Brat farár J.Podlesný spomína na „nežnú“

Ján Podlesný aktualizoval svoj status.

14. novembra, 12:01 ·

Ad honorem Dei gloriam – Na česť a slávu Boha 

DUCHOVNÁ SEJBA 

ČO VÁM DALA NEŽNÁ REVOLÚCIA Z ROKU 1989 ?

SKLAMANIE A ROZČAROVANIE VO VLASTNÝCH RADOCH

ŠtB -POLICAJT: „Ja som si konal len povinnosť ako policajt, ale vy by ste sa mali pýtať, čo viedlo vašich kolegov farárov, že o vás podávali na Štb informácie, na ktoré sme sa ani nepýtali?

Najnovšie číslo Týždenníka evanjelikov augsburského vyznania LUTHERUS, oslovilo niekoľkých členov našej cirkvi, aby sme odpovedali na anketovú otázku: 

ČO VÁM DALA NEŽNÁ REVOLÚCIA Z ROKU 1989 ?

Pozorne som si prečítal jednotlivé odpovede, ktoré sa dajú zhrnúť do dvoch slov: 

SLOBODA A SKLAMANIE.

Nechcem nič hodnotiť, len chcem doplniť moju odpoveď, ktorú zverejňujem aj na facebooku.

CITUJEM: 

História zhodnotí, čo sa vtedy stalo a čo nám z toho zostalo po niekoľkých rokoch. 

Tzv. „Nežná revolúcia“ vyvolala pohyb a turbulenciu aj vo vnútri našej cirkvi. 

Mnohí veriaci Slovenskej evanj. cirkvi a.v. sa až prostredníctvom Evanjelického posla dozvedeli, že aj na pôde našej cirkvi vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu pri Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v. (Skrátka: VPN SECAV)

Udalostí, ktoré sa odohrávali v spoločnosti, jednoznačne dokázali, že jednomyseľnosť a spokojnosť so všetkým, čo sa v cirkvi za uplynulých štyridsať rokov presadzovalo, bola povrchná a klamná. 

Viacerých mítingov som sa zúčastnil a dvakrát som za ECAV prehovoril aj na tribúne. 

Keď dnes spomínam na 17.november 1989, môžem aj osobne konštatovať, že je to deň, ktorý rozbil sny i realitu. 

Stal sa podnetom na sebaspytovanie. Prekvapil všetkých a vstúpil do prítomných udalostí ako aktívny činiteľ, ktorý by mal objektívne zhodnotiť minulosť. Za život na výslní musel človek umlčať svoje svedomie, stratiť aspoň základný rys svojej kresťanskej identity. 

Pre mňa pamätným zostal priebeh Generálneho konventu Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v. v ČSSR, ktorý sa konal 30.11.- 2.12.1989 v Žiline. Mnohí sa s odstupom rokov asi zhodneme na tom, že to bola tzv. „Bartolomejská noc v našej cirkvi.“

Moje skúsenosti: 

Nič sa nezmenilo a cenzurovanie sa koná až do dnešných dní. Uverejňuje sa len to, čo je niektorým vhodné a pochlebovačné. VPN SECAV rozdelilo farárov a mnohí br. farári a sestry farárky mali dojem, že ide len o vyrovnávanie si osobných účtov a nie o vec cirkvi.

Naše deti sa nemôžu sťažovať, že sme nechodili na dovolenky. Navštívili sme mnohé miesta na Slovensku, ale aj v ČR a Maďarsku. Neboli to nejaké dlhé dovolenky. V pondelok sme vyrazili a v sobotu sme už boli doma, aby sme nevynechávali nedeľné služby Božie.

V roku 1986 sme chceli ísť na dovolenku do Juhoslávie. Dnešná generácia si možno povie, ale čo je na tom také zaujímavé, že o tom píšeš?

Jedného dňa som sa vybral do Galanty, aby som v banke vybavil devízový prísľub. Pracovník banky mi však stroho povedal, že devízy sú už na tento rok vyčerpané. Vymenili sme si niekoľko otvorených slov a nakoniec mi posmešne povedal, aby sme nechali jedno dieťa doma a prísľub dostaneme. 

Spýtal som sa ho, ktoré dieťa by som mal nechať doma a či by to urobil aj on? Po ostrej výmene názorov som odchádzal smutný a nazlostený. Nemohol som v noci spať, lebo sklamanie deti bolo veľké. 

Asi o dva dni skoro ráno som povedal manželke, že idem do Bratislavy. Nepovedal som, aký mám zámer. Vybral som sa do ŠTÁTNEJ BANKY ČESKOSLOVENSKÁ, ktorá od roku 1950 bola jedinou bankou na našom území. Na čele ŠBČS bol generálny riaditeľ, ktorý bol priamo podriadený ministrovi financií Pre mladšie generácie uvediem, že to bola Národná banka u dvoch levov v Bratislave . 

Rozhodol som sa navštíviť priamo generálneho riaditeľa banky. Vedel som, že to nebude také jednoduché. Na každom poschodí som bol legitimovaný a musel som „klamať“, že som nahlásený u p. generálneho riaditeľa. 

Až som sa zrazu ocitol pred dverami sekretariátu generálneho riaditeľa. 

Zaklopal som a na otázku sekretárky, čo by som si želal, musel som s pravdou von. Rozpovedal som jej, čo ma tu priviedlo. Ona mi povedala, že ide sa spýtať p. generálneho, či ma príjme. Moje prekvapenie bolo neopísateľné. Zrazu sa vo dverách objavil sám generálny riaditeľ a pozval ma do svojej kancelárie. Náš rozhovor trval asi pol hodiny. Rozpovedal som mu všetko, čo ma sem doviedlo, že som farár a čo som zažil v Galante. 

On na to odpovedal veľkodušne. Tu máte môj devízový prísľub a nikto vám ho už nezruší. 

Viete si predstaviť, ako ma potešil a ako som odchádzal z budovy banky. Nevedel som, že to ešte nie je koniec všetkým problémom. 

Ako kňaz som musel oznámiť cirkevnému tajomníkovi, že sme dostali devízový prísľub a že chceme ísť v lete do Juhoslávie. Na základe tohto oznámenia som bol pozvaný na políciu do Galanty. Až vtedy som sa dozvedel, že každého kňaza sleduje jeden určený policajt. Bol som vypočúvaný a musel som odpovedať na mnohé smiešne otázky policajta. Nevedel som, že on si všetko nahráva. 

Na jeho otázku, či chceme zostať v Juhoslávii ( to bolo vtedy bežné-cez Juhosláviu na západ), som viac žartom, ako vážne odpovedal, že ak sa rozhodneme zostať, tak mu pošleme pohľadnicu.

A to bol pre neho dôvod sprísniť naše sledovanie pred odchodom. 

Na hranici k nám prišiel colník, pozrel nám pasy a povedal, môžete ísť. Ja som sa priam hlúpo opýtal, kde? A on mi hovorí, a kde ste sa vybrali?. Žiadna kontrola, ani sme nemuseli otvoriť auto. 

Len tak súkromne nám ticho povedal. Ste prvá farárska rodina, ktorú mám kontrolovať, ale radil by som vám, pri návrate domov neprivážajte žiadnu náboženskú literatúru, ste sledovaní.

Na základe mojej žiadosti o sprístupnenie dokumentov podľa Zákona o pamäti národa, som bol dňa 18.10.2006 , listom číslo DR /2006/0003-880 písomne vyrozumený, že v evidencii sa našiel nasledovný dokument: 

„Osobný zväzok (zavedený dňa 21.05.1986 pod reg.číslom 33115 na O-Štb Galanta, podľa záznamu v registračnom protokole bol tento zväzok dňa 01.08.1987 po návrate z Juhoslávie zničený.“

„Keď som sa z dodaného protokolu dozvedel, kto bol mojím „ochrancom z radov Štb.“, nabral som odvahu a jedného dňa som si toho policajta v Galante vyhľadal. Bol to 56 ročný policajt. Dnes už asi nežije. Pýtal som sa ho, či neľutuje, keď mnohým takto ublížil. 

Nebudem písať, o všetkom, čo sme spolu hovorili, ale zaskočila ma jeho reakcia(citujem):

„Ja som si konal len povinnosť ako policajt, ale vy by ste sa mali pýtať, čo viedlo vašich kolegov farárov, že o vás podávali na Štb informácie, na ktoré sme sa ani nepýtali?

Jeden brat na anketovú otázku odpovedal: 

Sloboda je úžasná vec, ale žiaľ naplno odhalila naše charaktery a namiesto toho aby sme hovorili o pokání a pokore, aj dnes títo ľudia hľadajú spôsob, ako ospravedlniť svojej konanie. 

Keď dnes spomínam na 17.november 1989, môžem aj osobne konštatovať, že je to deň, ktorý rozbil sny i realitu. 

Stal sa podnetom na sebaspytovanie. Prekvapil všetkých a vstúpil do prítomných udalostí ako aktívny činiteľ, ktorý by mal objektívne zhodnotiť minulosť. 

Za život na výslní musel človek umlčať svoje svedomie, stratiť aspoň základný rys svojej kresťanskej identity.

A TO JE PRE MŇA PRI NAJMENŠOM ROZČAROVANIE.

VPN SECAV rozdelilo farárov a ovocie „zberáme“ do dnes. Je medzi nami nedôvera a nič sa za tých 30 rokov medzi nami nezmenilo. Na požiadavky z Generálneho konventu v Žiline bezprostredne nadviazalo Ustanovujúce zasadnutie Združenia evanjelických duchovných (ZED), ktoré sa zišlo v dňoch 12.-13.2. 1990 v Piešťanoch. Podrobnosti o Programovom vyhlásení ZED z VZ boli uverejnené v EP spod Tatier v danom čase. Situáciu v cirkvi podrobne mapovali cirkevné periodika. Zalistujme si v nich.

7 thoughts on “Brat farár J.Podlesný spomína na „nežnú“

  1. Mgr. Marian Sedláček

    Miloslav, vy ste šéfom nejakého Kolendovho fanklubu? To vážne musíte zasierať týmito pemotivovanými videami každý článok, nech by bol hoci aj o love pštrosov? Ako to, že ešte neevanjelizujete africké kmene, a strácate svoj vzácny čas s nami zaostalými luteránmi???

  2. Ja Kolendu milujem, a podobných kazateľov tiež, ich horlivé posolstvo o Ježišovi je nákazlivé, a ja som nakazený už viac ako 25 rokov, chápete ???? Neznášam vlažnosť a mŕtvotu !!

    Pane, neviem kto ste, ja som otvorený človek, lebo Ježiš ma zmenil, ja len dúfam, že nie ste pastorom, či farárom niektorého zboru v ECAV, lebo to by bola katastrofa, lebo takto ako sa vyjadrujete by vás to nectilo ako kňaza .

    Miro Kucek, presbyter v ECAV, nad denominačný kresťan.
    Moravské Lieskové.

  3. Mgr. Marian Sedláček

    Milý brat, už ste bol x-krát upozornený, že to s tým linkovaním kolendu a spol. preháňate. Keby ste sa aspoň raz za čas držal témy. To sa vážne neviete vyjadriť k téme nežnej revolúcie? Chvalabohu v Ecav nie som farárom. Kňazom tobôž nie, nie sme v Starozmluvnom režime. Tak ako vy neznášate mŕtvotu, ja zo srdca nenávidím tuposť. A vyjadrujem sa zámerne vulgárne aby to bolo primerané obsahu na ktor_ reagujem. Na argumenty je totiž náš život príliš krátky.

  4. No, tak to mi odpadla ťarcha zo srdca, že nie ste kňaz !! Našťastie !!!!!
    To vás ešte ospravedlňuje, lebo vyjadrovať sa spôsobom ako to robíte vy na adresu Bohom pomazaného človeka Daniela Kolendu je dosť tupé, len opakujem vaše slovo.

    Práve jeho kázeň a ja vôbec nepochybujem o tom, že ste si ju nevypočuli , ona je práve k téme a k téme aj o revolúcií.
    Dnes väčšinou farári v ECAV konštatujú ako viere uškodila nová doba, prišla sloboda a s ňou i mravný a morálny úpadok, pokles počtu veriacich atď.

    A práve preto tu dávam zapáleného človeka, ktorý hovorí s nadšením a úplne inak, hovorí, že v Ježišovi je možné získať všetko. Hovorí o tom, že cirkev Kristova nikdy nerástla tak , ako tieto posledné desaťročia v ktorých žijeme aj my.

    A čo sa týka starej komunistickej doby, farári neboli jediní prenasledovaní, boli ich desiatky, až stovky tisíc, aj ja, mňa jedného dňa eštébaci odviedli priamo z fabriky, stál som pred súdom a bol som odsúdený, a vyhodený z práce, a to všetko 2,5 roka pred revolúciou. Takže toto sú moje argumenty pre vás, ja totiž uvažujem inak ako vy. Vy nemáte vraj čas.
    Revolúcia a neskôr súd ma rehabilitoval, viete ale čo si na sebe cením ??, zmenu ktorú vo mne urobil BOH, na mojich prenasledovateľov som sa nehneval a po revolúcií som im dokonca podal ruku, lebo po revolúcií som uveril v Ježiša, ktorý začal meniť môj život, ako začal meniť život toho žalárnika z knihy Skutkov, o ktorom tu na stránke píšem.

    Takže nájdite si čas pre toho Ježiša !!!!!!!!!

    Miro Kucek, nad denominačný kresťan.

  5. Miro veľmi dobre napísané a brat Kolenda sa nikdy nerozdeloval a aj preto ho Boh nadmieru požehnáva , ale nazvať to tak ako to robí dotyčný pán je hanbou jeho osoby.
    Keď príde čas napíšem svoje svedectvo o tom ako sme po revolúcií na jar v r. 1990 išli aj s bratom farárom Masárom do BA s plným autobusom evanjelikov na misionára Steve Rydera a ako tam Boh začal pracovať na mojom živote

    Tu je jeho stručný životopis- Steve Rydera
    Mládí
    Steve Ryder se narodil 9. 3. 1945 v Yorkshiru v severozápadní Anglii jako jedno ze čtyř dětí. V mládí aktivně sportoval a očekával přijetí na námořnickou školu. Rodina se však vystěhovala v roce 1960 do Austrálie, města Melbourne. Na protest proti tomu se patnáctiletý Steve stává pouličním rváčem a v sedmnácti letech je poprvé zatčen a uvězněn. Ve dvaceti letech již pracuje v organizovaném zločinu. V roce 1969 je znovu zatčen. Ve vyšetřovací vazbě je konfrontován se zvěstí evangelia a je silně rozrušen. Když je propuštěn na kauci, setkává se se svými rodiči, kteří se mezitím stali křesťany, a kteří mu vydávají svědectví o Ježíši Kristu. Jeho kurátorem je mladý křesťan, který jej zve na shromáždění Billyho Grahama. Steve zde po obrovském vnitřním zápase odevzdává svůj život Kristu.

    První kroky víry
    Poté je Ryder odsouzen k patnácti letům vězení. Jako křesťan je nepohodlný ostatním spoluvězňům, a ti proto usilují o jeho život. Pod tlakem okolností se rozhodne zapřít svou víru, avšak když své rozhodnutí svěřuje v modlitbě Bohu, cítí se být veden hlouběji do Písma. V cele poté prožívá křest Duchem svatým a mluví novými jazyky. Po čtyřech letech je propuštěn na svobodu. Po svém návratu se Ryder věnuje práci s křesťanskou mládeží a po jednom svém prožitku je přesvědčen, že je volán jako evangelista s darem uzdravování. Na jeho shromážděních jsou lidé nejen spaseni, ale někteří i uzdraveni z tělesných nemocí

  6. UŽ sa teším na Tvoje osobné svedectvo, je mocné a ľudia ho potrebujú čítať, brat farár Masár pôsobil dlhé roky v Moravskom Lieskovom a bol mojim učiteľom náboženstva a tiež v príprave na konfirmáciu, problém je ale ten, že ľudia, či deti na základnej škole sú príliš mladé na to, aby sa vedeli jasne rozhodnúť pre Pána Ježiša a ďalší problém je v tom, že nemajú vzory v rodinách , vzory skutočných, teda pravých, nefalšovaných , biblických kresťanov .

    Miro Kucek, presbyter v ECAV

Leave a Reply