Pamiatka zosnulých

                 Pamiatka zosnulých 

Príď Pane a stvor nás nových

nie z prachu hlín a zeminy

príď Pane a stvor nás čistých

nádherných ľudí bez viny. 

(I. Hricová: Hlasné tichá – The Second Arrival, 2 v.)

Žalm 3:

(2) “Hospodine, ako mnoho je mojich nepriateľov. Mnohí povstávajú proti mne! (3) Mnohí o mne hovoria: Pre neho niet pomoci u Boha! Sela. -(4) Ale Ty, Hospodine, si mojím štítom, si mojou slávou, Ty mi dvíhaš hlavu. (5) Keď hlasite volám k Hospodinu, On mi odpovedá zo svojho svätého vrchu. Sela. 

(6) Ľahol som si a zaspal som; prebudil som sa, lebo Hospodin ma podopiera. (7) Nebjím sa desiatok tisícov ľudí; čo stavajú sa vôkol proti mne. (8) Ó, povstaň, Hospodine! Pomôž mi, ó Bože môj! Veď všetkých mojich nepriateľov zbil si po tvári a bezbožníkom vylámal si zuby. (9) U Hospodina je záchran, a nad Tvojím ľudom Tvoje požehnanie. Sela”. Amen

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi! 

    Spomienkam na zosnulých sa neubráni nikto z nás. Či sú dobré, alebo niekdy aj menej dobré. Či sú čerstvé, alebo vybledli letami, ktoré ubehli. Za spomienkami na tých, ktorí nás predišli je vždy aj kúsok nášho vlastného života, ktorý odišel s nimi. Preto v týchto dňoch spomínajú naozaj všetci. Väčšina ľudí sa vyberie priamo na cintoríny, alebo rozptylové lúky s kvetmi, venčekmi. Posledné roky sme si už zvykli, že aj evanjelici zapaľujú na hroboch sviečky a kahance… Ak je za tým zvesť a viera, že Ježiš je pravým svetlom sveta, ktoré prišlo na svet – nič proti tomu. Pravda, vieme aj o iných nádejach a zámeroch…

Ale aj tí, ktorí nepodliehajú celonárodnej „cestovnej horúčke“ a na pietne miesta nejdú, neubránia sa pocitom nostalgie, smútku a akoby všadeprítomnej upomienky na koniec časného života. Vädnúce kvety, padajúce lístie zo stromov nedávno ešte zelených, dozreté ovocie pod stromami – všetko to môže pripomenúť človeku ono známe: “si prach a do prachu a vrátiš” – si ako ten kvet a tráva, ako lístie ticho šuštiace pod nohami.  Aj človek dozreje ako klas, alebo ako ovocie a – budeme podobne zobratí z poľa tohto sveta.

     V srdci a v duši človeka sa však ozýva výkrik, ako ho vyjadril básnik: “Žiť chceme, žiť, Bože živý”! Smrť vnímame ako číhajúceho, nemilosrdného nepriateľa. Najmä vtedy, keď nám berie bytosť vzácnu a drahú, blízku nášmu srdcu, neraz i v mladosti a v rozkvete síl. Ale aj vtedy, keď sa zhorší náš zdravotný stav a keď zrazu pocítime, aký sme slabí, ohrození a nestáli. „Sme ako para“- hovorí aj apoštol Jakub, „ktorá sa nakrátko ukáže a potom zmizne“.

Mnohí ľudia urobili krátky záver zo skutočnosti a faktu smrti hovoriac: “Proti smrti nieto lieku, ani byliny záhradách”! Jedni podliehajú fatalizmu, iní skepse, preto sa chcú zariadiť podľa príkladu starých pohanov: Carpe diem! Využi deň! Využi všetko, čo sa v ňom využiť dá…

Veriaci ľud SZ, ktorý poznal Hospodina a Jeho moc a za ním aj ľud NZ má iný pohľad, iné poznanie a inú nádej, ktorá nás robí pokojnými, a iste aj blaženejšími, keď stojíme zoči-voči “veličenstvu menom smrť“.

Žalmista v treťom žalme a spolu s ním aj veriaci kresťan vyznáva: 

U HOSPODINA JE ZÁCHRANA!

Preto sa:

1. nijakých nepriateľov nebojíme

2. nový deň v pokoji očakávame

3. o Jeho požehnaní nepochybujeme

     Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

    Viera, ktorá je vyskúšaná a pravá – vie, že u Hospodina je pomoc v každom čase a záchrana v každej situácii. Žalmista, kráľ Dávid mal s Božou pomocou svoje dlhodobé skúsenosti. Bol ešte mládenček, keď zoči-voči Goliášovi vyznal, že ide do boja s ním „v mene Hospodinovom“ a vieme, že nebol zahanbený. Božiu pomoc a ochranu poznal aj na úteku pred nepriazňou kráľa Saula. Ale sú aj horší a väčší nepriatelia, ako tí „vonkajší“. Oveľa viac bolí a ohrozuje človeka zrada a zloba v kruhu vlastných. Dávid v istej chvíli musel utekať aj pred vlastným synom Absolónom, ktorý povstal proti nemu. Zatúžil po kráľovskom úrade a naverbolal si skupinu vlastných prisluhovačov. Dávid vtedy v údese a ohrození volal: “Hospodine, ako mnoho je mojich nepriateľov. Mnohí povstávajú proti mne! Mnohí o mne hovoria: Pre neho niet pomoci u Boha“!

Dávidov údel je predobrazm údelu Pána Ježiša Krista na ceste k spáse sveta a človeka. Ohrozovali ho nepriatelia zvonku, zradil Ho i vlastný učeník, mnohí a mu posmievali na kríži v duchu  žalmistových prorockých slov: „Pre neho niet pomoci u Boha“! Ale pravica Hospodinova tu, aj tam dokázala silu. Dávidovi i svojmu Synovi stal sa Otec nebeský záchranou. 

Našimi nepriateľmi, kotrí ohrozujú kvalitu nášho života i život samotný sú nielen ľudia, podliehajúci diabolskej moci a zvodom, ale najmä trojica najväčších nepriateľov: hriech, smrť a diabol. Proti tejto nesvätej a zlej trojici stojí však Trojica dobrá a svätá! Hospodin, ako Pán a láskavý Stvoriteľ a Otec, Syn Boží Ježiš Kristus a Duch Svätý, ktorý posväcuje človeka a tvorí nový život.

Dnes, v súvise s pohľadom upretým na hrobové miesta, ktoré  zdanlivo ohlasujú víťaztvo  a nadvládu smrti, chceme sa povzbudiť a posilniť aj pri stretnutí a stretaní sa s nepriateľom, ktorým je smrť. Ako Žalmista poznal a vyznal:“Ale Ty, Hospodine, si mojím štítom“, tak aj my sa môžeme posiňovať a povzbudiť aj nad prachom a hrobmi zomretých, i zoči-voči vlastnej smrti. Hospodin sa nás zaujme, je našou obranou, našou záchranou. On má mocný liek i bylinu, ktorú v plnosti času zasadil ako „strom života“ a „vínny kmeň“ do tejto zeme. Ním je Kristus Pán. Jeho „plody“, i „lístie zo stromu života“ slúži „na udravenie národov „ – ako svedčí apoštol Ján v Zjavení.

Preto sa časnej smrti nemusíme desiť, ak poznáme Víťaza, ktorý si ju podmanil a urobil z panovníčky služobnicu. Služobnicu, ktorá má na starosti naše telá, ale naše duše a náš duch nemusí byť v jej moci a područí.

2.

Rovnako pre nás platí slávospev víťazstva aj zoči-voči moci hriechu, ale i každej diabolskej lsti a zlej vôle, či moci. Práve Kristovo dielo vykúpenia a Jeho Slovo o tomto vykúpení z moci smrti a každej zlej mocnosti, vedie veriaceho kresťana kpokoju. K pokoju, “ktorý prevyšuje každý rozum”, ktorý je darom Vzkrieseného Pána a darom aj celej Svätej Trojice.

    „Si mojou slávou“– vyznal žalmista a takto vyznáva aj pravá viera v Ježiša Krista ,ako Pána, ukrižovaného, ale aj osláveného a sediaceho na pravici moci Božej. Ten, ktorý vstúpil na nebesá po dokonanom diele spásy a osobnom víťaztv , sám sa prihovára za nás – v obavách a v tôni smrti chodiacich. Tak, ako učeníkm priniesol po vzkriesení zvesť pokoja, tak isto chce dať pokoj i nám do sŕdc a duší. „Svoj pokoj vám dávam“ – hovorí ma inom mieste Pán Ježiš –“nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje“!

Žalmistova skúsenosť pri modlitbe je aj našou skúsenosťou. Už vtedy , keď sa modlíme, Pán nám odpovedá, ba často skôr, ako máme myšlienku na jazyku, On koná v náš prospech. „Keď volám k Hospodinu, On mi odpovedá“.(3,3) 

Telá zosnulých, hovoríme obrazne,: spia v prachu zeme, ale čo je nemenej dôležité, je práve pokojný spánok pre nás, ktorí sme často znepokojení mnohými zápasmi viery, ale aj otázkami: čo bude po smrti s nami? S človekom, s naším telom, alebou dušou? To, čo nám Pán Ježiš vyjavil o našej budúcnosti a to, čo nám vydobil na kríži, je dobrým dôvodom k pokojnému spánku.“Lahol som si a zaspal som, prebudil som sa, lebo Hospodin ma podopiera“(3,6).

3.

   “U Hospodina je záchrana”, vyznajme aj dnes v plnej dôvere! To v konečnom dôsledku znamená: O Jeho požehnaní nepochybujme! “Pán Boh je Bohom živých a nie mŕtvych”, dal poznať už Mojžišovi pri horiacom kríku na púšti. A v diele vykúpenia Pána Ježiša je obsiahnuté aj konečné víťaztvo nad diablom a smrťou. Týchto posledných nepriateľov odstráni. Žalmista to predvída prorockým slovom takto: “Veď všetkých mojich nepriateľov zbil si po tvári. U Hospodina je záchrana, a nad Tvojím ľudom Tvoje požehanie“.

      Preto stojac nad hrobmi milých, pri našich spomienkach, máme slovami apoštolského kréda vyznať: “Verím v tela z mŕtvych vzkriesenie a v život večný”! Táto viera stojí naJežišovom vzkriesení  azasľúbení, ktoré máme od nášho Neho ako Pána a Spasiteľa. V Ňom je zaručený náš úspech – čiže plné požehnanie života. Tento zdar, víťaztvo života nad smrťou v Ježišovi Kristovi, je novým, dokonalým darom milosti nášhonebeského Otca. Nedajme si zobrať, ani oslabiť túto našu dôveru nijakej moci, či mocnosti tohto sveta.

    S apoštolom Pavlom vyznajme aj my: „Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život ani anjeli ani kniežatstvá ani prítomnosť ani budúcnosť nebudú nás môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježiši, našom Pánovi“ (R 8,38-39). Amen.

                        Mgr. Ľubomír Batka, ev. farár  – v Sobotišti – 2008

Leave a Reply