Spasenie, ospravedlnenie a viera

Moderný kresťan zápasí s otázkou: Ako učiniť cirkev atraktívnejšou? Ako prilákať mladých? Človek má na perách každodenne mnohé otázky, ale otázka: Ako byť ospravedlnený pred Bohom? by mala byť najväčšou a celoživotnou otázkou pre každého kresťana. V súčasnosti sa však málo kresťanov ňou zaoberá. Ako teda môžeme získať spásu? Toto je jedna z najťažších, ale zároveň aj jedna z najpodstatnejších otázok v živote človeka. Všetci kresťania vedia, že spása je jedine v Ježišovi. Teda problémom nie je pre kresťanov to, kde je spása alebo či je v Kristovi. Problémom pre kresťanov je: ako získať spásu a požehnanie, ktoré nám dáva Ježiš? Čo musia ľudia urobiť pre to, aby získali to, čo Ježiš dáva?

Učenie luteránskej cirkvi je zhrnuté v IV. článku Augsburského vyznania. Spása je dar od Boha, získaná vierou v Božiu milosť v Ježišovi Kristovi, bez akýchkoľvek zásluh alebo ľudských skutkov a úsilia. Toto jedinečné luteránske chápanie je vyjadrené v kombinácii slov: „z milosti, pre Krista, skrze vieru“. Spása je úplne a jedine z Božej milosti odhalená v živote, smrti a vzkriesení Ježiša.
A toto Luther a celá reformácia vyzdvihuje oproti všetkým náboženstvám. Mnohé, aj kresťanské náboženstvá, pridávajú k Božej milosti ľudskú spoluprácu v získaní spasenia, ale to nie je luteránske a nie je to ani biblické chápanie. Takéto nesprávne chápanie získania spásy môžeme zatriediť do troch kategórii, z ktorých všetky sú formami kresťanského kacírstva, (herézy, bludu) známeho v cirkvi ako pelagianizmus:
1. Čo môžeme urobiť, aby sme boli pripravení získať spásu: k tomu patrí napr. konanie dobrých skutkov, ku ktorým Boh pridá milosť v Kristovi alebo preukázanie ľútosti a pokánia. Je to takzvané ospravedlnenie na základe slov „Je mi ľúto“.
2. Čo robíme v momente získania spásy: toto je ďalšie bludne učenie, keď žijeme v predstavách, že Boh nám dáva svoju milosť v Kristovi a všetko, čo musíme urobiť, je prijať to a odovzdať sa Kristovi ako nášmu Pánovi a Spasiteľovi.
3. Čo máme robiť, po získaní spásy, aby sme v nej vytrvali: toto sa stáva určitou novou formou zákonníctva, v ktorom je kresťanstvo redukované na morálne pravidlá, ktoré musíme poslúchať, aby sme ostali spasení. Možno zákonníci už vymreli, ale zákonnícky duch tu ostal a stále žije. Žiaľ, žije v každej jednej denominácii, preto nielen Pán Ježiš Kristus, ale aj apoštol Pavel, a po ňom mnohí ďalší, Jan Hus, Luther, Melanchton, Stöckel museli zvádzať boje a zápasy s týmto zákonníckym myslením v dejinách cirkvi. A s týmto zákonníckym myslením musíme bojovať aj my dnes. Kresťanstvo od svojho začiatku až dodnes je a bude zvádzané zákonníctvom.

Pri takomto chápaní je Božia milosť to, čo urobil Boh v Kristu na Golgote. No na tom by nebolo nič zlé. Zlé je to, že pre mnohých je toto iba prvý krok z Božej strany, no my ešte musíme urobiť krok k Bohu, aby sme boli spasení. Našimi dobrými skutkami a zásluhami musíme dokončiť spásu. Znie to síce zbožne, ale vedie to do pekla. Centrálnym a jedinečným stredobodom luteránskej reformácie je vylúčenie akýchkoľvek ľudských snáh v príprave, prijatí a zachovaní spásy. Dobre to vyjadril Luther v Šmalkaldských článkoch v roku 1537: „Toto je učenie, na ktorom cirkev stojí a padá.“ Inými slovami povedané, bežný náboženský človek chce pre spásu niečo urobiť. Musí niečo urobiť. Musí vykonať určité skutky, žiť podľa určitých morálnych kódexov, mať určitú náboženskú skúsenosť (skúsenosť znovuzrodenia), cítiť niečo v svojom srdci atď. V každom prípade je tu vždy podmienka k spáse. Môžeš byť zachránený ak…Ale toto je zákon.

Evanjelium hovorí: Boh ťa spasí milosťou, pre Krista, skrze vieru. „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“Ef 2,8-9 Spása je úplne a jedine Božie dielo. Spása je prijatá a my sa stávame spravodlivými (ospravedlnenými) pred Bohom, keď (nie ak!) uveríme, že Kristus trpel a zomrel a znova vstal pre našu spásu. Kľúčom k porozumeniu učenia o ospravedlnení je luteránske zdôraznenie rozdielu medzi zákonom a evanjeliom.

Zákon nám hovorí, že „ak urobíš to alebo tamto, Boh ťa požehná.“ Tak ponúka spásu ako podmienku založenú na našom úsilí, ktorú však my nie sme schopní nikdy kompletne naplniť. Evanjelium hovorí: pretože Boh v Kristu trpel a zomrel, ty budeš žiť. Zákon je požiadavka (čiň, konaj), ale evanjelium je požehnanie. Zákon je podmienkou a evanjelium zasľúbením. Zákon je podmienený prísľub. Evanjelium je Božie bezpodmienečné zasľúbenie, zaručené smrťou a vzkriesením Ježiša. Evanjelium nie je podmienkou. Evanjelium nie je: „Ak budeš chodiť do kostola, modliť sa a pokúšať sa žiť dobrým životom, budeš spasený.“ Evanjelium nie je: „Ak skutočne činíš pokánie, budeš spasený.“ Evanjelium nie je ani: „Ak skutočne veríš v Ježiša Krista, budeš spasený.“ V evanjeliu nie je žiadna podmienka. Evanjelium je: „Kristus za teba umrel. Tvoje hriechy sú odpustené. Si Božím dieťaťom. Si Pastierovou ovečkou. Si slobodný. Nemusíš robiť vôbec nič!“ A tak sa pýtajme ešte raz: Ako môžeme získať spásu? „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“Ef 2,8-9

Aj dnes niektorí kresťania stále nedokážu uveriť, že dielo Ježiša je ozaj kompletné a dokončené. Snažia sa dokončiť dokončené dielo, dotiahnuť dokonca dokonale urobenú prácu, poraziť porazeného satana. Sú veriaci, ktorí sa dnes snažia zo všetkých síl pracovať a vyprodukovať svoje šťastie, zdravie, úspech, víťazstvo. Boh chce, aby sme prestali skúšať a začali dôverovať Jeho láske. Chce, aby sme začali veriť v Jeho milosť, spásu a ospravedlnenie.

Vďaka čomu nás teda Pán Boh ospravedlňuje?
1. nerobí to vďaka dobrým skutkom
2. nerobí to vďaka náboženským úkonom
3. nerobí to ani vďaka zbožnému životu.

Mnohí žijú vo falošnej predstave, že spasenie sa dá dosiahnuť úsilím, ľudskými skutkami, že spasenie je Božia odmena za ľudské zásluhy a výkony. Na našom spasení nemáme nijakú zásluhu, len aby tu jedinečne vynikla Božia milosť. Robí to teda nie zo zákona, ale z viery, aby bolo podľa milosti. Ani na viere však nie je nič záslužné. Verím, preto som spasený- tak to nie je. Nič také! Viera, to nie je náš príspevok k spaseniu. Viera to je len biedny ľudský výkon páčiť sa Bohu. Luther o takejto viere hovorí, že je hriechom; ak viera sa stane skutkom spásy, tak je hriechom. Ani viera nemôže nahradiť dielo Božie! Takto si to dnes mnohí myslia a kážu – Kristus zomrel, urobil všetko a ty musíš uveriť, ty musíš prísť ku krížu, ty sa musíš zachrániť. NIE! Ako keby Kristus urobil jednu časť a potom my musíme zo svojej strany dorobiť to spasenie, dokončiť ho, dorobiť tú druhú vec, že musíme uveriť v Krista. Nikdy nie! Vieru nikdy nechápme tak, že Ježiš sa narodil, zomrel a vstal a my ešte musíme niečo pridať.
Keď sa topíme v močiari, nemôžeme sa sami rukou vytiahnuť za vlasy, alebo za traky. Ale vytiahne nás niekto, kto nám vtedy podá ruku a vytiahne nás z neho; takže čo povieme: bol som zachránený vďaka tomu, že som sa chytil podanej ruky? To by bolo smiešne. Ale povieme: bol som zachránený vďaka ruke, ktorá ma vytiahla z močiara. („Vyzdvihol ma zo záhubnej jamy, z bahna a blata; na skalu postavil moje nohy a upevnil mi kroky.“ Ž 40,3) Mňa totiž nezachránila moja ruka, ktorou som sa chytil podanej ruky. Mňa zachránila ruka, tá ruka, ktorá na Zelený štvrtok podávala chlieb a podávala kalich a napokon na Golgote bola pribitá na kríž, ruka môjho Záchrancu, tá ma vytiahla z močiara. Veď preto som sa chytil ruky môjho Záchrancu, lebo som bol úplne bezmocný človek. Úplne bezmocný urobiť čokoľvek pre svoju záchranu, lebo vo mne nie je nič, o čo by som sa oprel. Môžem sa oprieť jedine o Ježišovu vernosť voči mne. Hoci mám aj neraz pochybnosti o sebe. A toto je viera. Viera je v skutočnosti prejav úplnej bezmocnosti človeka. Človeka, ktorý vie, že si nemôže sám sebe pomôcť. Viera je ruka, ktorá sa chytá Krista, ale nie je to naša ruka, ale je to Kristova ruka, ktorá nás zachránila. To, že nás zachránila, je ničím nezaslúžená a ničím nevynútená milosť. Prečo teda milosť tak žiarlivo stráži a obhajuje ospravedlnenie z viery pred všetkým ľudským zadosťučinením a ľudským konaním? Preto, aby spasením vynikla a bola oslávená Božia milosť. Nie človek so svojou vierou, ale Boh so svojou milosťou stojí v strede spasenia. Lebo spasenie od začiatku do konca je Božie dielo a čo Boh robí, robí len a len z milosti, ktorú môžeme len odmietnuť. Ale len jedno nemôžeme. Nemôžeme si ju zaslúžiť. Toto je učenie o ospravedlnení, na ktorom stojí evanjelická cirkev.

Pokoj Vám!!

7 thoughts on “Spasenie, ospravedlnenie a viera

  1. Znovuzrodenie začína zmenou mysle, bez tohto nie je možné byť spasený.

    Preto Ježiš hovorí Nikodémovi učiteľovi v Izraeli, “ ak sa znova nenarodíš , Božie kráľovstvo neuvidíš “
    Ak človek nezačne inak myslieť a neobráti sa, zahynie !!!!!
    Presnejšie – TOTO v človeku spôsobuje ZNOVUZRODENIE — Zmenu mysle a obrátenie !!!

    Zmena mysle , teda zmena myslenia človeka spôsobuje jeho obrátenie od sveta a doterajšieho starého svetského a hriešneho spôsobu života , smerom k BOHU a JEHO ceste.

    Kresťan znamená – INÝ . Ak kresťan nie je iný od sveta, akýže to je kresťan ?? Papierový a matrikový, takých je strašne veľa, nikdy o slove ZNOVUZRODENIE ani nepočuli a ani ich to nezaujíma, možno aj chodia do kostolov , ale to je asi tak všetko, podobať sa tomuto svetu nie je kresťanstvo. Preto ďakujem Bohu za to, že mi vždy do cesty poslal pravých kresťanov, nie len pozlátky a napodobneniny, ale takých, ktorí kresťanstvo aj skutočne žili a ich životy boli premenené, v očiach sveta a svetských kresťanov boli ako sektári, či čudáci, ale opak bol pravdou. A ja som dnes veľmi rád, že v tých rokoch som ich počúval, aj keď iní záujem o ich reči nemali.

    Proces znovuzrodenia vo mne spôsobil to, že Boh si vo mne urobil príbytok, viem, že mnohí Luteráni toto zapierajú, ja ale viem , čo som v ten deň prežil a radosť zo spasenia a z odpustenia mojich hriechov neprišla len tak, mal som obrovskú radosť a to po prvý krát v mojom živote z VEČNÉHO ŽIVOTA o ktorom som ten deň vedel, že ho mám. Viete si to predstaviť, mať istotu spasenia ??????????
    Prečo som odrazu mal tú istotu ?? Pretože BOH si vo mne urobil príbytok, povedané jednoducho, Svätý Duch zakotvil v mojom vnútri, teda v srdci. ZJ 3 /20.
    Dodnes pamätám na túto udalosť ktorá sa odohrala v lete v roku 1990 a kedykoľvek si na to spomeniem, napĺňa ma obrovská , priam obrovská radosť, a moja viera vždy preto rastie, neupadá, ale rastie. To bol ale len začiatok mojej cesty s Pánom. Túto radosť z večného života dáva jedine BOH.

    Píšem to tak , ako som to prežil ja, ja som ZNOVUZRODENIE priam videl vo svojom živote, bol to proces zmeny môjho vnútorného , aj vonkajšieho človeka, teda duchovného, aj telesného. Prvé čo BOH vo mne napravil bol môj slovník, teda jazyk ktorý vyslovuje slová, vulgarizmy zmizli behom krátkej doby. Zmena môjho myslenia postupne menila aj moje priority, moje ciele , spôsobovala to, že som iným začal hovoriť o Ježišovi a o jeho diele spasenia a záchrany každého človeka. Keď som v tých dňoch videl seba a porovnával sa s Božím biblickým slovom , priam som horel za Ježiša, lebo som vedel, že Ježiš je PRAVDA, ktorú priamo začínam žiť a tá Pravda mení môj život.
    Zdôrazňujem ale, že nie vždy musí človek svoje ZNOVUZRODENIE prežiť a priam cítiť tak ako som to zažil ja, nemusí prežiť nič, ale minimálne tá radosť, a pokoj by tam mal byť prítomný. Lebo keď Boh dáva niečo nové do človeka, neprichádza to len tak, bez ničoho.

    Ak by niektorí ktorí tu čítate toto moje krátke osobné svedectvo o mojom znovuzrodení a obrátení k BOHU, ste mali nejaké pochybnosti, odporúčam vám prečítať si biblické verše ktoré potvrdzujú to, čo tu o sebe píšem.

    Zjavenie Jána 3/20 „“ Hľa, stojím pri dverách a klepem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou.““

    Toto je biblické Ježišove slovo, ktoré zapísal už staručký Ján, Ježišov najmilší učeník, toto slovo ktorému verím doslovne tak ako je napísané v biblií , som prežil na vlastnej koži, preto píšem tento môj príbeh, príbeh ktorý nielen mňa vždy fascinuje, keď zažiješ Boží dotyk vo svojom živote, začneš veriť aj Biblií, začneš chápať bibliu lepšie, inak je to len ťažko možné, vždy budeš mať len pochybnosti.
    To je ako s futbalistom ktorý má talent, nemusí toľko drieť a ide mu to. Ježiš sa chce dotýkať aj dnes našich sŕdc a meniť ich na svoj obraz, inak bude ťažko prichádzať zmena do našich životov. A prečo urobiť Ježiša svojim Pánom ?
    No, je to jednoduché, pre tých ktorí dostatočne tomu nerozumejú, či odmietajú toto, len jedno pripomeniem, Len PÁN môže zmeniť Tvoj život na Boží obraz, preto sa mu musíš podriadiť. So svojim ja, so svojim egom toho veľa nenameníš, aj keby si ako chcel, preto stretám okolo seba toľko slabých kresťanov a nevybudovaných, lebo Bohu nepodriadili svoj život a Boha neučinili svojim Pánom, nemal im kto ani o tom povedať, preto sú mnohí zmietaní, hore dole, tak ako fúka vietor a nikdy nie sú povzbudením pre iných.

    Sláva Bohu za moje Letnice , ktoré mi dal poznať v lete v roku 1990.
    Ubehlo odvtedy veľa rokov a dnes som dospel k jedinému záveru, že ak Ježiša neprežívam vo svojom vnútri každý deň, potom moje kresťanstvo za moc nestojí.

    Ako si udržať radosť Hospodinovu vo svojom živote každý deň ????? To je na ďalšiu zaujímavú debatu.

    Miro Kucek – nad denominačný kresťan, Moravské Lieskové. .

    miro.kucek@mail.telekom.sk

    1. Aj svedectvo tejto mladej ženy potvrdzuje to, čo tu píšem o znovuzrodení, bez ktorého nikto neuvidí Pána. Bratia farári, pamätajte na to !!!! Píšem to sem pre poučenie nás všetkých, nie preto, aby som sa hádal, či niekoho kritizoval, poúčal, alebo urážal.
      Kresťanstvo nie je len vyznávanie poučiek, je to viac, kresťanstvo je životný štýl a človek ho začína žiť po osobnom poznaní Pána a Jeho lásky ku nám, tá láska je vylievaná do tých sŕdc, ktoré Boha prijímajú ako Spasiteľa a Pána, tá Jeho láska v človeku spôsobuje to, že človek si svoju skúsenosť s Bohom nenechá len pre seba.

      Zjavenie Jána 3 / 20 je skutočné len pre tých , ktorí konajú tak , ako tu Ježiš hovorí.
      Toto je veľmi dôležité, povedal by som najdôležitejšie. Veľa ľudí toto nikdy neskúsilo , aj preto ich viera je malá, alebo žiadna.

      Miro Kucek
      miro.kucek@mail.telekom.sk
      ————————————– ——— ————— —- — – – ———– ————— —- ———————– — —–
      Svedectvo o Bohu.

      Volám sa Jarka Šimonová a tretí rok pracujem pre študentskú kresťanskú organizáciu Focus.

      Vyrastala som v úplnej rodine s rodičmi a bratom Igorom.

      V našej rodine sa o náboženstve nehovorilo, kým neprišiel rok 1989, kedy padla Železná opona, ako aj akási opona z ľudských sŕdc.

      Pre mňa bolo znovuobjavenie kresťanských tradícií iba jednou zo súčastí zmeny režimu a tak povediac ma nezaujímali. Mala som sny ako každé mladé dievča. Darinka Rolincová vtedy spievala:”Až raz budem učiteľkou”, mojím snom bolo stať sa herečkou.

      Moja rodina ma ale prinútila ísť na evanjelické gymnázium. Bolo to strašné! Mala som pocit, že mi padajú moje “vzdušné” plány so životom. S každým som sa hádala a snažila sa obhájiť svoju predstavu o budúcnosti a šťastí v živote. Netušila som, že práve tam nadobudne zmysel!

      Kľúčový moment prišiel na návšteve u mojej profesorky matematiky. Mala príbehy, ktoré presahovali moje chápanie. Hovorila o Ježišovi ako o niekom, kto bol skutočný, koho poznala akoby osobne. Veľa vecí mi nedávalo zmysel, ale chcela som mať takú radosť a pokoj v duši akú mala ona a pár mojich spolužiakov. Chcela som to vyskúšať, veď za to nič nedám!

      Modlila som sa s ňou jednoduchú modlitbu, v ktorej som poprosila o odpustenie hriechov a aby vstúpil do môjho života a dal sa mi spoznať. Vtedy som si neuvedomovala svojich hriechov, ale to, že nie som ” žiadny” anjel som vedela veľmi dobre. Aj to, že som Ho nehľadala..

      On naozaj vstúpil a dal môjmu životu iný rozmer;) Nikdy som si nemyslela, že Ježiš z kostolných príbehov naozaj žije a prinesie toľko radosti a slnka do môjho obyčajného tínedžerského života. Moja rodina tomu nerozumela.. Z dosť seba výstrednej, ufrflanej Jarky sa stávala iná, ktorá už nechcela dobýjať dosky, ktoré znamenajú svet, ale nechať svet dobýjať Ježišovou láskou. To je dodnes mojím snom. Vidieť ako Jeho láska premieňa mladých ľudí a cez nich dobýva svet;)

      Ak ťa môj príbeh oslovil alebo máš nejakú otázku napíš mi na every student.sk.kontakt

      1. Kto miluje čítanie z biblie a má HLAD po biblickom slove, miluje Boha !!!
        Hlad po Božom slove je sprievodný znak lásky a túžby po Bohu.
        Ježiš o týchto hovorí, ako o blahoslavených chudobných v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Mat 5/3
        Kto miluje Boha, miluje aj svojich rodičov a svojich blížnych.
        ———————— – – — ————— —————– — —– ———– ——-
        Mám radosť z mojej dcéry, nedávno som bol ako rodič na stužkovej oslave budúcich maturantov . Sedel som za stolom aj s manželským párom, ktorý tam mal syna, pán bol aj zástupcom rodičov gymnázia , bol veľmi kultivovaný , aj so svojou ženou a predpokladám , že obaja mali vysokoškolské vzdelanie . Na moje prekvapenie, keď sa so mnou lúčili asi o jednej v noci mi dotyčný pán povedal niečo o mojej dcére, aké to bolo vraj krásne a milé ju sledovať , ako sa stará o svojho otca. Vyzeralo to tak, že z celej tejto stužkovej slávnosti bol najviac z tohto potešený.
        Ja som mal radosť z toho, hoci to tak nevnímam . Ľudia okolo nás si však všímajú veľa vecí a toto bola tá pozitívna, ale neprišlo to len tak z ničoho..
        —————– ______________ ———————— — – – ——————————
        Začal som ale o biblií, lebo tá je najdôležitejšia v našom živote a mala by byť najdôležitejšia aj v živote novej , mladej , nastupujúcej generácie, pretože biblia pozitívne formuje charaktery ľudí.
        Formuje , teda mení charaktery na lepšie. Ak toto nebude, naša spoločnosť bude aj naďalej morálne upadať, aj naše rodiny, to je viac ako isté.
        — ———- ————— ——————– ———————- ———————— ——–
        Nedávno som doma hľadal čosi na skrini, prvé čo som chytil do ruky bola kniha, hovorím si “ aká je to kniha “ ?? Na bibliu je akási hrubá, pomyslím si.
        .
        Bola to biblia mojej dcéry , skoro raz toľko hrubá ako zvyčajne býva.

        Vidieť , že vlastník tej biblie s ňou pracuje . Veľa podčiarknutých veršov a veľa zápiskov a záložiek, preto bola tak hrubá, takú hrubú som ešte nevidel a som rád, že patrí mojej dcére.
        .
        Keď som pred 29 rokmi prežíval moju druhú mladosť mal som už viac ako 25 rokov, verte, že tá druhá mladosť bola spôsobená mojim druhým narodením, Boh mi dal nového ducha do môjho vnútra, práve toto spôsobuje ZNOVUZRODENIE v Kristovi. Nič lepšie a krajšie sa mi nemohlo stať.

        Hlad po Božom slove bol veľký, a drží ma to dodnes.
        .
        Miro Kucek – nad denominačný kresťan, Moravské Lieskové

  2. lubo batka st

    1.Blahoželám všetkým evanjelikom k dnešnému sviatku!

    2. Každý evanjelik má, alebo môže mať istotu spasenia, pretože sa spoliehame na Božiu milosť- darovanú v Synovi, Ježišovi Kristovi Pánovi našom, ktorého zasľúbeniam veríme.
    Preto platí Pavlo slovo:“radujete s av Pánu vždcky, opakujem radujte sa“ ( F 4, 4)

    3. S M.Lutherom vždy veríme a vyznávame: Verím, že JK, pravý Boh…i pravý človek z Márie Panny narodený je mojím Pánom…!!! (Viď malý katechizmus Dr.M.L.- II. článok o vykúpení.)

    To v našej Evanj.a.v. cirkvi počuje, učí sa , vyznáva a sľubuje zachovať ako vernú pravdu a pravé dedičstvo každý konfirmand. Aj každý verný presbyter.

    Niekedy sa však slovo z našej z našej hymny : Hrad prepevný – stane boľavou skutočnosťou: „Ten starý nepriateľ, skaziť by nás chcel…“
    Týmto zblúdilým ovciam domu luteránskoho odkazujeme slovo povzbudenia: “ Slovíčko ho porazí“!

    Ešte raz blahoželám k dnešnímu sviatku: Pamiatke reformácie! Ľ.B. st.

  3. Človek nebude spasený z poučiek, že sa niečo naspamäť naučí opakovať , aby mu schválili konfirmáciu, jazyk síce čosi opakuje, ale srdce je od toho všetkého vzdialené. Dlhoročná skúsenosť s realitou !!!!!!!!!!!

    Je to všetko len také pokrytectvo pred Bohom. O ktorom treba hovoriť , nie sa tváriť, akoby bolo všetko v najlepšom poriadku.

    BOH pozerá na srdce človeka, nie na ústa !!!!!

    ——————————————————————————————————————————–
    Miro Kucek – naddenominačný kresťan.

    1. Otázka: Ako môžem mať istotu spasenia?

      Odpoveď: Ako si môžeš byť istý, že si spasený? Uvažujme nad 1 Jána 5:11-13: „A toto svedectvo je, že Boh nám dal večný život a tento život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život. Toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v meno Božieho Syna.“ Kto sú tí, ktorí majú Syna? Tí, ktorí veria v Neho a prijímajú Ho (Ján 1:12). Ak máš Ježiša, máš život. Večný život. Nie dočasný, ale večný.

      Boh chce, aby sme mali istotu spasenia. Nemôžeme žiť náš kresťanský život pýtajúc sa a trápiac sa každý deň či sme naozaj spasení, alebo nie. Preto Biblia jasne predstavuje plán spasenia. Ver v Ježiša a budeš spasený (Ján 3:16; Skutky 16:31). Veríš, že je Ježiš Spasiteľ, že zomrel, aby zaplatil cenu tvojich hriechov (Rimanom 5.8; 2 Korinťanom 5:21)? Či dôveruješ iba Jemu za spasenie? Ak je tvoja odpoveď áno, potom si spasený! Istota znamená „položiť mimo každej pochybnosti.“ Prijímaním Božieho slova do srdca môžete „položiť mimo každej pochybnosti“ fakt a skutočnosť svojho večného života.

      Aj sám Ježiš hovorí nasledovné tým, ktorí v neho uverili: „Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky” (Ján 10:28-29). Znovu je tu dôraz na „večný“. Večný život je práve to – večný. Neexistuje nikto, ani ty, kto by ti mohol vziať Bohom daný dar života.

      Pamätajte na tieto verše. My zatvárame Božie slovo do svojho srdca, aby sme nehrešili proti Nemu (Žalm 119:11) a toto zahrňuje aj pochybnosť. Radujte sa z toho, čo vám Božie slovo hovorí. Že namiesto pochybnosti môžeme žiť s dôverou! Môžeme mať istotu zo samotného Kristovho slova, že naše spasenie nikdy nebude spytované. Naša istota je založená na Božej láske k nám skrze Ježiša Krista. Júda 24-25: „Tomu však, ktorý má moc uchrániť vás od hriechu a nepoškvrnených postaviť v plesaní pred svoju slávu, jedinému Bohu, nášmu Spasiteľovi, skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva a veleba, vláda a moc pred všetkými vekmi i teraz i po všetky veky. Amen.”

      Miro musíme poznať Boha a jeho lásku a potom tá istota spasenia v nás ostáva. Kto nepozná Božiu lásku svojom živote, alebo pochybuje o nej, nemôže mať istotu spasenia.
      Ja keď som prišiel prvý krát medzi veriacich do AC, tak som sa sám seba pýtal som ja vôbec kresťan ? Ano, tú lásku čo som tam videl medzi veriacimi ma ohromila a to viac som túžil poznať viac Boha. Poznávať Boha , znamená mať istotu že ma miluje a nikdy ma neopustí.

Leave a Reply