Ponuka, ktorá trvá

  Ponuka, ktorá trvá

Ty počiatok i koniec si,

ó, Bože jediný,

daj nám to poznať dnes

i lásky Tvojej hlbiny.

Ty ako Otec dals’ sa znať,

ó, daj sa znať i nám

a vznes nás z milosti Kristovej 

ta, k nebies výšinám!  Amen  (M.R.)

2 Kor 13, 13:

“Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami!” Amen

   Bratia a sestry v Pánu!

   Posledný raz v tomto roku sa schádzame v Božom chráme. Každý z nás si sem prináša svoje vlastné pocity, hodnotenia i očakávania, ktoré sú typické pre posledné chvíle starého roku.

Nevieme ich všetky vypočítať a pomenovať, skôr ich iba tušíme, predpokladáme. Ťažko je nájsť nejaký jednotný pohľad a jednotiace slovo, ktoré by uspokojilo všetkých.

   Sú medzi nami ľudia úspešní a spokojní, iní sú možno nespokojní. Nemyslím na to, čo sa často spomína vo verejnom živote, že my Slováci sme v Európe národom, ktorý sa najviac sťažuje, narieka a lamentuje. Myslím skôr na nespokojnosť človeka, ktorý je nespokojný sám so sebou. Z toho plynie nepokoj v duši, rozladenosť a strata životnej radosti. Niekto si na počiatku roku naplánoval čo všetko zmení vo svojom živote, ako a v čom bude iný ako doteraz, ale akosi sa mu to nepodarilo…

      Niekto možno stretol v tomto roku “veľkú lásku” a zdá sa mu, že je to tá pravá…Sú však aj takí, ktorí svoju lásku, človeka ktorého mali radi stratili a museli sa s ním rozlúčiť. Každý z nás má iné hodnotenie končiaceho sa roku a aj iné očakávanie od roku budúceho. Niekto potrebuje povzbudenie a posilnenie, iný napomenutie, alebo výzvu, aby “nespal na vavrínoch”, ďalší pozvanie, aby sa vrátil z cesty, ktorá evidentne vedie do slepej uličky. 

    Sú mnohí, ktorí boli ekonomicky úspešní, podobní človeku spomínanému v evanjeliách, ktorému pole prinieslo bohatú úrodu a  preto sa rozhodol: “zborím si stodoly, postavím si väčšie…”. (Lk 12, 16 – 21) Povedal si: ”duša máš dosť všetkého na mnoho rokov, jedz, pi, veseľ sa!”  Ak človek, ktorému sa ekonomicky darilo, príde do chrámu, počuje znepokojujúcu otázku: A ako si sa postaral o svoju dušu? Neuškodil si jej? Rozlúčka so starým rokom navodzuje aj takéto vážne otázky.

    Sám za seba chcem povedať, že myslím predovšetkým na to, či som bol ako kazateľ a duchovný pastier tohoto zboru verný Pánovi a či som bol “prorockým hlasom”, ktorý zrozumiteľne tlmočil pravdy slova Božieho cirkevnému zboru. Či pokračujem v duchu novoročnej kázne, založenej na slovách: “V Kristu sú ukryté všetky poklady múdrosti a poznania” (Kol 2, 3). Bolo to posolstvo, ktoré som vyslovil ako program nielen pre tento rok, ktorý sme 1. januára začínali, ale pre celé nové storočie a tisícročie. Ak sme druhé milénium mohli končiť s vyznaním: ”Ajhľa, ja som s vami po všetky dni…”, chceli sme si nanovo uvedomiť, že práve v Kristu Ježiši sú ukryté “všetky poklady”, že v Ňom je nám darované všetko Božie požehnanie. Roky a dni ktoré sme prežili, sú dokladom a dôkazom tohoto apoštolského svedectva.  

     Dnešný večer a tieto služby Božie nemajú síce základ v Písme a nesvätíme ho ako cirkevný sviatok. Nepripomína nám niečo z dejín spásy. Ale to neznamená, že by dnešný deň a večer v ktorom zatvoríme kalendár s rokom 2001 po Kristu, nemal nič spoločné s našou vierou. Veď Pán Boh je pánom času a aj každého dňa. “Ním žijeme, hýbeme sa a trváme”, vyznávame s apoštolom Pavlom. Každý deň i rok je darom Božej lásky a milosti. Všetci, napriek pocitom, ktoré sme v úvode spomenuli, boli sme obdarení aj v tomto roku telesným i duchovným požehnaním. Rodiny, ktoré sa radovali z narodenia dieťaťa, alebo sa tešili z úspechov svojich potomkov, ale aj tí, ktorí sa lúčili s drahou bytosťou a prechádzali skúškou života, neboli bez Božej pomoci, bez ponuky nádeje skrze Ducha Svätého. Preto napriek mnohým rozdielom a odlišnosti situácie každého z nás, máme veľa dôvodov zaspievať dnes: “Nuž Bohu ďakujme, srdečným spevom všetci…” (ESP 350) – “Stalo sa, že nejaký bohatý človek sa pozastavil nad tým, že jeho chudobný sused každú nedeľu spieval po jedle túto pieseň a ďakoval Pánu Bohu. Raz sa ho spýtal: “ Prečo takto spievaš? Ja mám dôvod ďakovať Bohu, ale ty?”.  Sused mu odpovedal takto:

“ Ďakujem Pánu Bohu predovšetkým za to, čo mám, ale tiež za to, že to, čo nemám, ani nepotrebujem”.

      Mnohí však majú “veľké oči” a podliehajú svetskej reklame, ktorá bičuje ľudské túžby. Peto sa stáva, že už deti, ak hneď nemajú to, čo vidia v televízii, myslia si, že majú dôvod byť nešťastné, alebo menejcenné. Rodičia majú vtedy náročnú úlohu naprávať a usmerňovať myslenie detí k skromnosti a sporivosti. Ale aj dospelí, napríklad mnohé ženy a matky, ak nemajú postavu ako vybrané modelky, ctia sa nešťastné a menejcenné. Poddobne mladí muži, ak nemajú svaly ako “akční” hrdinovia, alebo drahé autá ako to bežne vidia vo filmoch, cítia sa nešťastní. Neraz strácajú aj chuť žiť. Mohli by sme v takýchto príkladoch pokračovať, ale pre pochopenie ducha doby to snáď stačí. Sú to isteže vážne problémy a otázky. 

    Keďže sa v dnešný večer smútok odháňa zábavou a vtipmi, poviem vám aj jeden, ktorý som včera počul:” Čo je to civilizácia?- Civilizácia je, keď nastaviame Eskymákom teplé domy, aby si museli zarábať na chladničky”!

     Čo nám môže ponúknuť pre dnešný večer naša duchovná matka – cirkev? Ponúka nám to, čo nám ponúka každý deň a každú nedeľu a sviatok, totiž Božie slovo. V dnešný večer sme vypočuli slová z 2.listu korintským: “Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami!”

      O Božej milosti povedal apoštol, že je to “milosť nad milosť”. Je darovaná svetu od chvíle prvých Vianoc a známej betlehemskej udalosti. Apoštol Pavel v liste Títovi napísal: ”Zjavila sa milosť Božia spásonosná všetkému ľudu…”. Táto milosť, toto ničím nemotivované Božie sklonenie sa k nám, hriešnym ľuďom, je trvalým darom Božím v Ježišovi Kristovi. Apoštol Pavel to vyslovil naozaj geniálne. Nepovedal, že ide o milosť, ktorá bola, alebo bude daná. Nepoužil v tejto vete časovanie – nie z negramotnosti, ale vedome. Ide o milosť Kistovu, ktorá je trvalo prítomná. Je to zvesť, ktorá zneje ako prognóza, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani prognostik z Adadémie vied. Je to slovo o tom, čo je a bude s týmto svetom: dnes, zajtra a naveky! Je to svet, ktorý Stvoriteľ nezavrhol, ktorého sa nevzdal, ale ktorému pripravil záchranu, nech by dialo čokoľvek.”Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou”, napísal už prorok Izaiáš sľub Hospodinov (Iz 54, 10). Za túto milosť v Pánovi Ježišovi, ktorá nám bola prítomná aj v končiacom sa roku dnes spoločne ďakujeme.

     Podobne sme vďační za každý prejav lásky Božej, preukázanej svetu i nám osobne. Dokázal ju každej rodine i celej spoločnosti. Všetkým všade dával Pán Boh chlieb každodenný a všetko potrebné pre život. Telesné dary dal Hospodin všetkým ľuďom, tzv. ”dobrým a spravodlivým”, ale i zlým a nespravodlivým. Všetkých Pán Boh obdarováva a predchádza svojou láskou. Preto sme dobrej mysle a môžeme byť zbavení ustarostenosti o zajtrajší deň i celý budúci rok.

      Nie inak je to aj s duchovnými darmi. Apoštol Pavel v liste Galatským spomína ovocie Ducha Svätého, ktorého účastenstvo je nám ponúnuté v nasledovných daroch: ”láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržannlivosť”. Tak, ako huby v lese rastú po daždi vždy znova, nie sú umenšené pre nás ani dary Ducha Svätého. Nie všetci však chcú ísť do lesa zbierať huby a nie všetci prijímajú dary Ducha Svätého. To však neznamená, že chýba ich ponuka. Chýba však neraz ochota ísť počuť evanjelium a odvaha k jeho prijatiu. Preto stretáme ľudí s “práznym srdcom”, vidíme a poznávame ľudský egoizmus a mnohé hriechy. Pán Ježiš však takto uisťuje ľudí: ”Dá Otec nebeský dar Ducha tým, ktorí Ho prosia”.

     V dnešný večer teda ďakujeme za všetko požehnanie Božie, za dar života a plnosť darov telesných i duchovných. Ďakujeme za nás a naše rodiny, i za tých, ktorí sami ďakovať zabúdajú. Z Božej strany však platí trvalé zasľúbenie:”Milosť nášho Pána Ježiša Krista, láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého – pre všetkých”. Nech nás tešia dnes, zajtra i na veky vekov. Amen 

   Závierka starého roku – Sobotište, Rovensko 2001 – Ľubomír Batka st.

Leave a Reply