Krst – životný program

Švédsky autor Bengt Pleijel vo svojej knihe Brána viery otvorená okrem iného píše:

Aj dieťa sa môže stať Božím dieťaťom.
Nad krstom detí visel občas otáznik. Hovorilo sa: Počkajte, kým deti dospejú tak, aby sa samy mohli rozhodnúť. V Biblii sa predsa nikde nehovorí o krste detí. Keď Biblia hovorí o krste, hovorí o krste dospelých. Doba Novej zmluvy je obdobie misijné. Dospelí prechádzajú v tom čase zo židovstva alebo pohanstva ku kresťanstvu. Máme dostatok dobrých dôvodov pre to, že aj deti dospelých sa zúčastnili tohto prestupu:
Keď Peter na Letnice vyzýva ľudí, aby sa dali pokrstiť v meno Ježiša Krista, spomína aj deti: VÁM PLATÍ TO ZASĽÚBENIE, AJ VAŠIM DIETKAM….Skutky apoštolov 2,39.
Nemyslí tu na prichádzajúce generácie, ale na deti poslucháčov.
Žalárnik vo Filipis „HNEĎ SA DAL POKRSTIŤ AJ ON, AJ VŠETCI JEHO DOMÁCI“. Skutky apoštolov 16,33. Porovnaj 16,15; 18,8; 1. Korintským 1,16. Slovo „dom“ a „domáci“ poukazuje na celú rodinu, aj na malé deti. Pavol a Lukáš by absolútne nemohli použiť toto slovo v súvislosti s krstom, keby chceli povedať, že boli pokrstení len dospelí. My v našom individualistickom zmýšľaní tomu ťažko rozumieme. V tom čase však boli rodinné zväzky neporovnateľne silnejšie ako teraz. Otec v domácnosti mal úplne iné postavenie ako u nás. On rozhodoval o všetkých dôležitých otázkach. Jeho rozhodnutie bolo záväzné pre všetkých. Ak sa otec rodiny stal kresťanom, nasledovala ho spravidla celá domácnosť.
Keď ľudia prestupovali z pohanstva na židovstvo, prešli určitým očistným krstom. Bol to tzv. prozelytský krst. Spolu so svojimi rodičmi boli vtedy pokrstené aj malé deti. Tento predobraz poznali všetci. Pre prvých kresťanov to muselo byť samozrejmé, že deti kresťanských rodičov boli krstené. Keby Ježiš nebol chcel, aby deti boli krstené, bol by povedal: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich, ale počkajte, kým dospejú…“ Ale Ježiš to tak nepovedal. V dobe novozmluvnej bolo samozrejmé krstiť deti kresťanských rodičov.
Obriezkou bol prijatý každý chlapček, keď mal osem dní, do židovského spoločenstva. Pavol porovnáva v liste Kolosenským 2,11-12 obriezku s krstom. Keby boli v tom čase krstili len dospelých, nemohol by Pavol použiť toto prirovnanie.
Existujú mnohé historické doklady, že krst detí sa vyskytoval v prvých storočiach kresťanstva. Napr. Origenes (nar. v r. 185 po Kr.) hovorí: „Cirkev prijala tradíciu od apoštolov, že krst má byť udeľovaný malým deťom“.
Nikto nie je príliš malý na to, aby mohol byť v Božom kráľovstve. A bránou do Božieho kráľovstva je krst. Otáznik v Novej zmluve nevisí nad deťmi. Visí nad nami dospelými.

AK SA NEOBRÁTITE A NEBUDETE AKO DETI, NIKDY NEVOJDETE DO KRÁĽOVSTVA NEBESKÉHO. Matúš 18,3.

CESTA K BOHATŠIEMU DUCHOVNÉMU ŽIVOTU NEVEDIE CEZ ZNOVUPOKRSTENIE SA, VEDIE CEZ VYZNANIE HRIECHOV, KDE POVIEME „NIE“ SVOJMU STARÉMU ŽIVOTU A POTOM POVIEME „ÁNO“ TOMU PÁNOVI, KTORÝ NÁS STRETÁVA V SLOVE, MODLITBE A SVÄTEJ VEČERI.

Bengt PleijelBrána viery otvorená, strana 169

17 thoughts on “Krst – životný program

  1. Na toto Petrove slovo sa odvolávajú mnohí zástancovia krstu nemluvniat, len aby akosi ospravedlnili to, že všetko čo robia je na biblický spôsob.

    Peter v jeho kázni ale nehovorí o deťoch nemluvňatách, ale o deťoch ktoré dospejú a tiež o ďalších generáciách. Nemluvňatá totiž nemôžu činiť pokánie, ba ani nerozumejú zasľúbeniu , ktoré dal Boh tým , ktorí veria.

    38 verš – Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého.

    Podmienka je kajať sa, To spôsobuje odpustenie hriechov, nie krst, môže sa nemluvňa kajať ??? To určite nie.

    Preto deti spomenuté Petrom sú deti ktoré raz dorastú a budú sa tiež musieť rozhodnúť pre Krista, teda uveriť v NEHO, aj pre nich platí to zasľúbenie, obriezka nikomu zo Židov nepomohla. Keby to tak bolo, Boh by tento národ nerozptýlil do celého sveta a nezbúral by im CHRÁM a nezahynulo by 1 milión, či 1,5 milióna Židov v roku 70 n.l.

    To zasľúbenie patrí aj nám, ktorí sme uverili, hoci sme Petra osobne nepočuli rozprávať.

    Na toto čo tu píšem naväzuje aj Ježišová veľkňažská modlitba – Ján 17/20 Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, ( to sú tie ďalšie generácie ľudí )
    21. aby všetci jedno boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal.
    ( žiadny krst ako niečo veľmi dôležité tu nespopmíňa, spomíňa ale zase len tú vieru)

    Zasľúbenie obdržali všetci, aj tí , ktorí sa mali ešte len narodiť, o týždeň, 500 – 1000 ,či 2000 rokov a uverili v Pána . Viera je na prvom mieste. Bez viery sa nikto nemôže ľúbiť Bohu. Netreba na to zabúdať !!!!!!

    Miro Kucek – Moravské Lieskové

  2. Vazeny pan presbyter

    Kedy maju podla vas deti vieru dostatocnu na to aby vyznali a mohli sa dat (?) pokrstit“? Moja 5 rocna dcera minule povedala ze si zela detsku kuchynku pod stromcek. Ked sa jej pytame ako by to malo vyzerat tak hovori: Uvidite. Pan Boh vie, on vie vsetko, takze on vie co si zelam. Nebojte sa ved uvidite to na Vianoce. To je uprimna detska viera v Boha a Jezisa. Bola by uz podla Vas dostatocna, aby sme ju mohli dat pokrstit u Vas v zbore? Alebo treba este pockat, kym zacne pisat o svojej viere na weby inych cirkvi? To bude uz dost?

    Zasadny rozdiel medzi Vasim (ne)chapanim Sviatosti krstu je ze pozadujete vieru, ako podmienku pre krst. Ucenie cirkvi najma nasej evanjelickej je vsak ze Krst je dar od Boha, ktory POSOBI vieru. Verime ze v Krste nam Boh dava vieru a schopnost verit a rast vo viere. Teda aj neskor vyrast z detskej viery do dospelej viery.

    Treba vsak mat odvahu toto prijat, a nema kazdy taku silnu vieru aby sa vedel spolahnut na Boha natolko, ze on prijima male deti bez cohokolvek. To je nase ucenie a to je to hovori aj pan evanjelicky biskup Plejel.

    Nase evanjelicke ucenie je bez Boha nic nemozeme cinit (povedal Jezis?) a teda ani verit. Uci sa to kazdy konfirmand v malom katechizme: „Verím, že ja z vlastného rozumu ani zo svojej sily NEMôžEM v Ježiša Krista, svojho Pána,
    veriť a k Nemu prísť, ale že ma Duch svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval; ako aj celé kresťanstvo na zemi povoláva, zhromažďuje, osvecuje, posväcuje a v Ježiši Kristu pravou jedinou vierou zachováva. https://ecav.sk/files/user/m_katechizmus.pdf

    Dokonca verime ze nam Boh v Krste svatom dava novy zivot, teda nas „kriesi z (duchovne) mrtvych“. Prijima nas za synov (a dcery). Tam zacina nasa ucast na dedicstve vecneho zivota.

    Preco by som to nemohol dopriat uz mojim detom, ked su este nemluvnata?
    Inak povedane: Preco by som mal cakat a nevybavit im doklad o obcianstve EU, ked to mozem urobit uz ked su deti?
    Preco mam riskovat ze tento Bozi dar „Krst Svaty“ im odopriem v detstve a potom budem cakat ci sa deti vydaria.

    Takze viera tam je pri sv. krste – viera rodicov a krstnych. Tu musia vyznavat aby cirkev krst prisluzila. Je to viera v Bozie konanie pre nase deti.

    Samozrejme viere sa da spreneverit, tieto Bozie dary zanedbat pri vychove a aj tak sa clovek moze v dospelosti rozhodnut inak.

    Mozno aj Vas si Boh nasiel v dospelosti VDAKA tomu ze vas pokrstili ako dieta!?

    Nebudem s Vami diskutovat, lebo neni o com. Pre mna je tato tema vyriesena cirkvou davno, a obnovena v luterovej teologii. Nebudem Vas ani dalej presviedcat. Zelam Vam aby ste zmocneli na vnutornom cloveku a toto postupne prijali alebo aspon pochopili napisane. Pozehnany Advent.

    1. Milan

      Slavo píšete- Dokonca verime ze nam Boh v Krste svatom dava novy zivot, teda nas „kriesi z (duchovne) mrtvych“. Prijima nas za synov (a dcery). Tam zacina nasa ucast na dedicstve vecneho zivota.

      Nie je to pravda čo píšete, ja som bol krstený hneď po narodení, keď som dospieval nemal som presvedčenie že som duchovne oživený, lebo duchovne oživený vie čo v Kristu získal.
      Aj keď som bol krstený, nič to so mnou neurobilo v porovnaní s rovesníkmi.
      Až jedného dňa keď som robil pokánie v BA na S. Rýdrovi , tam sme išli s našim ev.farárom , plný autobus , tam som poznal, že človek sa potrebuje obrátiť od sveta k Bohu, aby mal život. Predstavte si že som bol evanjelík a poznal som to , že je treba svet zanechať a primknúť k Bohu. Nikto mi to takto nepovedal až evanjelista Rýder z Austrálie. Tam v Bratislave v r. 1990 začal môj nový život s Kristom a o tomto novom živote tu napíšem moje svedectvo až budem mať viac času.
      Svätý krst neurobil to čo urobil Boh v tedy v BA v r. 1990 s mojím životom, začalo to uvedomením si že ho potrebujem a bez neho zomriem, prišlo hlboké pokánie a následne odpustenie hriechov . Boh mi odpustil a dal mi Svätého Ducha ako závdavok k večnému životu- pokračovanie na budúce.

      1. slavo

        „Aj keď som bol krstený, nič to so mnou neurobilo“
        ale urobilo: Boh Vas prijal za svojho uz vtedy.
        kedze Vas vo viere v ktorej ste boli pokrsteny neviedli, tak ako mali, nasli ste tento vzacny Bozi dar sam – aj ked az po rokoch.

        1. Milan

          Hriešného, neobráteného človeka Boh prijíma až urobí hlboké pokánie, bez toho to nejde, veľa mojích rovesníkov pokrstených behá do dnes po svete bez Boha.
          Keby ich Boh prijal, vedeli by o tom. Oni však nič nevedia

        2. Hľadajte ma, a ja sa vám dám nájsť – Nie je to takto písané v Biblií ???. Jeremiáš 29/13

          Od Boha je tu podmienka – musíme ho hľadať, tzv. svätý krst toto nevyrieši.

          Každý hriešnik musí Boha hľadať, aby ho našiel. Niekedy sa stáva, že Boh dá zvláštnu milosť a osloví hriešnika ako prvý a človek reaguje.

      2. Milan

        Tak pokračujem vo svedectve, ale skôr by som chcel pozostalým v Prešove vyjadriť úprimnú sústrasť a silu od Hospodina.

        Každý kto chce poznať pravdu musí zatúžiť po Pravde a ja som bol jeden z nich.Revolúcia v r.1989 priniesla duchovné ovlaženie v národe, veľa ľudí v tej dobe začalo hľadať Boha, lebo komunisti nenaplnili to čo národ možno od nich očakával.
        Čítal som Bibliu a najmä Skutky apoštolov, fascinovali ma príbehy a zázraky v tejto knihe. Nikde v kostoloch som nevidel nič podobné ale aj tak som túžil to zažiť a niekde aspoň trochu vidieť ako Boh uzdravuje a vyslobodzuje pri modlitbách.
        Ako tak kráčam cez Nové Mesto nad Váhom na jar- v lete v r. 1990, tu zrazu uvidím plagát pod názvom- Boží muž v Bratislave-
        Konečne niečo biblické, hovorím si, toto práve hľadám a náš br. farár zorganizoval na túto evanjelizáciu s uzdravovaním asi 45 ľudí z našej obce M. Lieskové. Tak sme sa tam spolu odhodlali ísť autobusom.
        Neviem ako to prežívali iní, ale na mne Boh už pracoval aj keď som nebol ešte veriaci na biblický spôsob, veril som že Boh je, ale nevedel som, že mu musím dať celý svoj život aby ma každodenne viedol a ja so s ním mohol mať vzťah a tak ho osobne poznával.

        Keď som odchádzal povedal som svojmu bratovi, keď sa nevrátim pridi tam zajtra v sobotu, určite tam Boh so mnou bude niečo robiť. Mobily v tej dobe neboli, ale moje očakávanie na Neho bolo veľké. Tak sme tam prišli, myslím si že to boli Pasienky- hala plno nabitá ľuďmi a pred vstupom boli stovky chromých, nevládnych a krívajúcich ľudí, boli tam položení len tak na tráve či na nosítkach. Pripadal som si ako za čias Pána Ježiša, ako za čias keď sa písala kniha Skutkov Apoštolov . Konečne sme sa dostali do vnútra a šli sme až na vrchné miestá. Z atmosféry som bol prekvapený, žiadne kostolné ticho ale zvučná oslava Boha. Mnoho kresťanov tam oslavovalo Boha pozdvihnutým rúk a živými piesňami.
        Misionár S. Rýder vyzval prítomných aby pozdvihli ruky k nebu a modlil sa, pamätám si ako sme sa jeden na druhého pozerali a boli takí neistí či máme tie ruky pozdvihnúť, trochu som sa ostýchal. Po modlitbe a oslavných piesňach prišlo kázanie, slovo živé a mocné a výzva na pokánie. Tu som reagoval na výzvu, pozdvihol so ruky a volal k Bohu ako ešte nikdy, vyznával so hriechy nahlas a prosil ho o odpustenie. Dostal som smelosť, lebo som videl veľa mladých veriacich čo v pokání plakali a vzájomne si jeden druhému žehnali a modlili sa spolu nahlas. Toto som ešte nikde pred tím nevidel, bol som zasiahnutý a Boh jednal aj s mojim životom, odpustil mi všetky vyznané hriechy a poslal nesmelému chalanovi Ducha pokoja, lásky , radosti, moci a zdravého rozumu, bolo to tak silné že som to okamžite poznal, vtedy ma Boh naplnil Svätým Duchom a dal mi väčšiu ťažbu po Ňom.
        Misionár Rýder vyzval chorých a nemocných aby prišli dole a on sa modlil s skladaním rúk na každého osobitne. Prišlo tam niekoľko stoviek ľudí a ja tiež, už neviem z akých príčin ale reagoval som na výzvu. Nikdy som nevidel toľko chorých, dolámaných a chromých ľudí a pýtal som sa sám seba, kde ich tí komunisti schovávali.
        Podstatné však bolo, že ľudia verili a reagovali a ja som bol v strede Božieho vanutia Ducha.
        Pri mne zrazu vstal z provizórneho lehátka ochrnutý rom a začal chodiť a aj ďalší ľudia kričali od radosti, keď boli uzdravení.

        Pokračovanie na budúce !

        1. Na svete existujú tri duchovné skutočnosti, ktoré svedčia o Ježišovi Kristovi. Je to prítomnosť Ducha svätého na zemi, voda ako živé Božie slovo (Ef 5,26; prípadne môže tiež ísť o vodu krstu) a preliata Kristova krv. Títo traja svedkovia sprostredkúvajú každému veriacemu autentickú duchovnú skúsenosť s realitou Krista, ktorá sa stáva základom pre naše svedectvo o Ježišovi. Keď o ňom hovoríme, nerozprávame ako „teoretickí teológovia“, ale ako ľudia, ktorí poznajú Ježiša a majú s ním osobnú skúsenosť. Nie sme teda rozširovateľmi teórií, ale ľuďmi, ktorí hovoria o niečom, čo prežili a denne prežívajú.

          Apoštol Ján tu hovorí, že máme svedectvo sami v sebe, nepochybujeme, sme si istí, a to dáva našim slovám dôveryhodnosť. Kto má Syna, má život, má večný život, ktorého základom je osobné poznanie Otca a Pána Ježiša Krista (J 17,3).

          Kľúčom k úspešnému životu svedka Pána Ježiša je naša identita. Pokiaľ v nás pulzuje Kristov život a sme duchovne aktívnymi ľuďmi, máme všetky predpoklady oslobodiť sa od všetkých komplexov a pocitov menejcennosti a ako zdravé a silné osobnosti otvorene hovoriť o tom, čo pre nás Pán vykonal.

          Úryvok z článku Logos a plne sa s ním stotožňujem.

          Miro Kucek – nad denominačný kresťan.

  3. To asi preto je tak málo krstencov, rodičov a krstných rodičov v kostoloch, že ???

    Nikto ma nepresvedčí , dokiaľ neuvidím ovocie toho všetkého, reči nestačia !!!!!!!!!!!!!.

    To ovocie je – ochotné srdce služobníka, hlad po Božom slove, modlitba – všetko toto chýba v tradičných cirkvách. Úpadok pokračuje. 40 rokov si toto všímam, a nikto to nezmenil.

    Je to preto, že ľudí vediete ku krstu, nie ale k obráteniu.

    Len obrátený človek po tom , čo činil pokánie rozumie Božiemu slovu a zariadi sa podľa slova. Môže sa nemluvňa obrátiť ?? Keď človek vyrastie, chodí do kostola neobrátený a ja sa čudujem, prečo všade vidím tak hrozný stav, život bez svedectva a modlitby.

    Ale aby som len nekritizoval, dostal som nápad ako človek s letničným Duchom a budem sa ho snažiť presadiť v cirkvi ako presbyter, je to jedna z posledných šancí na zmenu, zmenu , ktorá by mala viesť k PREBUDENIU !!!!!!!!!!!!!!!!

    Miro Kucek – letničný kresťan.

    S pokojom Božím !!

    ———————- ———————— ———————— ———————– —————————–
    Ten príchod Boží musí ale žiť v našom srdci celoročne, potom to má význam !!!!

  4. Mgr. Marian Sedláček

    Pozdravujem admina. Navrhujem natvrdo v systeme nastavit obmedzenu dlzku komentu na nejakych 100-200 znakov. Mozno sa to tu trochu stabilizuje.

  5. A stabilizuje sa to tak, že stránka zanikne, prispievateľov k článkom je tu žalostne málo, skoro vôbec nikto, na počet členstva v cirkvi je to úbohé, takže nesrandujte s tou stabilizáciou.
    Je potrebné sa zobudiť všetkým z duchovného spánku, lebo je za 5 minúť dvanásť !!!!.

    Miro Kucek.

    Prispievateľ pod menom Milan je môj brat a dnes je členom AC, takže si uvedomte, že členovia iných cirkví oživujú vlažnosť a suchosť tejto stránky.

  6. Mgr. Marian Sedláček

    Tak teda Miroslav členom akej cirkvi vlastne si? Doteraz som bol v tom, že ako presbyter si členom ECAV. Ale tu sa hlásiš k členstvi v AC. Kde si teda doma? Naddenominačne na ulici?

    1. Pán magister, nesrandujte, môže byť presbyter členom inej cirkvi ????

      V Mor Lieskovom sú len dve cirkvi, ECAV a RKC. Nikdy som členom inej cirkvi nebol, až v nebi pán magister, tam sa našťastie už nikto rozdeľovať nebude. Myslite na to aj s ostatnými , bude to len pre vaše dobro.

      Miro Kucek

  7. V knihe Znovuzrodenie od Sándora Németha čítam túto dôležitú pravdu a zverejňujem ju tu preto, že sám som to takto prežíval pred 29 rokmi, keď ma BOH volal. A prežívam často aj dnes, keď chcem a túžim byť Ním vedení.
    —————– —————— ———————- ————————– ———————- —————— ——–

    Po Ježišovom vzkriesení a nanebovstúpení Boh poslal na svet svojho Ducha. Keď človek počuje Božie volanie, v tej chvíli sa Boží Duch priblíži jeho srdcu a duši. Keď počujeme Boží hlas, v našom vnútri pocítime príťažlivosť, ktorá sa prejaví napríklad tak, že náhle, bez toho, že by sme o tom predtým nejako rozmýšľali, v nás vznikne silná túžba a smäd po Božej prítomnosti.
    “ Bolo by nádherné spoznať Boha ! Bolo by nádherné kráčať po Božích cestách ! Bolo by nádherné uchopiť Jeho moc, prirodzenosť, svätosť ! “

    Človeka opanujú takéto túžby, smäd. Vo svojom vnútri pocíti určitý podnet, popud. Keď som to vo vnútri vnímal po prvýkrát, myslel som si, že je to prejav mojej psychiky. Pritom to tak nie je. Poukazuje to totiž na to, že Svätý Duch sa dostal blízko teba a ukazuje ti, že Pán ťa chce odviesť zo zlej cesty , chce ťa odvrátiť od nesprávneho smeru. Nachádza sa v tvojej blízkosti a chce ti pomôcť vymaniť sa z hriechu, zo životného štýlu, ktorý je vzburou proti Bohu. všetko to poukazuje na skutočnosť, že BOH ťa volá !!!!

    Nepotlačuj tento smäd, túto túžbu po Božej prítomnosti, Božej moci, božej spravodlivosti a Božom slove, ktorá v tebe vznikla !! Tieto znamenia svedčia o tom, že ťa volá. Takto človek počuje hlas Božieho Ducha.

    ——————- ———————- ————————— ———————— ———————— ———-

    Presne takto som to prežil aj ja dokonale vo svojom živote, Boha som neodmietol, lebo som vedel , že ma volá a chce mi dať nový život. Rozhodol som sa správne, počúvol som ho a nechal sa Ním viesť. Nikdy som neurobil lepšie rozhodnutie ako toto. Nikdy som nebol viac požehnaný ako práve po tomto rozhodnutí.

    Zjavenie Jána 3/20 „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“

    Priatelia , neodmietajme Svätého Ducha, prijímajme ho !!!!!! Lebo ON je PRAVDA !!!

    Miro Kucek, nad denominačný kresťan, člen ECAV.

Leave a Reply