Nechajme sa vyrušovať klopaním

„Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. (Zjav 3,20)

Začína sa adventné obdobie. Advent v živote veriaceho človeka má svoje poslanie a svoj dôležitý význam. Je to čas na to, aby sme si uvedomili, že náš život sa s Ním zmení a že to bude vzťah na celý život. Aby sme chvíľu porozmýšľali, či máme v srdci dostatok lásky a radosti, či túžime po takýchto zmenách a či stojíme o vzťah s Ním. Na prvý advent stál Pán Ježiš pred dverami sveta a klopal. Boli mnohí, ktorí nepočuli Jeho klopanie, neotvorili dvere a nevpustili Klopajúceho. Medzi nimi boli veľkňazi, farizeji, zákonníci, tí, ktorí Ho chceli ukameňovať, ako aj všetci tí, ktorí kričali: Ukrižuj Ho! Boli však aj takí, ktorí počuli Jeho klopanie a otvorili Mu dvere. Takými boli učeníci, Zacheus, Jemu slúžiace ženy, rodina v Betánii a mnohí iní.
Teraz prežívame prítomný advent. Advent prítomnosti chce intenzívne usmerniť našu pozornosť na Pána, ktorý stojí pri dverách nášho srdca a klope.Klope, hoci má kľúče kráľovstva nebeského. (Mt 16,19). Je isté, že Ten, kto má tieto kľúče, by vedel otvoriť aj dvere ľudských sŕdc.Klope, hoci má všetku moc. Či by bolo pre Toho, ktorému bola daná všetka moc, problémom otvoriť dvere ľudského srdca?Klope napriek tomu, že chce dávať a nie brať. On je Kráľ kráľov a predsa stojí pri dverách a klope – prináša najvzácnejšie dary.Prvým darom Pána Ježiša je svetlo. Je hroznou vecou, keď sa naše hriechy nepominú, ale sa uložia v našom srdci. Či si to uvedomujeme alebo nie, hromadia sa v našom srdci. Naše srdca je niekedy podobné smetisku, pri ktorom niet čistého vzduch. Pán Ježiš má pravdu: Sme ako obielené hroby. Pohľad zvonku vzbudzuje čistotu, ale zvnútra je to hriech a skaza. O tomto všetkom sa dozvieme len vtedy, keď svetlo Slova Božieho osvieti naše srdce a celý náš život.
Druhým darom  je čistota. Božie slovo odhaľujúce náš skutočný stav, nás privedie ku poznaniu života: Ak je všetko toto pravda, som zatratený. Ten však, ktorý prichádza, nám náš hriech nielen zjavuje, ale aj naše srdcia očisťuje. (Žid 9,14) Tretím darom Pána Ježiša je to, že chce byť a aj zostať naším Pánom. On sám prevezme usmerňovanie nášho života. Nám nie je potrebné nič robiť, len poslušne plniť Jeho vôľu a Jeho prikázania. Slúžiť Kristovi je zmyslom nášho života. Pán Ježiš už oddávna stojí pri dverách tvojho srdca a klope. Teraz – v adventnom období, na začiatku nového cirkevného roka, počujme dobre Jeho klopanie!
Otvorme dvere a vpusťme Ho do svojho srdca, lebo aj budúcnosť bude mať svoj advent. To bude druhý príchod Pána Ježiša k súdu: „Vtedy uzrú Syna človeka prichádzať na oblakoch s mocou a slávou velikou.“ (Mk 13,26) Kedy nastane ten deň? Nevieme. My vieme len to, že aj budúcnosť bude mať svoj advent, v ktorom my budeme klopať. Teraz však On klope a prosí o vpustenie.

Preto nechajme sa vyrušovať Jeho klopaním, aby bol medzi nami, aby bol v našom strede. Mnohé udalosti v našich životoch vedia byť krásne, ale aj plné zápasov. Chceme si život zariadiť po svojom. Potom sa však môže celý život uberať neželanou cestou. Mnohí sa nazdávame, že nemá zmysel počuť klopanie a berieme situáciu do vlastných rúk. Prispôsobíme sa a splynieme s davom a volíme to, čo máme na dosah ruky. Neurobme chybu, keď nám Ježiš ukáže na našu pýchu a hriech. On sa nebude vnucovať, ale odíde od nás. Preto stále nad nami visí nebezpečenstvo, aby z nášho srdca, z nášho stredu Pán Ježiš neodišiel. Aby sme ho nevyhnali svojimi pokrivenými hodnotami života, kedy sa Ho chceme násilím zmocniť a manipulovať Ním tak, ako to nám vyhovuje.

Adventné obdobie pozýva k zastaveniu. Kladie otázky: Prečo sme prestali rátať s Bohom? Prečo nemáme čas vnímať Jeho slovo? Prečo sa medzi nás a Boha vtlačil pocit, že spoločenstvo s Bohom je prežitok a treba sa spoľahnúť, len na to čo ponúka aktuálna situácia? Boh je večný. Nie je to radostná zvesť? Boh je Tvorca všetkých vecí a teda aj Pánom všetkého. Je Tvorcom nových východísk a Pánom, ktorý vidí do našej situácie. Advent pripomína, že Boh prichádza ako Ten, ktorý prijíma ľudský údel. Adventné posolstvo vyslovene vyzýva: urovnajte cestu, aby prúd Jeho požehnania, milosti a lásky mohol vstúpiť do nášho života. Zanechajme pretvárku, sebectvo. Prestaňme sa hrať na dokonalých a nezávislých na Bohu. Očakávajme na Hospodina! Jeho prítomnosť dáva zmysel celému životu. Sila, radostný beh za správnym cieľom, odvaha a nádej je tu vtedy, keď je Boh so svojim požehnaním s nami a uprostred nás.

S adventom neprichádza spomienka na to, že niekedy sa narodilo dieťatko. Kdesi v Betleheme. Do našej situácie prichádza náš Pán. Prichádza, aby nás stretol a vyrušil v našich stresoch. Lebo stretnutie s Ním nás núti k zastaveniu. Naozaj je život len kolotočom starostí, práce, užívania a potom opäť ďalších starostí? Naozaj nám čas musí plynúť tak rýchlo, že nemáme priestor na modlitbu a stíšenie? Nechať sa vyrušiť a zastaviť pri takejto výzve stojí za to. Lebo vyzývateľom je Ježiš, ktorý nás nevyrušuje len tak. Jeho prítomnosť mnoho mení. A určite k lepšiemu. Prichádza, aby pritlačil na rany, ktoré bolia. Prichádza svetlo, ktoré vyháňa tmu. Prichádza, aby vniesol odvahu a nádej. Prichádza, aby svojom láskou zlomil moc zloby.  

Áno, On prichádza a klope. To je radostným posolstvom ADVENTU. Počujme a otvorme. Sú dôvody pre ktoré nepočujeme Klopajúceho. Možno sme pripútaní k niečomu, čo nám prekáža otvoriť. Možno je to hriech o ktorom vieme, alebo aj nechceme vedieť. A možno ani len netušíme, že sme v smrteľnom nebezpečenstve nad priepasťou večnej smrti. Advent je čas na to, aby sme si poupratovali – nielen naše domácnosti, ale aby sme povymetali kúty vo vlastnom vnútri, vyčistili srdce, aby bolo ochotné prijímať a milovať. Advent je obdobím, kedy máme Bohu ďakovať a chváliť Ho, lebo poslal svojho jednorodeného Syna na hriechom skazenú zem, aby každý, kto v Neho uverí, mohol spoznať, aký je Boh Otec a získať večný život s Ním. Advent však značí aj príchod Ježiša Krista k súdu. To je druhý advent – advent, ktorý je ešte pred nami, na ktorý mnohokrát zabúdame. Druhý advent už nebude príchodom Boha ako bezmocného a bezbranného Dieťatka, ale príchodom mocného a spravodlivého Sudcu sveta a nášho života. Nedajme sa zaskočiť adventom, nebuďme tí, čo im advent nechýba a nevnímajú ho. Nebuďme zaskočení, ale počítajme s ním a tešme sa z neho. Rozhodnutím a pozvaním Boha sa mení celá naša situáciu, mení sa smer ďalšej cesty života. A predsa napriek tomu všetkému Boh prichádza so svojím rozhodnutím zmeniť naše ľudské čakanie a očakávanie. Pozýva nás k inému očakávaniu – k očakávaniu na Neho, na Boha v tele, na Ježiša Krista. Advent je obdobie hľadania a nachádzania. Nič nie je dôležitejšie, ako sa v advente pozrieť do vlastnej duše. Nie do iných sŕdc, ani do výkladov, ani do nových receptov, ale do vlastnej duše. Ježiš prichádza a Jeho odplata s Ním. Nájde nás pripravených?

Pokoj Vám!!

Príď, Pane Ježiši, chceme sa modliť!
Príď do našich myšlienok a sŕdc!
Príď do našich domov a rodín!
Príď k nám, keď pracujeme i keď odpočívame!
Príď do nášho šťastia i nešťastia!
Príď k tým, ktorí Ťa nepoznajú a nerozumejú Ti!
Príď ku všetkým, ktorí žijú v súžení a v zúfalstve!
Príď do našich zborov a cirkví!
Príď k slabým i k silným!
Príď do našej doby!
Príď k nám, Ty Večný!
Príď, Pane Ježiši! Amen.
(Nemecký evanjelický katechizmus pre dospelých)

Leave a Reply