Ladislav Fričovský – Ber fakľu a svieť !

(reformačná)

Ako keď z mora slnko slávne vzchodí,
do dialí mizne mračien čierňava,
v záhradách zrejú plody do úrody
a rosa rosí kvety zarána,

ako keď dieťa z postieľočky vstáva
vyzerá teplé oči matkine,
ako keď starkú vzpruží dobrá správa,
že si zas deti k hrudi privinie,

tak mocne zunia v našich ušiach hlasy,
ktoré chcú zhora objať celý svet,
že Boh nám dodnes núka hviezdu spásy,
na bráne nebies žiadnej zámky niet!

Nevrčia zlostné psiská na priedomí.
Neskrýva dom svoj za hradbami mriež.
Zástupy prúdia: slepí, hluchí, chromí
a s nimi všetci. Aj ty vkročiť smieš !

K modlitbám dietok otcovsky sa skloní.
Nežiada obeť. Obeť nesie sám,
keď sa Mu k pocte rozozvučia zvony,
Pán v našich srdciach buduje si chrám

a dvíha ruku, čo kladivom mieri
na modly všade, kde zavládol blud.
Na Jeho povel vstanú bohatieri,
čo pôjdu Pravdu z prachu zodvihnúť

a povzniesť hore na trón nebojácne.
I s mečom Ducha, keď je viera štít.
Však v mene Lásky – a nie krvilačne –
sa s mocou diabla biť a zvíťaziť!

Zas zneje chorál verných nad Wartburgom,
Luthera vidím vo dverách tam stáť.
Len sa zmiasť nedať hrozbou ani sľubom.
Na nebi kríž a pod ním mocný hrad!

Ako keď z mora slnko slávne vzchodí,
tak má byť svetla plný celý svet.
Nebráňme stromu, keď prináša plody
a piesni viery dajme všade znieť.

Veď sa k nám z výšky skláňa náruč Božia.
Nad biednym svetom chce sa rozprestrieť.
Nech peklo soptí, neprajníci hrozia,
Boh zve ťa k dielu. Ber fakľu a svieť!

Komentovať