Tri spomienky
Dan 12, 2-3:
“Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa prebudia, jedni na večný život, druhí na hanbu a večné zavrhnutie. (3) Ale múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu Ježiši!
Dnešná nedeľa a tieto služby Božie nadväzujú bezprostredne na dva cirkevné sviatky, ktoré sme svätili v druhej polovici týždňa. Mám na mysli Pamiatku reformácie a Pamiatku zosnulých. Oba sviatky majú v názve slovo: pamiatka, alebo spomienka, ktoré ich už navonok spája vedno. Toto pomenovanie nie je to jediné a hlavné, čo tieto spomienky spája. Tých prienikov je viac a na niektoré z nich hneď v úvode chcem poukázať.
Pamiatka reformácie je pre nás spomienkou na začiatok obnovy kresťanskej cirkvi, na 31. október 1517, ale aj spomienkou na osobu a celé reformačné dielo teológa Dr.Martina Luthera. Luther síce zomrel, ale možno o ňom bez zveličenia povedať: “hovorí, aj keď umrel”! Jeho dielopokračuje a má pokračovať v cirkvi ďalej. Jeho kazateľská a teologická službaje jedinečná a výnimočná nielen svojím objemom, ale najmä novým poznaním milostivého Pána Boha, ktorý bol Kristu Ježiši, keď sa “Slovo stalo telom”.
Pamiatka zosnulých je nielen pripomenutím si tých, ktorí nás predišli na večnosť, ale aj upomenutím na veľkosť nádeje, ktorú máme vtedy, keď veríme v Ježiša ako Spasiteľa a keď dôverujeme Jeho dielu a Jeho zasľúbeniam. K týmto dvom spomienkam chceme v totmto chrámovom spoločenstve pripojiť aj spomienku na verného, skromného, múdreho a pracovitého kňaza tohoto zboru – Verbi Divini ministra – služobníka slova Božieho Pavla Proksu, pri nedožitom stom výročí jeho narodenia.
Tieto pamiatky a spomienky nás všetkých môžu povzbudiť v tých najväčších kresťanských hodnotách:
– v pravej spasiteľnej viere
– v blahoslavenej nádeji
– a v činnej láske
Milí domáci viery, bratia a sestry v Pánovi!
V duchu slov proroka Daniela možno o reformátorovi M.Lutherovi povedať, že bol nielen múdry a preto sa skvie v dejinách ako blesk oblohy. Naviac, viedol k istote spasenia z Bože milosti v Kristu mnohých. Vyučoval vtedajšiu cirkev v Nemecku a dnes aj po celom svete, vrátane našej ECAV. Našiel kľúčk správnemu pochopeniu a prijatiu Božieho slova rozlišovaním hodnoty zákona a evanjelia v Písme a v učení o ospravedlnení hriešneho človeka z milosti Božej, čo prijali ako svoje učenie aj iné protestantské cirkvi. Preto o Lutherovi platí aj to ďalšie slovo proroka Daniela: ” Tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky”.
To nanovo objavené svetlo viery dodnes jasne žiari a zohrieva srdcia dôverou v Božie konanie a v Božiu milosť – i keď pripúšťam, že niektorých možno aj páli, keďže sa dotkol ich nedotknuteľnosti, duchovnej pýchy a samospravodlivosti. Môžeme povedať, že príchod reformácie znamenal v Európe koniec stredoveku a začiatok novoveku. Lutherovo dielo vzbudilo väčšiu odozvu ako objavenie Ameriky, i keď mnohí hľadali ako najväšiu hodnotu stále iba zlato.
Luther múdrosť nebola múdrosťou podľa uvažovania tohoto sveta, čiže múdrosť svetská ako ju pomenoval už apoštol Jakub ( 3, 3). Luther ľudskú filozofiu a múdrosť podriaďoval autorite Božieho slova obsiahnutého v Biblii. Preto o stredovekej špekulatívnej, scholastickej filozofii lapidárne povedal, že je to “zbláznená oslica, ktorá človeka odnesie do pekla”. Podobne aj slovo “spravodlivosť” nechápal v zmysle ľudskej spravodlivosti, ale ako dar milostivého Boha, ktorý sa nad hriešnikom zmilúva pre a skrze Krista. Takže môžeme vyznať, že aj keď M.Luther už “spí v prachu zeme”- ako Daniel hovorí, jeho učenie je základom našej evanjelickej identity a vierouky.
M.Luther nebol však iba jedinečný biblický teológ, ale aj výnimočný kazateľ slova Božieho pospolitému ľudu. Je pôžitok aj dnes čítať jeho živé a aktuálne kázne. Je známe, že reformácia začala výzvou k dišpute o odpustkoch. Ale k úpadkovým prejavom zbožnosti v stredoveku patrila aj viera v rozličné relikvie, vyhľadávanie zázrakov a všelijaká povera. Preto napríklad v kázni na Štedrý večer vo Wittenbergu povedal Luther na adresu relikvií nasledovné: “Pozri sa aj na vieru Márie. Rodí dieťa v maštali a zavinula Ho do plienok. Kde ich vzala? Iste si ich vopred nepripravila, lebo nemohla čakať, že bude rodiť v maštali – a neurobila ich ani z Jozefových spodkov, lebo tie sú teraz vystavené v Aáchne…”
Bratia a sestry – Pamiatka reformácie a spomienka na Božieho muža M.Luthera nás vždy nanovo povzbudzuje v pravej spasiteľnej viere, vedie k pravde Božieho slova a evanjelia Kristovho. V tejto pravde verne žime a vytrvajme.
2. Druhá spomienka z minulých dní nás vedie jednak k spomienkam na našich zosnulých – či už sú z kruhu pokrvnej rodiny, ale aj z kruhu rodiny duchovnej, čiže cirkvi, v ktorej sme boli pokrstení a čistým slovom Božím a sviatosťami sýtení.
Súčasne nás vedie a posilňuje aj v blahoslavenej nádeji vzkriesenia a večného života.
Prorok Daniel už asi 500 rokov pred Kristom, na brehu rieky Tigris povedal dôležité posolstvo o našom živote, o smrti, ale aj o vzkriesení tela, ktoré predpovedal. “Mnohí z tých, ktorí spia v prachu zeme sa prebudia – jedni na večný život, druhí na hanbu a večné zavrhnutie”. Je to predpoveď vzkriesenia na konci vekov a obraz posledného súdu. Slovo “mnohí” môžeme v duchu slov Pánových vztiahnúť na všetkých ľuďí. Ježiš hovorí o vzkriesení všetkých, a potom bude súd. Už sme povedali s apoštolskou cirkvou a s M.Lutherom vyznávame, že “ospravedlnení sme zdarma, z milosti, skrze zásluhy Kristove vierou v Neho ako Spasiteľa”. Preto sa pridŕžajme tohoto vyznania a žime vo viere v zásluhy a vykupiteľskú smrť Pánovu za nás, ktorou nás vyslobodzuje z každej zlej moci, najmä z moci “nesvätej Trojice -hriechu, diabla a smrti.”
S apoštolom Pavlom vyznávajme aj nad hrobmi našich drahých: ” Ale naša otčina je v nebesiach, odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše poníženételo, aby bolo podobné jeho oslávenému telu” (F 3, 20-21)
3. Bohumilý cirkevný zbor, bratia a sestry v Kristu Pánu!
K týmto dvom pamiatkam a spomienkam pristupuje dnes aj naša vďačná spomienka na Vášho i môjho duchovného pastiera Pavla Proksu, pri jeho nedožitej storočnici narodenia. Tak, ako mnohých z vás pokrstil, pokrstil aj mňa, ako vám horlivo v duchu pravoverného Lutherovho učenia kázal a učil Božie slovo, tak aj cirkevníkom na Košariskách, kde bol farárom 10 rokov. A učil aj mňa, – a tiež jeho verná pomocnica, pani farárka, v časoch mojho detstva “Na záhradke Pánovej”. Tak nazval a tak sme volali aj my nedeľné Detské služby Božie, na ktoré sme radi chodili.
Jeho službou a jeho mnohými vzácnymi hrivnami u nás i tu u vás v Holíči sme boli obohatení na vnútornom človeku. Bol múdry a nadaný muž, ale vieme, že aj sám sa neprestajne vzdelával a preto mohol aj iných vyučovať a viesť k poznaniu pravdy Kristovej.
A súčasne aj k láske k cirkvi, k manželskej vernosti, a vôbec k vzájomnej láske v spoločenstve zboru i v bratstve Myjavského seniorátu.
Dlho by trvalo, keby som teraz jednotlivo vypočítať jeho mnohé snaženie, službu, tvorbu, ale aj zápasy, ktoré musel prebojovať. Okrem jeho teologickej a kazateľskej služby spomeniem s úctou jeho spracované historické dielo: Dejiny CZ Holíčskeho, ktoré má vyše 1 200 strojom klepaných strán!
Nebol ovenčený funkciami, bol človek skromný, pokorný, ale nadovšetko verný a statočný pracovník na poli cirkvi, ktorý keď položil ruku na pluh, neobzeral sa ani napravo, ani naľavo, ale kráčal rovno a statočne vyorávajúc brázdy, do ktorých sial požehnané semeno slova Božieho. Jeho viera zapaľovala mnohé srdcia, jeho nádej v ťažkostiach a bolestiach bola istá, neochvejná a robila ho blahoslaveným. Takáto viera bola v duchu slov apoštola Pavla: “činná v láske”. Takto sa dokázal cirkvi i v rodine a zanechal nám vzácne svectvo o tom, že sa oplatí: veriť, milovať i pracovať dnes, i v každom čase – aj keď neraz: “nevďak svetom vládne…”.
Všetko to, o čom vieme, ale aj to, čo azda aj nevieme, si ako vzácny odkaz jeho života dnes môžeme s vďakou pripomínať, v duchu slov Písma: “Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie”.
Preto s vďakou za jeho vernú službu, ale aj s vďačnosťou a dobrorečením oproti Hospodinu, prichádzame dnes na tieto služby Božie. Hospodin sám iste naplní svoje zasľúbenie aj pri ňom: ”Ale múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy, a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti budú ako hviezdy na večné veky”.
Dobrorečme Hospodinu aj za to, že i nás chce dnes svojím slovom povzbudiť v prave viere, v blahoslavenej nádeji večného života i v činnej láske, ktorá spája nebo a zem, prítomnosť a budúcnosť, ktorá je v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Amen
V Holíči – 3.novembra 2019 – Ľubomír Batka st.
Slovak