Príprava Božia a príprava naša na príchod Spasiteľa – 5
Čítaný text: Iz 9, 1 – 6
Text: LK 1, 46 – 56:
“ Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána (47) a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, (48)že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia (49) pretože Mocný učinil so mnou veľké vec, a sväté je Jeho meno (50) a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia. (51) Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; (52) mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, (53) lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno; (54) zaujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva, (55) ako povedal naším otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. (56) Mária zostala s ňou asi tri mesiace, potom vrátila sa domov.” Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Od chvíle, ako Alžbeta svojou osobnou skúsenosťou i svedectvom viery potvrdila skutočnosť jedinečného Božieho konania s pannou Máriou, zaznel z jej úst a z jej srdca radostný a jedinečný chválospev: “Velebí moja duša Pána s môj duch sa rozveselil v Bohu, mojom Spasiteľovi”!
Obe tieto ženy dobre poznali starozmluvné zasľúbenia, počnúc od toho prvého, ktoré Hospodin povedal už Adamovi a Eve v raji, že Boží smútok nad hriešnym svetom raz prestane a Boží hnev sa utíši do tej miery, že sa Jeho Otcovské srdce naplno otvorí padlému človeku. Tá chvíľa celkom zjavne a reálne nastala, keď sa Mária stala “najšťastnejšou medzi ženami”. Týmto Božím skutkom, darom Spasiteľa sa uvoľnuje strach človeka z Božieho zavrhnutia a zaznieva skutočná “Óda na radosť”, ktorá nekončí. Pán Boh sa inkarnáciou svojhy Syna sklonil k svetu a v Ňom a skrze Neho začal realizovať plán záchrany sveta a človeka.
Preto je Máriin radostný chválospev nielen primeraný a samozrejmý v danej chvíli tam v judskom mestečku, ale je trvalým chválospevom cirkvi a každého veriaceho srdca vždy nanovo. Ba ešte viac, tento chválospev sa stal súčasťou aj nebeskej liturgie, ktorá podľa svedectva apoštola Jána z Patmosu, trvalo zneje aj pred trónom Božím a Baránkovým.
Iste sa aj my dnes nanovo k nemu pripájame vo vedomí, že skutočne od chvíle vtelenia nastal ”čas radosti, veselosti “ nám i celému svetu, kde je Ježiš prijatý ako Spasiteľ. Spasiteľa potrebovala Alžbeta aj Mária, rovnako ako ich manželia, praotcovia Izraela vrátane Abraháma, ako aj my všetci.
Tým, že sa mocný Boh ponížil až do tej miery, že Otec sa stáva v Synovi naším bratom a my sa stávame Božími deťmi a dedičmi, je dôvodom najväčšej možnej dôstojnosti človeka. Ľudia sa snažili a snažia aj dnes svojich blížnych zotročovať, zastrašovať, ponižovať a ožobračovať, ale Pán Boh nás vyslobodzuje z každej zlej moci a otroctva hriechu, povzbudzuje nás ako milované deti k novému životu, dáva dôstojnsť všetkým ľuďom bez rozdielu a dáva nám istotu, že sme “Kristovou chudobou zbohatli”. Mária je blahoslavená medzi ženami na veky vekov. Je prvá, ktorá je vykúpená zasľúbeným Spasiteľom, ale nemá byť poslendá, a ani jediná blahoslavená v tejto časnosti, ani vo večnosti.
To, čo Hospodin učinil s Máriu tým, že sa stala matkou jeho Syna, Bohorodičkou, dáva jej poslušnosti vysokú hodnotu. O Bohu Otcovi hlása, že On je svätý. Mária má v cirkvi titul Bohorodička (Theotokos) a je svätá ako každý veriaci, ktorý prijíma s vďakou a dobrorečením Božie milosrdenstvo. Tento nový rod svätých ( Duchom Svätým posvätených), začína Máriou a pokračuje trvaním cirkvi z pokolenia na pokolenie. S počatím Pána Ježiša je počatá v tomto svete aj Jeho cirkev, ktorá sa naplno narodila a zjavila po “vyliati” Ducha Svätého v deň Letníc.
Mária vie, že by bolo svätokrádežou privlastňovať si akúkoľvek zásluhu na spáse sveta. V jej chválospeve preto nanovo zaznieva poukaz na Toho, ktorý “dokázal moc svojím ramenom”, z moci a milosti ktorého prichádza Spasiteľ, ale aj Sudca nad tými, ktorí sa povyšovali nad ľudom Božím, ale aj inými národmi, ktoré zotročovali. To je chválospev, ktorý cirkev smie spievať a hlásať ako refrén slobody všetkým akokoľvek trpiacim, najmä trpiacim pod zneužívateľmi moci, ktorí ponižujú svojich blížnych. “Pán sa im vysmieva”! (Ž 2)
Tak ako dnešný úvodný text pripomína dávne Božie zasľúbenie, Božiu vernosť a Jeho milosrdenstvo preukázané Abrahámovi a jeho potomstvu, platia tieto zasľúbenia aj pre nás a našu súčasnosť.
My spolu s Máriu smieme a máme spievať chválospevy o sláve Božej či už ako jednotlivci, alebo spoločentsvo veriacich. V judských horách zaznel ako jasný refrén, ktorý nemá nikdy a nikde utíchnuť.
Záverom chcem povedať, že sme v našej cirkvi urobili určitú nemilú chybu v našom prežívaní adventu. Znova a znova hovoríme o adventnom čase najmä ako tichom čase pokánia. Nová Agenda “vyzliekla v advente farárov z kamže”, akoby mala prestať znieť radostntá zvesť evanjelia o Božom milosrdenstve. Ako vidíme, aj tento text, ktorý má v Božej, ale i našej príprave na oslavu narodenia Spasiteľa svoje miesto a opodstatnenie, má v sebe ukrytú skutočnú, neokázalú, ale trvalo radostnú zvesť. Preto spievame ”Raduj sa dcéra Sionská
a plesaj duša kresťanská,
prichádza k tebe vzácny Hosť,
a dobrých darov nesie dosť.
So zástupmi Ho nasleduj,
slávneho Kráľa zvelebuj,
oddane si Ho privítaj,
v srdci Mu miesto prichystaj”. (ESP 23, 1) Amen
Advent 2019 Ľubomír Batka st.
Slovak