Príprava Božia a príprava naša na príchod Spasiteľa- (6)

      Príprava Božia a príprava naša na príchod Spasiteľa – (6)

Text prorocký: Iz 40, 1-8

Text: Lk 1, 57 – 66:

    “ Alžbete však prišiel čas, aby porodila; i porodila syna. (58) A susedia a príbuzní počujúc, že Pán zveľadil pri nej svoje milosrdenstvo, radovali sa s ňou. (59) Na ôsmy deň prišli obrezať dieťatko a chceli ho pomenovať Zachariášom, menom otcovým. (60) Ale matka odpovedala takto: Nie, bude sa volať Ján. (61) 

   I povedali jej: Veď nemáš nikoho v rodine, kto by sa tak volal; (62) a dávali znak otcovi, ako ho chce pomenovať. (63) On si pýtal tabuľku a napísal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všetci. (64) Hneď nato otvorili sa mu ústa, rozviazal jazyk, i prehovoril a velebil Boha. (65) Vtedy prišiel strach na všetkých susedov a po celom hornatom kraji judskom sa rozprávalo o všetkom tomto (66) a všetci, ktorí to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohto dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním”. Amen

     Všeobecne platí, že ľudia majú veľmi krátku historickú pamäť. Rýchlo zabúdajú na to, čo sa udialo, alebo čo bolo povedané včera, pred týždňom, pred mesiacom a tým viac pred niekoľkými mesiacmi. S tým počítajú a kalkulujú najmä politici. Keď na verejnosť vypláva nejaký škandál, sú radi, ak sa vzápätí udeje iný škandál, prípadne ho aj sami vyprovokujú, lebo vedia, že verejnosť na ten prvý rýchlo zabudne.

    Izraelský ľud nebol v zabúdaní na včerajšie udalosti, alebo slová iný. Mal však medzi sebou prorokov a kňazov, ktorých úlohou bolo neustále pripomínať to najdôležitejšie, čo sa týkalo celého spoločenstva a čo bolo spojené s Božími skutkami a sľubmi. Patrili k nim dávne skutky, ale aj nové a aktuálne. Novým skutkom bolo aj slovo adresované Zahariášovi v chráme: ” Neboj sa, Zachariáš, lebo vyslyšal Boh tvoju modlitbu; manželka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján, bude ti radosťou a potešením, a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia”.(Lk 1, 13-14) 

   Božie zasľúbenie sa naplnilo, ale predbežne zostávalo v skrytosti a tajnosti. “Po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka a skrývala sa päť mesiacov…” (v.24). Nebolo iste jednoduché stretávať sa žene „v rokoch“ s “bruškom” s ľuďmi a hovoriť: Budem matkou! Lenže napokon “prišiel čas aby porodila, i porodila syna”.

    Do poslednej chvíle mohla prenasledovať Zachariáša otázka: Bude to naozaj tak, ako mu oznámil Hospodin? Porodí mu manželka syna, ktorý prinesie radosť nielen rodičom, ale aj mnohým iným ľuďom? Keď ich syn uzrel svetlo sveta, Zachariáš uveril v Božie zasľúbenie. Darom tohoto dieťata bola jeho manželka zbavená hanby pred rodinou, susedmi a verejnosťou, ale súčasne sa priblížil čas milosti aj pre “mnohých” v Izraeli. 

Zachariáš a Alžbeta preto vykonali všetko podľa Pánovho zákona a narodeného synčeka dali na ôsmy deň podľa tradície obrezať. Všetci príbuzní narodenie vyproseného dieťaťa oslavovali s nimi súčasne radili matke, aké by bolo najpriliehavejšie a najvhodnejšie meno pre jej syna. Pri jeho výbere samozrejme úradovala aj tradícia a očakávali, že vyberie meno po otcovi, prípadne po niekom z jeho kňazskej rodiny. Ale matka s pokojom a úsmevom hovorí: “Nie bude sa volať Ján”. Akoby tým povedala: bude sa volať tak, ako som ho v poslušnosti Pánu Bohu už pomenovala, keď bol v mojom živote a ako to naznačil aj manžel Zachariáš. Prekvapené príbuzenstvo preto vzalo tabuľku a griflík, dali ich do ruky Zachariášovi, aby o mene rozhodol s konečnou platnosťou. Lenže Zachariáš napísal: Ján je jeho meno! – Nie: Ján bude jeho meno, ale: je Jeho meno! Napísal to tak preto, lebo konečne prijal Božie slovo a posolstvo a poslúchol príkaz Božieho posla:“Dáš mu meno Ján”. V preklade to znamená: Boh je milostivý!

      Táto poslušnosť manželov pri narodení syna, kde nechceli presadzovať svoju vôľu, ale plniť vôľu Božiu je dôležitý odkaz nielen pre ich súčasníkov, ale aj pre nás. Je znakom dôvery v budúcnosť, ktorú má s nimi Hospodin. Je dokladom dôvery v ďalšie konanie a v cestu, na ktorú pozval Hospodin ich, ale aj ich syna a skrze neho aj všetok ľud. Je to cesta, ktorá vedie k daru milosti pre všetkých ľudí. Je to cesta “predivná”, ako naznačuje aj Lukáš slovami: “I divili sa všetci”. 

     A aj my ostatní sa vždy nanovo divíme, ako Pán Boh krok za krokom pripravil spasenie pre všetkých. Mnohé z toho je akoby zastrené tmou noci. Avšak noci, do ktorej preniká nádejný lúč svetla, ako sa to stalo aj v onej jedinečnej noci v Betleheme. Z toho všetkého, čo Hospodin vykonal sa nemôžeme ani prestať diviť, ale ani prestať radovať sa, ani prestať ďakovať. Ako Zachariáš, ktorý uveril Pánu Bohu a poslúchol Božie poverenie.“Otvorili sa mu ústa, rozviazal jazyk i prehovoril a velebil Boha”. 

     To je obraz a návod, ako prežívať advent, ale nielen advent, ale aj celý život. Môžeme hovoriť a svedčiť o Bohu ako milostivom Pánovi. Ak sa aj nás niekedy zmocňuje strach z Božieho konania, je to len vtedy a tam, kde sme maloverní, ako bol na začiatku aj Zachariáš, alebo kde chceme presadiť svoju vôľu a vzpierame sa akceptovať vôľu Božiu. Pán Boh môže trestať človeka aj tak, že mu ponecháva dar slobody, v ktorej sa človek môže rozhodnúť aj pre cestu odchodu z Jeho blízkosti a zo silového poľa Jeho lásky do zdanlivej slobody, zdanlivej radosti a zdanlivej lásky ktorú dáva svet. 

    Mnohí z príbuzných a susedov si napokon to, čo počuli a videli “vštepili do srdca”. Vedeli, že by urobili chybu, ak by sa stali ľuďmi s krátkou pamäťou. Nevedeli síce čo všetko ešte skúsia a zažijú vo svojom živote, čo je a bude spojené s dieťaťom menom Ján, neskôr nazývaným Krstiteľ. Hovorili: “Čo len bude z tohoto dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním”. Ich otázka však nebola iba prejavom obyčajnej ľudskej zvedavosti, ale bola a je aj slovom svedectva o Božom milostivom konaní v ich živote. Na Jeho prejavy a dary môžeme právom očakávať aj my všetci, naše rodiny, naše príbuzenstvo, susedia a všetci ľudia dobrej vôle. Amen

    Advent 2019                                                Ľubomír Batka st.

9 thoughts on “Príprava Božia a príprava naša na príchod Spasiteľa- (6)

  1. Táto stránka mi pripomína starú komunistickú dobu a jej správcovia zase starých boľševikov, tí tiež cenzúrovali a o sebe si mysleli veľa , Nakoniec prišiel tvrdý pád. Myslite na to cenzuristi !!!!!! Myslím, že po roku tu pomaly končím, nemá význam pre mňa bojovať s cenzúrou a s ľuďmi s náboženským duchom.

    Miro Kucek – nad denominačný kresťan. Dovidenia v horších časoch !!!!

    1. Náboženský duch je veľmi nebezpečný. To vidíme v celej histórií- tento duch zviedol milióny ľudí priamo do pekla a najhoršie je že nikto z nich si nedá poradiť !!!!!!!
      Nuž čo s tým Miro ? Najväčší duch zvodu je duch náboženstva- kde som sa narodil tam aj zomriem, kto mi tu čo bude hovoriť !
      Nenechaj sa cenzúrou znechutiť, im je to jedno, oni majú toho náboženského ducha, ale čo my dvaja s tým urobíme ? Nič.

    2. http://e-anjelik.sk/?p=33095:

      “ Tak zmýšľaj o nás každý ako o služobníkoch Kristových a o šafároch tajomstiev Božích. (2) Od šafárov sa vyžaduje, aby každý bol verný.(3) Ale mne najmenej záleží na tom, či ma vy súdite, alebo akýkoľvek ľudský súd; ani sám sa nesúdim. (4) Lebo ničoho nie som si vedomý, ale nie v tom je moje ospravedlnenie; ale Pán je Ten, ktorý ma súdi. (5) Preto nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté, a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy každý dostane pochvalu od Boha”.

      1. Čo hovorí Biblia?

        Božie slovo má o náboženstve veľa čo povedať. V Skutkoch 25-26 vidíme, že židovskí náboženskí vodcovia chceli Pavla zabiť a žiadali rímske úrady, aby to vykonali. V Skutkoch 26,4-11, keď sa Pavol obraňuje pred rímskym vladárom Agripom, potvrdzuje, že od vzniku cirkvi nepriateľ používal veriacich, aby sa navzájom prenasledovali. Hovorí: „Teda aký bol môj život od mladosti, od počiatku v mojom národe a v Jeruzaleme, to vedia všetci Židia, ktorí ma znajú od prvopočiatku…, že podľa najakurátnejšej sekty nášho náboženstva som žil ako farizej. A tiež aj teraz pre nádej na zasľúbenie, ktoré dal Boh našim otcom, stojím pred súdom… Pre túto nádej žalujú na mňa Židia. Nuž ja som myslel v sebe, že musím urobiť menu Ježiša Nazaretského mnoho priekor. Čo som aj urobil v Jeruzaleme a mnoho zo svätých som ja pozatváral do žalárov dostanúc splnomocnenie od najvyšších kňazov, a keď ich zabíjali, dával som proti nim hlas a po všetkých synagógach som ich často trestal a nútil som rúhať sa a náramne zúriac proti nim prenasledoval som ich až i do vonkajších miest cudzích.“

        Jeden z hlavných spôsobov, ako rozpoznať pôsobenie náboženských duchov, je tento: pod rúškom náboženstva prenasledujú spravodlivých a verných.
        Pavol robí jasný rozdiel medzi časom, kedy vyrastal ako vedúci pod náboženským zákonom, a jeho skúsenosťou znovuzrodenia po tom, ako na ceste do Damašku stretol Krista. Cesta do Damašku znamená viac než len dramatickú zmenu v Pavlovom živote. Odhaľuje tiež sprisahanie nepriateľa, ktorý prenasleduje a robí problémy Božím vyvoleným v cirkvi. Pavol povedal Galaťanom:
        „Lebo veď ste počuli o mojom živote, a čo som kedysi robil v židovstve, že som nadmieru prenasledoval cirkev Božiu a hubil som ju a predčil som v židovstve mnohých vrstovníkov vo svojom rode súc väčším horlivcom za podanie svojich otcov ako oni.“ (Galaťanom 1,13-14)

        Skrze svoje vlastné svedectvo Pavol odhaľuje, že tradície ľudí sú pevnosťami náboženstva. Ježiš to zdôrazňuje ako „márne“ uctievanie v Markovi 7,7-8: „Nadarmo (bez ovocia a bez úžitku) ma uctievajú, nariaďujúc a učiac (poslúchať) doktríny, prikázania a predpisy ľudí. Opúšťate, vzdávate sa a vzďaľujete od Božích prikázaní a ľnete k ľudskej tradícii (dodržujúc to starostlivo a verne).“
        Ľudské tradície prúdia skrze generačných náboženských duchov. Ľudia v skutočnosti zoberú náboženské zvyky, ktoré nemajú nič spoločné s Pánovými prikázaniami a dodržujú ich vernejšie než Božie slovo.

        V Kološanoch 2,6-23 sa vyučuje o vyslobodení z ľudských nariadení skrze nové narodenie v Kristovi. Varuje nás pred ľudskými tradíciami a hovorí o zrušení „písma proti nám“ a jeho nariadení.

        Jano člen AC

        1. Náboženský duch je na Slovensku najviac rozšírený a patrí mu aj táto webová stránka.

          Miro Kucek – potrebujeme letničného Ducha, nie ducha náboženstva !!!

  2. Odpovedám tebe brat. lebo p. Batkovi je škoda odpovedať on nikdy neodpovie na žiadnu vraj falošnú vierouku AC aj to niečo hovorí.
    My však očakávajme na Pána lebo jeho príchod je veľmi blízko !!
    Advent pochádza z latinského slova adventus, čo znamená príchod a treba sa otvorene o týchto dôležitých slovách zhovárať.
    Jedno však je zaujímavé kým my kresťania očakávame Pánov druhý príchod, Izrael očakáva stále jeho prvý príchod, sú tu aj mesianskí Židia len v Izraeli ich žije asi 15000.
    Dôležité nie je v akej sme cirkvi, či máme vierouku s chybami či bez chýb, dôležité je aby sme boli ako zbožný muž Simeon, ktorý celý život očakával Spasiteľa a na sklonku života ho poznal v dieťati Ježiš ako sám aj hovoril- A teraz Pane môžeš prepustiť svojho služobníka v pokoji , lebo moje oči videli spasenie. Bez Ducha Svätého by to nepoznal.
    Koľko kresťanov má takéto vnuknutie Božie ako Simeon ? Koľko kresťanov vníma Ducha Svätého a nechá sa ním viest ako Simeon ?

    Jano- člen AC

  3. No Jano, v ECAV ich je strašne málo, o tomto čo píšeš v ECAV nepočuješ, aj to tak dopadlo.

    Ale povzbudzuje ma aspoň toto biblické slovo vnuknuté Božím Svätým Duchom apoštolovi Pavlovi :

    2Tes 2,3-4
    „Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom. Veď najprv musí nastať odpadnutie od Boha a zjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia“. ( posledný svetový vládca, biblický Antikrist- 666 )

    „Ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo nesie Božie meno alebo je predmetom úcty, a to tak, že sa posadí do Božieho chrámu a bude sa vydávať za Boha..“
    .
    Otázka pre cenzúristov – do akého chrámu sa to posadí, človek neprávosti, syn zatratenia – teda Antikrist ??

    Miro Kucek, prebudený presbyter ECAV,

    1. Je niekoľko výkladov tohoto slova o chráme a sadnutí si Antikrista. Je veľa cirkví čo sa v tom výklade trochu odlišuje, ale podstatná nie je vierouka ale Duch Svätí v zachránenom človeku, lebo v konečnom dôsledku to bude Duch čo nás zachrání a nie litera !!!!

Leave a Reply