Advent – dar milosti

Advent – dar milosti

     Advent – dar milosti                                                    

Modlitba:     

      Hospodine, nebeský Otče, Všemohúi náš Bože, oslavujeme Ťa na počiatku tohoto nového cirkevného roku, ako nášho Stvoritľa a láskvého Otca. Oslavujeme Ža srdene ako nášho Vykupiteľa a Spasiteľa, ktorý si v Synovi, Pánovi Ježišovi prišiel do našej pominuteľnosti, aby si nás urobil nebešťanmi.

   Oslavujeme Ťa Bože, ako žehnajúceho Ducha, ktorý nám dávaš poznávať svoju prítomnosť v zvestovanom slove a v sviatostiach a obohacuješ nás najmä darom lásky z výsosti.

   Prosíme, aby naše spoločné očakávanie lásky – malých i veľkých, mladých i starých – bolo naplnené a obohatilo náš život už tu časne, raz potom dokonale vo večnosti. Amen (ĽB)

1 K 1, 4 – 9:

“Neprestajne ďakujem Bohu za vás, za Božiu milosť, ktorej sa vám dostalo v Kristu Ježiši, (5) že ste v Ňom boli obohatení všetkým, každým slovom a všetkou známosťou, (6) len čo sa utvrdilo medzi vami svedectvo o Kristu, (7) takže nemáte nedostatku v nijakom dare milosti, očakávajúc zjavenie sa nášho Pána Ježiša Krista. (8) On vás aj utvrdil až do konca, ab ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. (9) Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána”. Amen 

         Na dary milosti Božej očakávajúci bratia a sestry!

    S adventom a následnými Vianocami je to tak, ako s chlebom. Chlieb sa nikdy nepreje. Je vždy vzácnym darom. Je vždy voňavý,  chutný a prepotrebný. Ani advent a prichádzajúce vianočné sviatky sa nám, ktorí sme ich raz “ochutnali” a skutočne hlboko prežili a precítili – nikdy “neprejedia” a nezunujú. Nedovolia, aby sme sa stali ľuďmi, ktorí podliehajú rezignácii na dobro a lásku, nenechávajú nás v smútku, v neláske a v citovom chlade. Chladnými nás nenecháva už advetný čas, lebo vieme: Aký advent – také Vianoce!

Už v advente, v dobe prípravy, akoby nami prebehla zvláštna iskra, ktorá nás zobúdza a uvádza do pohybu. Napriek všelijakým starostiam, sklamaniam i trápeniam, stávame sa ľuďmi nového očakávania a nádeje. Možno to niekomu, kto žije mimo cirkvi pripadá tak, že my kresťania sme “nenapraviteľní optimisti”, keď s apoštolom aj my neprestajne ďakujeme za Božiu milosť, ktorej sa nám dostalo v Kristu Ježiši, lebo v ňom sme boli obohatení veľkými darmi. Každý nový advent je pripomenutím pravdy, že Pán Boh má pre nás viac ako rozdal. Viac dobrých darov, ako sme až doteraz prijali. On skutočne chce, aby sme vždy nanovo boli obohatení všetkým – každým slovom, ktoré vychádza z Jeho úst a z Jeho srdca. Je to slovo milosti. Je novou a novou “známosťou”, čiže poznaním nášho Pána Ježiša Krista. 

     Tieto dary milosti môžeme prijímať zo zvesti Božieho slova, z posolstva evanjelia, z krásnych zasľúbení, ktorých vrcholom je zvesť, že sa nám narodil Spasiteľ. Advent z nás robí deti, a my sa za to – myslím, že súhlasíte- nehanbíme. Keď zaznie v kostole nádherné adventné Kýrie…, keď zaznejú clivo- zádumčivé adventné piesne, ktoré sa nám vryli do sŕdc už zo spevu našich starých matiek, keď zarezonuje v srdci pieseň:”Chvála Ti, Bože verný, že podľa zasľúbení, Spasiteľa s nám dal, v ľudskom tele Ho poslal”– začíname sa zrazu tešiť ako keď sme sme boli deti: úprimne a čisto. Čakáme vždy nanovo na “otvorené nebesá”, na príchod večného Pána a nebeského Otca v Ježišovi, ktorý nás naplní novou láskou v našich rodinách. Láska je iste tým najväčším darom Ducha Svätého a je to dar, ktorý je vzácny a potrebný vždy a všade.

     Darom lásky sa “nepreje” nikdy žiadne dieťa, žiadne vnúča, ždiaden manžel, či manželka, žiaden brat- sestra, žiaden rodič…práve tak, ako chlebom každodenným. Všimnime si, ako v dnešnom úvodnom slove ďakoval apoštol Pavel za korintských kresťanov. Táto vďaka za nich, že sa medzi nimi utvrdilo svedectvo o Kristu – to je vďaka za Božiu milosť, ktorú prijali vierou. Aj oni sa poznaním Krista ako Pána cítili obohatení. Kristus Pán neprišiel a nenarodil sa preto, aby niekoho ochudobnil – ale aby každého obohatil. Iba zdanlivo bol chudobný a bezmocný pri svojom narodení. Ním a v Ňom boli obohatení všetci ľudia, ktorí Ho prijali a tak aj korinstkí, ako bývalí pohania.

     Aj my sa môžeme počítať medzi tých, ktorých Kristus Pán obohatil. A práve preto, že to vieme, môžeme patriť medzi tých, ktorí aj naďalej očakávajú “zjavenie sa Pána”, tak ako všetci, ktorí v Ježiša, ako Spasiteľa uverili.

     Kým príde v sláve a moci a uzrie Ho každý človek – máme sa tešiť Jeho príchdom v Jeho slove a vo sviatosti Jeho svätej Večere. 

Na Štedrý večer a cez Vianoce si pripomenieme, že hoci pri Jeho jasliach pokľakli iba niektorí ľudia – raz sa bude pred Ním skláňať každé koleno na nebi, na zemi i “pod zemou”. My však už dnes chcem vyprosiť pre nás a náš zbor, aby v novom období cirkevného roku bolo čím viac takých, ktorí sa stanú podobní pokorným pastierom a mudrcom od východu. Prosme aj o to, aby bolo čím menej “herodesovcov” okolo nás…

  Bratia a sestry v Pánovi!

    Korinstkým kresťanom apoštol kladie na srdce, aby boli “bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista”. Korintskí kresťania boli vtedy ešte “mladí” kresťania, boli neskúsení v zápase s pokušeniami sveta i vlastného tela. Boli vo viere “nemuvňatá” a “nedochôdčatá” – ledva stáli na vlastných nohách. Nováčikovia vo viere potrebujú trpezlivo rásť a vo viere sa “utvrdiť”. 

      V skutočnosti aj my našu cirkev buduje dnes vlastne nanovo. Náš Sion, to sú často najmä starší ľudia, ktorí už nevládzu kráčať ako kedysi, a potom hŕstka detí a mladých, ktorí ešte nevedia pevne stáť vo viere. V cirkvi sú dnes viditeľní tí najslabší a najzraniteľnejší. Stredná generácia, mladí muži a ženy je akoby najmenšia časť viditeľného a aktívneho cirkevného spoločenstva. Ale my nemáme byť maloverní! Pán Ježiš nás znovuzrodil, keď sme ešte boli mdlí – a On nás, ale i ďalších aj utvrdí a zachová. O to Ho smieme nanovo prosiť a veríme, že On sám osloví, nájde a oživí aj nové srdcia. To je naša nádej a jedno z veľkých očakávaní ktoré je spojené s každým novým cirkevným rokom.

    Na takéto obohatenie cirkvi, ale aj našich rodín smieme očakávať a vieme, že to nie je očakávanie neoprávnené. Advent nie je čas na nákup nových košiel, prádla a papúč, ale očakávanie, že budeme obohatení a utvrdení poznaním daru milosti – Pána Ježiša Krista. A to aj ďalší, dnes zdanlivo vlažní, alebo duchovne odumierajúci, alebo aj žijúci v otvorenom nepriateľstve s cirkvou a Ježišom ako Pánom. Pán prichádza – pripomína nám adventný čas a On ako Dobrý Pastier hľadá svoje, dnes možno ešte stratené ovečky.

    My ostatní oslavujme Trojjediného Pána Boha za jeho vernosť, za to, že vždy povolával a povoláva do svojho spoločentva všetkých ľudí. Prosme, aby prichádzajúci Kristus Pán obohatil a požehnal srdcia čím viacerých, aby sme poznali, “čo je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka lásky Kristovej, ktorá je nad všetky známosti”. Amen

    1.adventná nedeľa  –   Sobotište a Rovensko 1993 – Ľubomír Batka st.

P.S.  Táto web.stránka má už celkom slušný “archív”- a rozhodol som sa do neho uložiť aj ďalšie kázne, resp.články na rôzne témy z minulosti. Preto sem prichádza aj táto kázeň z Adventu 1993. ĽB st.

Leave a Reply