Slovo, ktoré má ovplyvňovať naše vnútro

Slovo, ktoré má ovplyvňovať naše vnútro

SOLA SCRIPTURA

„Biblia je živá a hovorí ku mne; má nohy a uteká za mnou; má ruky a chytá ma.“
(Dr. Martin Luther)

„Či aj rozumieš, čo čítaš?“ Sk. 8,30b
Zdá sa nám táto otázka provokačná? Filip nechcel provokovať dvorana etiópskej kráľovnej Kandáky; ty si taký hlúpy, že nevieš, čo čítaš. Nie je to ani ponižujúca otázka. Práve naopak, je to otázka, ktorá mu podáva pomocnú ruku. Filip sa nepýta na začiatku, či veríš tomu čo čítaš, ale či rozumieš. To je veľmi dôležité poradie. Človek najprv musí rozumieť, a potom veriť. Keď človek nerozumie, môže veriť v hocičo a v hocikoho. Preto potrebuje rozumieť. Lebo čo je viera? Máme vieru, ktorou úprimne veríme, alebo vieru, ktorá je všeobecne verená, ktorú nám iní prikazujú?! Viac veríme, čo vidíme, a len málo chceme veriť čomu sa nádejame! Viera nie je len nejaký slepý krok do tmy ako si to dnes mnohí myslia, že veriaci sa hodia do tmy a nevedia kam idú. To by bolo pokúšanie Pána Boha. Viera, to je odozva na to správne porozumenie Božiemu slovu. Odozva na poznanie evanjelia, veď niet pravej viery bez porozumenia. Ak dobre nerozumiem, tak verím v blud. Viera je súhlas nášho srdca a nie rozumu. Lebo často sa prichytíme pri čítaní Biblie, alebo zvestovaní Slova Božieho ako prikyvujeme, ale z ucha do srdca je cesta ďaleká. My často Slovo neberieme vážne, spochybňujeme ho, relativizujeme, meníme význam a hlavne, nerobíme to, čo nám Slovo prikazuje. Trochu ho zmeníme, znetvoríme dnešnými názormi, prispôsobíme ho na náš obraz, vnesieme naše predstavy aby nám vyhovovalo. Mnoho a radi si z Písma niečo vytrhneme a tak dokážeme vytvoriť scestnú teológiu a falošné učenie (pridáme „učenie“ človeka o očistci, o pápežovi, povinnom celibáte, prosby za mŕtvych… naopak, uberieme prijímanie Krvi Pánovej všetkým napriek Jeho príkazu, dôraz na ustavičné pokánie, ešte horšie samotný Zdroj atď). Tam, kde Boh pripravil svoje cesty tak tam ten Zlý nespí a stále nám podsúva svoje nápady a myšlienky, ktoré sú v rozpore s Božím Slovom a Božou vôľou! Len aby sme si vybrali inú cestu ako Božiu. Mnohí sa dajú takto nachytať. Vyberáme si len kúsky, ktoré sa nám páčia, a ignorujeme tie, ktoré sú nám proti srsti. Diabol pokúša ľudí už od počiatku ich stvorenia. Najlepšie sa mu darí, keď človeka zneistí a prekrúti Božiu pravdu. Nahovára nám, že Boh vlastne nevie, čo hovorí. Mnohým čítanie príbehov z Biblie vyčarí úsmev na tvári. Mnohým sa zdá Písmo plné protirečenia. Ale to iba pri povrchnom čítaní. Satan nám často dáva otázky, ktorými nás núti pochybovať o Božom slove, o Božom prisľúbení, nádeji, slobode, záchrane, pravde, ale aj o Jeho súde. Ale pochybovať o slove Božom je smrteľné. Satan vie krásnymi farbami vymaľovať zlé myšlienky. Jeho klamstvá prenikajú do nás ozdobené našimi vlastnými túžbami. Stále nám vsúva to svoje pochybovanie. Diabol striehne na srdce každého z nás. My sa dnes čudujeme, že sa odohráva tento boj v našej spoločnosti? Veď predsa vidíme, koľko zla tu satanova armáda narobila. Čudujeme sa, že sa dejú problémy v cirkvi? Duchovný boj nikdy neprestal a neprestane. Za celých 2 000 rokov trvania kresťanskej cirkvi existovalo nespočetne veľa období, kedy cirkev bojovala z vonku, či z vnútra proti diablovmu klamstvu. Preto pri vykladaní biblických textov je dôležité uvedomiť si, že Sväté písmo učí iba pravdy viery. Je svetlom pre naše chodníky, je to princíp, ktorý môže zmeniť osud človeka i cirkvi. V kom živote nesvieti Božie slovo, ten nedokáže v pravde posúdiť svoju vlastnú životnú situáciu – nepozná pravdu o sebe, o svojej stratenosti ani nepozná pravdu o Kristovi a o Božom spasení. Ak v človeku nesvieti Božie slovo, tak mu zostáva iba to, čo vie od seba. To býva klamné a neúplné. Iba v tom, kto dovolí, aby svietilo svetlo Slova pochopí, čoho sa môže v živote pridŕžať a od čoho sa má oslobodiť. Človek môže mať vynikajúce znalosti starých dejín a jazykov, poznať dejiny, zemepis, literatúru, archeológiu, antropológiu a etnológiu biblických národov, poznať obsah celej Biblie, a predsa môže zostať ďaleko od biblickej pravdy.

Ale tento africký eunuch je skromný a úprimný, lebo on otvorene priznáva svoju nevedomosť. Ale zároveň aj vyjadruje túžbu po poznaní. Mnoho ľudí to však vzdá už pri tom prvom kroku. Hovoria, ja nečítam Bibliu, lebo jej nerozumiem – to čo sa píše v Biblii je ťažké, nezrozumiteľné. Veď koľko ľudí začalo čítať Bibliu a tak to aj skončilo. Mnohí, ako kráľovský dvoran, si priznajú svoju nevedomosť, ale to je zároveň posledný krok v ich snažení. Nemajú túžbu po tom, aby porozumeli tomu, čo čítali z Božieho slova. Je teda viac skupín: prvá skupina, tí, ktorí ani nečítajú Bibliu, druhá, ktorí síce čítali Bibliu, ale už ju čítať prestali, lebo jej nerozumejú, tretia, sú takí, ktorí pravidelne čítajú Písma a nie vždy rozumejú, ale predsa čítajú Božie slovo a pýtajú sa ako tomu majú rozumieť. Luther hovorí: „Niet nič jasnejšieho nad slnko. Taká je naša Biblia. Ak slnko zastrie oblak, za ním je vždy to isté slnko. Práve tak, ak je v Biblii nejaká nejasná výpoveď, nech ťa to netrápi; je to tá istá pravda, ktorá je na inom mieste a inokedy jasná.“ Eunuch sa pýtal a Filip sa mu nebál odpovedať. Iba ten sa nebojí odpovedať, keď sa ho pýtajú na Božie slovo, kto dobre pozná Božie slovo. Aj my sa dostávame do úzkych pri ľudských otázkach len preto, že málo poznáme Bibliu. Mnohokrát sme prekvapení otázkami, ktoré dostávame od druhých ľudí. Ak nás mnohé otázky zarazia, to znamená, že málo poznáme Bibliu. Iste, nikto nevie odpovedať na všetky otázky, ani tí najlepší teológovia, ale kto Bibliu pravidelne číta, ten má aspoň tie základné vedomosti o Božom slove a Pánu Bohu.

Existuje mnoho ľudí, ktorí vedia čo majú a nemajú robiť a pritom žijú niečo iné. Vymýšľajú si božstvo podľa potreby, aby ich napríklad chránilo pred nebezpečenstvom, nepriateľmi, zaisťovalo dobrú úrodu a pod. a očakávajú od božstva nejakú výhodu, ochranu… Urážajú tým Hospodinovu moc a dôstojnosť. Nosia na svojich rukách červenú stužku, kadejaké amulety, obrázky „svätých“, alebo klopú na drevo. Vravia: „Ja viem, že je to povera, ale čo ak to pomôže?“ Biblia na takýto typ ľudí používa jedno slovo   ̶  bezbožník. Bezbožník nie je človek, ktorý neverí v Pána Boha. Bezbožník je podľa Biblie veriaci človek. Človek, ktorý sa zúčastňuje na živote viery, dokonca aj prispieva svojimi milodarmi, chodí na bohoslužby. Lenže tento človek sa odmieta riadiť vo svojom živote Božím zákonom. Vie, čo hovorí Biblia, aby robil, ale on robí schválne niečo iné. Žije bez Boha, je bez-božník. Nedovolí, aby Pán Boh kraľoval v jeho živote. Odmieta Pravdu, prijíma klam. On si vystačí iba sám so sebou. Na všetko má riešenie. Na všetko má odpoveď. Ale kdesi v hĺbke srdca je na všetko nahnevaný. Stále je voči všetkým zahorknutý. Všetko rád skritizuje. Dobrého slova skoro od neho nepočujete. Pretože mu chýba to najpodstatnejšie: „Božia láska,“ o ktorej píše Pavel vo svojej hymne lásky. Ak tá nepremieňa jeho srdce zvnútra Božou prítomnosťou, potom nahlodáva jeho srdce hriech. Postupne, cielene kúsok za kúskom. Na jeho živote to je potom veľmi silne cítiť. Prorok Izaiáš hovorí výstižne: „Bezbožní sú ako búrlivé more, keď sa nemôže upokojiť. Jeho vody vyplavujú len kal a blato. Niet pokoja pre bezbožných – hovorí môj Boh“ (Iz 57, 20 –21). Aj preto moderný kresťan, je „slobodný“ a iba on rozhoduje, čo je v jeho živote správne a čo nie. Kdeže by sa on mohol mýliť! Mýlia sa vždy tí druhí. On má vždy pravdu a ak ju náhodou nemá, tak len preto, lebo mu jeho neprajníci alebo neschopní priatelia dali zlé informácie. Apoštol Pavel o takýchto ľuďoch povedal: „…ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské.“ (Flp 3, 19).

Biblia je kniha, ktorú nezničili búrky sveta, snahy kritikov by mnohokrát radi pošpinili jej sväté stránky, ale Pravda, Cesta a Život sú stále v nej. Dajme si pri čítaní Knihy kníh otázku: čo sa z tejto knihy môžem dozvedieť o svojom živote, aké poznanie, poučenie, akú  pomoc z nej môžem získať? Je čas nanovo nájsť Bibliu ako slovo Boha, ktoré patrí mne osobne, a podľa neho sformovať svoj život! Čím viac necháme slovo Biblie vrastať do seba, tým menej o ňom budeme pochybovať. Dovoľme Božiemu slovu, aby jasne zasvietilo, buďme ochotní vidieť veci, ktoré nám v našom živote Boh osvecuje. Boh nám dal v Biblii pravidlá, podľa ktorých sa máme správať, čo je dobré a čo zlé. Len si vybrať to dobré!

Pokoj Vám!!

Komentovať