S detinskou dôverou do nového roku
I v novom roku slovo Tvoje
nech osladí nám žitia boje!…
Nuž žehnaj nám dnes, keď sa káže
a láskou srdce k srdcu viaže!
Ó, žehnaj Bože, nech nám mannou
a na kvet duši rosou rannou –
nech sýti nos a dvíha denne!…
Tak ideme vpred v Tvojom mene! Amen
J 14, 13:
“ A čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby Otec bol oslávený v Synovi”. Amen
Sviatočné kresťanské zhromaždenie, milí bratia a sestry v Pánovi!
Do nového roku vstupujú rôzni ľudia rôzne. Jedni – s hlavou vysoko vztýčenou s dôverou vo vlastné sily a možnosti,
iní s hlavou obrátenou k sľubom a možnostiam iných ľudí, napríklad s dôverou v politikov a politické strany. A ešte iní s hlavou zabalenou v mokrom uteráku…
My sme prišli do kostola, na novoročné služby Božie a to znamená, že prichádzame s hlavou sklonenou “pred trónom Božej velebnosti”. Prichádzame s dôverou v Pána Boha a na perách máme prosby, modlitby a piesne k nebeskému Otcovi, konajúc podľa slov náboženej piesne:
“Hospodinu podajme ruku,
poďme do Jeho svätyne!
On nás volá i v novom roku,
nuž Jeho slovo príjmime!”
Len v Bohu je radosť večná,
vznes sa k Nemu myseľ vďačná! (ESP 70, 1)
Naša hlava, náš rozum, naše city a naša vôľa patria Hospodinu. Chceme Mu dať prvé miesto v našom živote už v prvých hodinách a v prvých krokoch tohoto nového roku. Chceme, aby mal prvé miesto v našom srdci i v našich nádejach pri pohľade do budúcnosti. Chceme Mu dôverovať viac ako sebe samým, viac ako komukoľvek inému a viac ako čomukoľvek. To neznamená, že nepočítame s aj našimi drahými, že budú stáť pri nás a budú nám nablízku, alebo že nechceme mobilizovať naše vlastné obdarovania, hrivny a talenty ktoré máme od Neho. Ale poradie dôležitosti týchto síl a darov je jasné a je nepochybne iné ako u neveriacich.
Keď išiel mladučký Dávid do boja s Filištíncom Goliášom, mal za sebou už viaceré zápasy s dravou zverou. Pri pastierskej ochrane zvereného stáda zabil medveďa i leva. Na bojové pole ho poslal jeho otec iba preto, aby zaniesol starším bratom desať hrudiek syra a pozrel sa, ako sa im vodí. Ale keď sa začal obor Goliáš vysmievať Izraelcom a nenašiel sa nikto, kto by sa s ním pustil do boja, našiel odvahu a povedal: ”Ty prichádzaš ku mne s mečom, kopijou a štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina mocností, Boha šíkov izraelských, ktorého si ty potupoval”. S Božou pomocou Dávid zvíťazil a porazil veľkého nepriateľa a posmievača.
Goliáš je pre nás kresťanov nielen symbolom porazeného bojovníka a človeka, ale symbolom každej zlej moci a každého zla.
Preto J.Tranovský v známej vianočnej piesni vyspieval: ”Goliáš již obloupen…” , aby pripomenul naše zbrane v boji so zlom, ktoré nás ohrozuje. Nimi sú slovo Božie, meč Ducha a modlitba. V modlitbe, v v mene narodeného Krista Pána smieme prosiť o pomoc a dobro pre nás i našich blížnych. S Ním spájame našu prítomnosť i budúcnosť. Nikto, kto tak urobil, nemusel ľutovať a nebol vo svojej dôvere sklamaný. Ak tak dnes nanovo urobíme aj my, iste sa nanovo dokáže ako náš Pomocník a Záchranca. Hoci nevieme, čo všetko nám nový rok prinesie, aké boje, aké skúšky a hrozby nás čakajú, vieme že s Ním a v Jeho mene prejdeme “cez oheň i vodu”.
Bratia a sestry!
Dnes si navzájom želáme, aby sme prežili šťastný a dobrý rok. Vzájomné podanie rúk a blahoželania majú iste svoj význam. Sú prejavom priateľstva, otvorenosti a bratstva. Otvorená ruka a dlaň je symbolom otvorenosti srdca k pomoci blížnemu a prejavom bratsko-sesterského vzťahu. Na druhej strane vieme, že šťastný a požehnaný nový rok nezávisí v prvom rade na nás a od našich osobných prianí a želaní.
Preto nám dnes Kristovo slovo pripomína význam dôvery prejavenej v modlitbe k Pánu Bohu. Symbolom modlitby sú zložené ruky a sklonenie sa pred Hospodinom. V Krste svätom sme sa stali Božími deťmi a vieme, že k nášmu nebeskému Otcovi môžeme vzhliadať s plnou dôverou a bez strachu. Tak nás to učí a k takejto dôvere nás vedie Ježiš Kristus. On nám vkladá do úst a sŕdc slová modlitby: ” Otče náš, ktorý si v nebesiach…” . Môžeme k Nemu pristupovať v radosti i v žalosti a očakávať Jeho pomoc. Pán Ježiš hovorí: ” O čokoľvek budete prosiť v mojm mene, učiním to, aby Otec bol oslávený v Synovi”.
Modlitby k nebeskému Otcovi v Ježišovom mene majú veľké zasľúbenie. Ježiš nechce povedať, že Otec nebeský splní svojim deťom každé prianie a želanie. On chce povedať, že splní všetky svoje zasľúbenia. Božie deti majú neraz aj priania nerozumné a naivné, také ktoré Otec práve z lásky k nám nemôže splniť.
O nás, Slovákoch, sa hovorí, že sme dobrý a “holubičí” národ. Je to isteže veľmi prehnané tvrdenie. Mnohí ľudia okolo nás sa modlia neraz aj v zmysle známeho príslovia: “Pane Bože, keď zdochla koza mne, daj nech zdochne aj susedovi.” Jedným slovom, Otec nebeský nechce a nemôže vyplniť každú prosbu človeka. Sú modlitby a prosby, na ktoré Otec nebeský musí odpovedať: Nie! A sú aj také, na ktoré musí povedať: “Počkaj, dieťa moje!” Tak, ako to robí aj každý dobrý zemský rodič, otec, či matka. Aj záporná odpoveď z Božej strany je však odpoveďou. Podobne, Pán Boh môže povedať: Buď trpezlivý…! Ale to, čo nám Otec dáva vždy, to je istota spasenia. Istota, že nám dal a poslal Dar z neba, Dar najväčší, totiž svojho Syna za Spasiteľa.
Milí bratia a sestry!
Šťastlivý nový rok pre kresťana nemusí znamenať to, čo je spojené s osobným úspechom, alebo prospechom, alebo s tým, po čom túži človek tohoto sveta: osobným presadením sa, alebo preslávením svojho mena. Pán Ježiš hovorí a zasľubuje, že požehná to, čo súvisí s oslávením Otcovho mena v Synovi. Ak nás teda Otec nebeský požehná, možno nám dá aj viac ako prosíme, alebo prosiť vieme a dokážeme, ale nezabudnime vyznať aj vtedy slovami žalmistu: ”Nie nám, ó Hospodine, nie nám, lež menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť”. ( Ž 115,1)
Pán Ježiš nám dal príklad, že vo všetkom, v čom sa dokázal ako slávny a mocný, oslavoval svojho a nášho nebeského Otca. Mysime a pamätajme na to najmä v cirkevnej službe a v prácach pre cirkevný zbor. Nech nad všetkým, čo spoločne konáme a vykonáme je zrejmé a jasné vyznanie: “Soli Deo Gloria – Samému Bohu sláva”!
Bratia a sestry v Pánovi!
Nikto z ľudí nie je stredobodom sveta. Centrom všetkého je vždy Pán Boh zjavený v Synovi Ježišovi Kristovi. V Jeho sväté meno aj my dúfajme a v Jeho mene sa modlievajme, aby bol vo všetkom oslávený Otec nebeský. Nepochybujme, že aj my z Jeho milosti “žijeme, hýbeme sa a trváme”. V Ňom nájdeme požehnanie v časných dňoch tohoto nového roku, i slávnu a večnú budúcnosť.
S apoštolom Jánom a zástupami nebeských vojov volajme dnes, zajtra i na veky vekov: ” Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka a česť a moc a sila nášu Bohu na veky vekov” ( Zj 7, 11) Amen
Nový rok Pánov Sobotište 1995/20 Ľubomír Batka st.
Slovak