SZ Mojžišov zákon. Dieťatko ktoré prijali bolo preto obrezané a tak zahrnuté do zmluvy s Hospodinom. Bolo podrobené pod zákon Mojžišov a povolané konať a plniť Boží zákon. Zároveň “Mu dali meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval prv, než sa počalo v živote”. Tým, že Ježiš bol podrobený zákonu, dostal aj On povinnosť zákon Boží plniť a stal sa súčasne dedičom veľkých a mnohých Božích zasľúbení. Hneď na úvod môžeme povedať, že na rozdiel od ostatných ľudí, Ježiš zákon Boží dokonale plnil a naplnil aj za nás. Preto, aby nás z tohoto jarma a bremena ktoré ako potomstvo prvého Adama vyslobodil a priviedol do slobody Božích detí. Sami by sme to nedokázali, práve tak, ako to nedokázal žiaden človek. Pretože, ako apoštol Jakub hovorí: “Keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým” (Jk 2, 19).  A tak aj zhrešili všetci v starom Adamovi, okrem Neho, ktorý sa narodil v nevinnosti ako druhý Adam a  On “hriech nikdy neučinil a ľsti nebolo v Jeho ústach”. Preto Ježiša, ako nášho Pána aj dnes oslavujeme a prijímame ako Záchrancu. Práve preto máme dôvod na skutočnú oslavu. 

      My sme v Krste svätom prijali meno Ježišovo, meno kresťan a v tomto mene chceme aj naďalej žiť a kráčať v novom roku. Samotné meno Ježiš (aram. Jehošuah, Jošuah= Hospodin je spása) považujeme aj my, ako apoštol Pavel napísal “meno nad každé meno” ( F 2,9) Na Neho sa sústreďuje aj dnes naša pozornosť, s Ním súvisia všetky naše myšlienky, plány a nádeje.

     Myslím, že to tak bolo aj v minulosti, či už v našej osobnej, alebo v minulosti a na ceste, ktorou prešla kresťanská cirkev. Ak sa stalo, že cirkev, alebo časť jej členov, najmä tí, ktorí v nej niesli pochodeň viery a hlavnú zodpovednosť za jej smerovanie, na Ježiša ako Pána zabudli, prichádzala kríza s rôznymi jej známymi prejavmi. Cirkev bez svojej Hlavy nemala to pravé Svetlo, ktoré by nasledovala a preto ľahko a rýchlo blúdila. Pán Ježiš však prišiel ako Záchranca.”Vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobným sa stal ľuďom a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil…aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých, čo sú aj na nebi aj na zemi aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán”( F 2, 7-11).

     Otázkou je, aká je úcta a dôvera v Ježiša ako Pána, Syna Božieho a nášho Spasiteľa dnes medzi nami, v našom nazeraní a v našich srdciach. Je Ježiš pre nás iba ľudský syn panny Márie? Vtedy, v Jeho vtelení sa začalo Jeho poníženie, lebo aj Mária bola iba a len dcéra z ľudu Izraela. Aj Jozef, napriek svojej šľachetnosti a odvahe prijať ju za manželku i s dieťaťom, bol synom ľudským, ktorý potreboval Vykupiteľa a Spasiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že bol z domu a z rodu Dávidovho. Vieme, že je reč o najväčšom izraelskom kráľovi a vodcovi, ale aj on je súčasne  typickým obrazom človeka. Človeka, ktorý ak chce byť pravdivý, musí vyznať: “ Zmiluj sa nado mnou, Bože, podľa svojej milosti…zhľad moje priestupky! Dokonale ma obmy z mojej viny, očisť ma od môjho hriechu”. Hľa, v neprávosti som sa zrodil a v hriechu počala ma moja matka” (Ž 51; 1, 4, 7). Viera Jeho pozemských rodičov nebola vierou v ich syna, ale vierou v Syna Božieho. V tom sú nám skutočne obaja príkladom. Preto boli Jozef a Mária poslušní Božiemu zákonu, lebo už predtým takto v Neho uverili. A keďže mali skrze Ducha Svätého pravú vieru, aj konali Božiu vôľu.

    Predstavme si na chvíľu, že by pôvodnú vieru v Ježiša stratili a nedali Mu meno, ktoré vybral pre Neho Otec nebeský. Ak by presadzovali svoju vôľu, ohrozili by svoju spásu i spásu iných ľudí. Aj našu spásu, lebo by sme nemali pred sebou dôležitých a verných svedkov viery, ale svojvoľne konajúcich manželov, ktorí sa uspokojili so zdravým dieťaťom, ale pri tom zabudli na to, čo predchádzalo Jeho narodeniu a zabudli by aj na budúcnosť, ktorú On pripravil “všetkému ľudu”.  

    Myslime aj my na narodené dieťatko v Betleheme ako na Pána. Myslime na všetko, čo vykonal v minulosti, ale čo platí aj pre nás v prítomnosti a bude platiť aj v budúcnosti. V skutočnosti by naša budúcnosť,  a to už deň zajtrajší, ba i dnešný, bol deň tmavý a málo radostný. Myslime a pamätajme na tú budúcnosť o ktorej Pán Ježiš znovu a znovu svojimi slovami a všetkymi skutkami hovoril, ktorú zvestoval a potvrdzoval svoju slávu, jednorodeného od Otca. On svojou poslušnosťou až do smrti na kríži naplnil zákon a ponúkol nám účasť na svojej sláve, svojej večnej blaženosti a večnom živote.

     To je náš skutočný cieľ a méta, kde máme uprieť aj dnes svoje oči a duchovný zrak. Naším telesným zdrakom nevidíme ďalej, len po aktuálnu a prítomnú chvíľu. Nevidíme ani na koniec tohoto dnešného dňa, tým menej na koniec dní začínajúceho roku. Nech je každý nový deň nášho životai celý nový rok spojený s Pánom, ktorý nám ponúka svoju ruku a svoju náruč. S menom, v ktorom je Spása naša i celého hriechom ohrozeného sveta. 

     Spása nepríde našou poslušnosťou zákonu, lebo naša poslušnosť je v skutočnosti neposlušnosťou. Ale už nie sme pod zákonom, ale pod milosťou. Smieme žiť vo viere a z viery. Z viery, ktorá jediná ospravedlňuje hriešnikov a posväcuje svet. Tým ho zachováva pre slávnu budúcnosť, ktorá je pripravená pre všetkých, ktorí ju prijímajú ako dar a zisk Kristovho víťaztva nad hriechom, diablom i smrťou. Nech z našej dôvery v meno Ježiš príšti aj nová poslušnosť Božej vôli, odmietanie každého zla, ktoré nás obklopuje a ohrozuje a nech pramení z nej trvalý, radostný chválospev vykúpených Božích detí. Amen

            Kázeň na nový rok      Sobotište 88/20      Ľubomír Batka

Komentovať