Zomrel Doc.Dr.Miloš Kovačka, PhD.

Zomrel Doc. Dr. Miloš Kovačka, PhD.

Zomrel Doc. Dr. Miloš Kovačka, PhD.

So zármutkom v srdci sme prijali správu o úmrtí významného historika a vzácneho človeka Doc. Dr. Miloša Kovačku, PhD. Predsedníctvo ECAV vyslovuje úprimnú sústrasť manželke aj synom s rodinami.

Bibliograf, historik knižnej kultúry a cirkevných dejín. Je významným riešiteľom štátnych vedeckovýskumných úloh v oblasti projektovania národného knižnično-informačného systému Slovenskej republiky. V rokoch 1991 – 2011 pôsobil ako riaditeľ Národného bibliografického ústavu Slovenskej národnej knižnice a v rokoch 1999 – 2010 ako učiteľ v odbore dokumentácia kultúrneho dedičstva a cirkevných dejín na Univerzite Mateja Bela, Žilinskej univerzite a v Biblickej škole v Martine. Publikoval celý rad publikácií, štúdií a príležitostných statí o významných evanjelických osobnostiach. Spracoval a vydal vedecké monografie, faksimilné edície prameňov, monografické štúdie a state z oblasti histórie, kultúrnej a cirkevnej histórie, ako aj dejín knižničnej kultúry.

Narodil sa 30. októbra 1940 v Martine. Maturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Martine. Po absolvovaní Pedagogického inštitútu v Martine bol krátko učiteľom (1965/66). Od roku 1966 pracoval v Bibliografickom ústave Matice slovenskej na úlohách Slovenskej národnej súbežnej a retrospektívnej bibliografie, bol riešiteľom významných štátnych vedecko-výskumných úloh a prioritných projektov v oblasti projektovania národného knižnično-informačného systému Slovenskej republiky, národných programov informatizácie, dejín knižnej kultúry, cirkevných dejín, národného a kultúrneho dedičstva. V rokoch 1991 – 2011 pôsobil ako riaditeľ Národného bibliografického ústavu Slovenskej národnej knižnice a v rokoch 1999 – 2010 ako učiteľ v odbore dokumentácia kultúrneho dedičstva a cirkevných dejín na Univerzite Mateja Bela, Žilinskej univerzite a v Biblickej škole v Martine. Bol tajomníkom Vedeckej rady Slovenskej národnej knižnice, podpredsedom Ústrednej knižničnej rady Slovenskej republiky, podpredsedom Spolku slovenských knihovníkov a členom vedeckých rád Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, Vedecko-výskumného centra Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Školskej rady Biblickej školy v Martine. 

Bol členom redakčnej rady revue Tvorba, členom predstavenstva Spoločnosti pre Tvorbu T, členom Klubu nezávislých spisovateľov, Združenia evanjelickej inteligencie Liptovsko-oravského a Turčianskeho seniorátu a Spolku Martina Rázusa. Od roku 1993 bol presbyterom martinského evanjelického a. v. zboru a redaktorom zborového časopisu Martinský evanjelik. 

Spracoval a vydal vedecké monografie, faksimilné edície prameňov, monografické štúdie a state z oblasti literárnej histórie, kultúrnej a cirkevnej histórie, ako aj dejín knižnej kultúry. 

Spracoval a vydal významné bibliografie, organizoval život bibliografickej vedy, redigoval Bibliografický zborník. Koncipoval a organizoval slovenské bibliografické konferencie, medzinárodné bibliografické kolokviá, konferencie k dejinám knižnej kultúry. 

Vedeckú hodnosť získal v SAV obhajobou dizertačnej práce Slovenské študentské rukopisné časopisy v 19. storočí, habilitoval sa na Prešovskej univerzite súborom štúdií Duchovné princípy, literárne vzdelanie, knižná kultúra a bibliografia v dejinách slovenskej literatúry.

Ako vysokoškolský učiteľ a učiteľ Biblickej školy v Martine pripravil publikácie k cirkevným a duchovným dejinám Slovenska. V tejto oblasti publikoval celý rad publikácií, štúdií a príležitostných statí o významných evanjelických osobnostiach (Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry I, II, Slovník osobností Žilinskej synody, štúdie o T. Masníkovi, S. Tešedíkovi ml., P. J. Šafárikovi, K. Kuzmánym, J. Janoškovi, P. O. Hviezdoslavovi, E. M. Šoltésovej, J. Kvačalovi, M. Rázusovi, F. Ruppeldtovi, Ľ. Šenšelovi, Ľ. Vajdičkovi, I. Kadlečíkovi a ďalších, pripravil zborníky o Ľ. V. Riznerovi, J. Ribayovi, Cithare sanctorum, Memorialis-e Turčianskej stolice, Rode Révai, Zemianstve v dejinách Slovenska, Prameňoch k duchovným dejinám Slovenska), vydal knižne dielo Janka Matúšku, Petra Kellnera Hostinského, Žalmy a hymny P. O. Hviezdoslava, Sme živý národ I, II – súbor publicistiky Jána Smreka, zaslúžil sa o faksimilné vydanie originálnej listiny Zákonov Žilinskej synody, podieľal sa na príprave a vydaní publikácií o J. B. Hroboňovi, J. Bučkovi, F. Ruppeldtovi, J. Vanovičovi, ako aj jubilejného zborníka k 450. výročiu založenia martinského ev. a. v. zboru Až potiaľto pomáhal nám Hospodin. 

Patril k organizátorom a prednášateľom štrnástich ročníkov podujatia evanjelickej inteligencie Duchovné hodnoty pre dnešok (1998 – 2011). Spracoval scenáre k celoslovenským výstavám P. Dobšinský (1978), Biblia v duchovných dejinách Slovenska (1996), pripravil scenáre pamätných izieb M. M. Hodžu (Rakša) a J. Jessenia a Jesenskovcov (Turčianske Jaseno), scenáre k dokumentárnym filmovým portrétom STV o významných slovenských osobnostiach (P. O. Hviezdoslav, E. Maróthy-Šoltésová, J. Janoška, M. Rázus, E. B. Lukáč, M. Rúfus a i.), organizoval desiatky podujatí k najrozličnejším kultúrnym a duchovným príležitostiam. Podieľal sa na koncepcii a organizácii Dní Milana Hodžu (2006 – 2011). Je autorom elektronických knižníc Žilinská synoda, Elektronická knižnica slovenských  memoránd, prosbopisov a žiadostí

Zdroj: ECAV na Slovensku

E

P

D

Z

L

P

PN

2 thoughts on “Zomrel Doc.Dr.Miloš Kovačka, PhD.

  1. lubo batka st

    Fotka Západný dištrikt ECAV na Slovensku.
    Západný dištrikt ECAV na SlovenskuStránka sa mi páči
    6 h ·
    Dnes v noci odišiel náhle k svojmu nebeskému Otcovi Miloš Kovačka.
    30. 10. t.r. by sa dožil 79 rokov. Bol hrdý na to, že sa narodil v predvečer Reformácie.
    Odchádza v „deviatkovom“ roku, v roku výročí najväčších slovenských osobností. Zaradil sa medzi nich. Bol najskvelejším duchom našej Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku dneška, veľkým znalcom národných dejín, fantastický rečník, ktorý zapaľoval srdcia a roznecoval záujem o veci Božie a národné.
    Neopakovateľná bola jeho krasoreč, plná poézie a Ducha. A zároveň hlboká bázeň a pokora.
    Bol poslom Slova, jeho apoštolom, môj otec hovorieval: Miloš je posledný buditeľ nášho národa.
    Naplnilo sa pri ňom to známe biblické: Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom. Ž 111, 10
    Miloš, budeš nám všetkým veľmi chýbať, ďakujeme za všetko.
    Úprimnú a hlbokú sústrasť vyjadrujeme manželke Slávke a jeho synom s rodinami.

    Ján Hroboň, biskup ZD ECAV

  2. lubo batka st

    Posledná rozlúčka so spolubratom Milošom Kovačkom

    Posledná rozlúčka so spolubratom Milošom Kovačkom
    13.08.19 Jana Nunvářová, tlačová tajomníčka Oznamy
    Posledná rozlúčka s našim vzácnym spolubratom Milošom Kovačkom sa konala 12. augusta 2019 o 11:00 hodine v Evanjelickom kostole v Martine. Pochovaný je na martinskom cintoríne.

    Zvony v Martine zahlaholili na počesť Milošovi Kovačkovi počas pondelkového dopoludnia na rozlúčku. Za zvuku organovej hudby vstúpili do chrámu Božieho generálny biskup Ivan Eľko a biskup Západného dištriktu Ján Hroboň v sprievode ďalších bratov farárov. Prítomných privítal martinský farár Milan Kubík. Rozlúčkou sprevádzal spevokol cirkevného zboru Martin. Generálny biskup Ivan Eľko zaspieval antifónu a potom smútočné zhormaždenie zjednotilo svoj hlas v piesni č. 474. Počas spievanej modlitby sa za brata Kovačku a jeho službu v cirkvi poďakoval senior Turčianskeho seniorátu Marián Kaňuch. Zároveň prosil Pána Boha, aby potešil všetkých, ktorí smútia nad jeho odchodom.
    Rozlúčkovú kázeň si pripravil biskup Západného dištriktu Ján Hroboň na podklade Jánovho evanjelia 1. kapitola, verše 5-14. Slovo života, svetla a pravdy sa stalo telom v Pánovi Ježišovi Kristovi. Slová Miloša Kovačku boli vždy vznešené. Osobnosti z minulosti o ktorých tak zanietene rozprával, v jeho slovách vždy ožívali. Slová Miloša Kovačku dokázali ostatných povzbudiť, potešiť aj naplniť. Slovom žil, mal ho v bázni a v posvätnej úcte. Keď sa dnes zahľadíme do našej spoločnosti, musíme sa pýtať, či ešte máme vieru. Miloš Kovačka pozýval k viere a keď mohol, prijal každú ponuku aby rozprával o velikánoch ducha našich dejín. Varoval pred mamonou a do protikladu staval hodnoty ducha a to, čo je večné. Jeho svedectvo sa rozvinulo ako košatý strom, ktorého tieň a ovocie priviedli ku viere a osviežili ducha tých, ktorí ho poznali. Celá rozlúčka nebola o smrti, ale o oslave aktívneho a vznešeného človeka a poďakovaní za jeho život.
    Rozlúčkovú reč za odbornú a vedeckú verejnosť predniesol pán Július Vanovič. Okrem iného spomenul časopisy, do ktorých brat Kovačka prispieval a ktoré budú jeho odchodom ochudobnené. Bibliografia v jeho podaní neznamenala len popis a mŕtvu evidenciu, ale bola živou rozhľadňou osobnostného rastu. Bol rodeným rečníkom a v tých, čo ho počúvali zanechával niečo neopísateľné. Poslucháči vždy vedeli, že budú svedkami čohosi výnimočného.
    Za kultúrnu obec sa s „pánom docentom“ rozlúčila Magda Vášáryová. Označila ho za jednu z posledných spojníc medzi slovenskými národovcami a dneškom. Dokázal písať a komunikovať spôsobom, ktorému by rozumeli tak oni, ako aj my. Kultúrny odkaz jeho vedeckej práce, ktorú tak miloval tu zostáva. Je len na nás, aby sme ho používali a využívali. Jeho vedomosti, občiansku hrdosť a zápal za pravdu a ľudskosť vniesol svojou osobnosťou do celej slovenskej kultúry. Navždy zostane zdrojom, žriedlom a príkladom pre každého, kto sa priblíži k jeho dielu.
    Služby Božie ukončili modlitbou Otče Náš, Áronovským požehnaním a prvým veršom piesne K Tebe, Pane, ó, Bože môj.

    Galéria k článku
    /Users/Lubomir/Desktop/20190812_105708 (1).jpg
    /Users/Lubomir/Desktop/20190812_125205-1.jpg

Leave a Reply