Duchovné bohatstvo Večere Pánovej

Duchovné bohatstvo Večere Pánovej

   Duchovné bohatstvo Večere Pánovej

Text: Lk 24, 25 – 31:

   Staré, stredoveké pomenovanie evanj.farára bolo: Verbi Divini minister = Slova Božieho kazateľ. Doslovne: Slova Božieho SLUŽOBNÍK. Vieme aj to, že k tejto službe si vyvolil a povolal Pán Ježiš svojich učeníkov a potom ich vyslal ako apoštolov: “Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený”.(Mk 16,15 -16) Podobne hovorí aj uMatúša: “ Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca, i Syna, i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal” (Mt 28,19 – 20) V týchto príkazoch zdanlivo nie je explicitne vyjadrená vôľa Pánova, aby apoštoli všetkým pokrsteným prisluhovali aj Večeru Pánovu, čo by azda niekto mohol očakávať.       Predsa však z evanjelického učenia vieme, že Božie Slovo a menovite evanjelim Ježiša Krista poznáme jednak ako slovo Božie neviditeľné ( Verbum Deum invisibile) – ale aj ako Slovo Božie viditeľné ( Verbum Dei visibile). Práve toto viditeľné slovo a evanjelium je podávané vo sviatosti Pánovej Večere, v dare chleba a vína, resp. “pod spôsobom….”, alebo “v podobe chleba a vína”. (“in”, “sub”, “cum”= s chlebom a vínom).

     Večera Pánova (Kyriakon deipon) ako “naša” druhá sviatosť má aj viacero iných pomenovaní, ktoré sú vzaté z Písma, menovite z  Novej Zmluvy): Stôl Pánov (Trapéza Kyriou) 1 K 10, 21, Komúnia – (Koinonia, lat. comunicatio ),1 K 10, 16, Hod Baránkov – Zjav Jána. Tieto pomenovania naznačujúmnohoznančný a nesmierne bohatý význam a ponuku Večere Pánovej, ktorá je nielen: odpustením hriechov, ale aj zvestovaním smrti Pána Ježiša Krista, (podľa listu Židom), čiže Ježišovou obeťou za nás a naše hriechy. Spomína sa aj “kalich NZ” ako spoločenstvo s Kristom: “Toto je moje telo, toto je moja krv NZ “, a Večera Pánova je aj spoločenstvom s ostatnými veriacimi a radostnou hostinou a stolovaním s Pánom.

    Večera Pánova je aj – anamnézou ( ana= znova, mimnekó= pripomenúť si) – čiže je opätovným pripomínaním a sprítomňovaním si celého diela, učenia, utrpenia a ukrižovania Pána Ježiša Krista pre nás a menovite – pre mňa osobne. Často počúvame od iných kresťanov o dôležitosti osobnej viery, ako o jedinej spasiteľnej viere – a práve Večera Pánova posilňuje jedinečne takúto vieru v nás! Ked VP prijímam, vyznávam, áno, Pane, som hriešnik, ktorý potrebuje Tvoju milosť a Tvoje spasenie.

       V Paschálnej večeri ide v súvise s VP o jej predobraz: Tak ako Hospodin zachránil z otroctva svoj ľud, tak Ježiš Kristus nás vytrhol z moci hriechu, diabla a smrti.  

       Večera Pánova je aj “závdavkom”, či predobrazom budúcej radosti v nebi, predobrazom nebeskej hostiny, na ktorej máme účasť už dnes, teraz (anticipácia) a potom budeme “s Kristom piť nový kalich, nové víno”, keď – ako Pavel hovorí: “Spolu s Kristom budeme” (1 T 4, 7). 

      Prečítaný text Písma z evanjelia Lukášovho nám prináša a ponúka ešte ďalšie pomenovania Večere Pánovej. V texte sa hovorí o udalosti, ktorá sa odohrala “v prvý deň po sobote” – čiže v prvú nedeľu kresťanov vôbec. 

        Už to je vemi dôležité poznanie, že spoločenstvo s víťazným Kristom Pánom začína hneď po Jeho vzkriesení. On sa – ako neznámy pútnik pripojil k dvom učeníkom zo širšieho kruhu učeníkov – ku Kleofášovi a k jeho druhovi, ktorí po obrovskom sklamaní, v strachu a frustrácii boli vlastne na úteku z Jeruzalema. Dôvod?” My sme sa úfali, že on vykúpi Izraela” – hovoria o svojom rozpoložení neznámemu Spolupútnikovi. V podstate sa stalo a dokázalo to, že ich viera nebola správna, lebo aj oni čakali politického Mesiáša a Kráľa, ktorý porazí nepriateľov. Podľa nich sa tak nestalo – a v Jeruzaleme nebolo vtedy človeka, ktorý by si myslel niečo iné. Všetci cítili kríž a smrť Ježišovu ako prehru, ako koniec nádejí a sklamanie vo viere. Mesiáš mal zvíťaziť a preto nesmel zomrieť!  AJ keď SZ svedčila aj o inom – napr. o trpiacom Božom služobníkovi (Izaiáš), podobne aj Žalmy – oni boli v zajatí vtedajšej židovskej teológie a myslenia. 

      Preto Pán Ježiš musí začínať učiť takpovediac nanovo. ( Koľkokrát to musí podobne robiť aj kazateľ, dnešný služobník Ježiša Krista). Začína od SZ. Od zasľúbení a správneho výkladu všetkého, čo bolo o Ňom napísané! 

     Všimnime si, že čítanie Písma, totiž SZ textov, bolo základom nielen synagogálnej bohoslužby – ale aj bohoslužby prvokresťanskej. Odvtedy sa tento “model” opakuje v cirkvi stále.     Čítanie a výklad Písma, to sú síce dve veci, ale patria spolu a sú vždy – dnes hovoríme 1. vrcholom služieb Božích.  

      Ale ich oči, napriek Ježišovmu výkladu “boli držané”. Hovoria priamo do tváre Ježišovi: – Áno, “aj niktoré ženy hovoria, že žije, ale Jeho nevideli” ! Skúsme si tento okamih na chvíľu reálne predstaviť: Hovoria s Ježišom, On s nimi, počúvajú Jeho slovo, ( dnes slovo Božích “ministrov”) – ale Ježiša nepoznali! Pozerajú mu na ústa a do tváre, ale Ho nevidia!? 

Prečo?

Zrejme Ježiš bol po vzkriesený “iný” ako Ho poznali dovtedy. Aj dnes si Ho všelijako predstaujeme, ale On je iný, ako sme Ho vídali napr. na obrázku ešte ako deti…  – A čo vidia dnešné deti, ktoré vidia toľko farebných obrázkov Ježiša, ale bez poznania Jeho skutočnej tváre? A čo povedať o dospelých, ktorí počujú množstvo kázní, ale stále Ho mnohí “nevidia” – nepoznajú! Iste nielen preto, že nie každá kázeň, či výklad sa nám “vydarí”  tak, by sme ľuďom – ako Pavol hovorí: “nakreslili pred oči Ježiša, toho Ukrižovaného” -a možno ešte menej správne – Toho Vzkrieseného!

      Potom však prišli spoločne do mestečka, vošli do domu, zdržiavali Ho hovoriac: “Pane zostať  s nami” – lebo predsa len ich srdcia boli Jeho slovom príjemne dotknuté. Posadili sa k stolu. A keď stoloval s nimi, “vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im”.  Vtedy sa stal skutočný zlom v ich živote. Spoznali Ježiša ako živého, a vzkrieseného a prítomného..

      Prvým poznávacím znamením pre nich boli iste už Jeho ruky, poznačené ranami ( preto ranami, nie iba jazvami, lebo aj o týždeň ukazoval tieto rany, stigmyTomášovi). To mohla byť síce náhoda – ale to, čo náhodou byť nemohlo, bolo konanie, o ktorom zrejme vedeli od chvíle nasýtenia zástupov. Je pravepodobné, že poznali aj správu o poslednej večeri s Pánom, keď – v rámci sederovej večere – opäť “vzal chlieb, dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom” so slovami, ktoré sa stali Jeho testamentom: To čiňte na moju pamiatku! Podobne, po večeri, vzal aj kalich, dal im piť, hovoriac: “Pite z neho všetci, toto je kalich NZ”! 

      Práve vtedy sa emauským “otvorili oči” a – konečne – spoznali Pána. Nepovažujme za zbytočný doplnok krátku vetu: “Ale On im zmizol.” Pán Ježiš po vzkriesení má telo, je v tele, ale v tele novom, vzkriesenom a oslávenom.

      Každý z nás už iste zažil ako mocne, blahodárne a niekedy až nečakane účinkuje Večera Pánova na  ľudí – starších, ktorí už boli veľa krát pri Pánovom stole, na chorých a umierajúcich, ktorí sa smú potešiť v beznádeji jedinečnou nádejou: Budem s Pánom!  

Ale účinkuje aj na mladých, ktorí ešte nerozumejú kázni, ale cítia: Tu je Pán, tu je Jeho ľud, tu je Jeho Duch a tu je On sám prítomný!

      Dve ďalšie pomenovania Večere Pánovej objavujeme teda aj v tomto texte NZ a v novej bohoslužbe: 

  1. Lámanie chleba. Toto pomenovanie bolo veľmi bežné pomenovanie v prvotnej cirkvi, kde sa z pôvodnej “agapé”, totiž večere lásky pre chudobných, stal sviatostný pokrm: pravé telo a krv Ježiša Krista!   
  2. To druhé pomenovanie je: eucharistia – dobororečenie, vďakyvzdanie. 

      Je veľká škoda, že práve táto vec: slovo vďaka, dobrorečenie, radostná oslava živého Krista nepreniklo z gréckeho jazyka aj do nášho, nielen slovenského, ale cirkevného. Na druhej strane naši evanjelici možno len mimovoľne, počúvajú omše v rádiu, počujú často o “nekrvavej obeti Pána Ježiša” od rím.katolíkov, ale mnohí sa doteraz nenaučili pozerať na VP ako na eucharistiu: Poďakovanie!  

     Aj preto mnohí pozvanie k stolu Pánovmu nepríjímajú, mnohí neďakujú, nespievajú radostné chválospevy a nepridávajú aj svoje:  Amen – a to ani za chlieb každodenný, ani za ten duchovný, za Toho, ktorý povedal: “Ja som chlieb života, kto mňa je nikdy nebude lačnieť…..! (J 6)

           Bratia a sestry!

         Spomínam to všetko najmä preto, že bohatstvo Večere Pánovej, jej viacvýznamovosť sa nikdy nedá pripomenúť a vysvetliť v jednej kázni, v jednom príhovore a výklade. 

       Z tohoto faktu plynie dôsledok, aby sme o Večeri Pánovej viac učili, kázali, vysvetľovali jej bohatstvo v kázňach, a to nielen pred samotným prijímaním. Pretože VP sa nám často “scvrkáva” na príležitosť robiť pokánie, áno, priamo na akt akejsi momentálnej pokory, často bez dosahu na konkrétny život. Niekedy sa dokonca obmedzuje na ľudský formálny akt pokánia, či na spoveď.

     (Ako príklad chcem povedať jednu príhodu z môjho pôsobenia v CZ po prijatí novej Agendy v roku 1996, ktorá si dala za cieľ : častejšie – /v zátvorke sa v úvode píše: raz azda aj pravideľne nedeľne – / ako doteraz prijímať telo a krv Pána Ježiša Krista vo svätej Večeri.)

Túžba tvorcov novej Agendy, i moja osobná sa splnila zatiaľ iba čiastočne. Počet hodovníkov pri Pánovom stole vo väčšine zborov sa síce za posledné roky o niečo zvýšil, pribudlo aj očakávané zaraďovanie VP “do rámca SLB”, ale  v celkom chápaní a v dôvere v milosť Božiu podávanú v tejto sviatosti sme v skutočnosti veľmi nepokročili. Husitskí bojovali za kalich, za príjímanie “pod obojím”,  hoci aj na horách, naši evanjelický predkovia sa tiež skrývali po horách a jarkoch, ale potom prišla doba osvietenstva, vláda ľudského “osvieteného rozumu”, potom vojny, potom sekularizácia a tak sa nadlho rast viery v silu a moc Večere Pánovej utlmil, čo pokračuje aj v dnešnej postmodernej dobe. 

      Máme však iba dve možnosti: Buď o význame Večer Pánovej budeme učiť a potom k nej pozývať, alebo ju opustíme a vydáme sa  cestou evanjelikálnych cirkví a budovať na ľudskom zážitku, na ľudskom názore a sile, nie na Božom zasľúbení. Záleží len na nás, ako sa rozhodneme: Buď budeme objavovať hodnotu evanjelia vo VP, alebo budeme budovať iba na ľudskom zážitku, vôli a aktivitách. Osobne verím viac v silu čistého evanjelia.  Amen

 Príhovor farárom MyS –  SPK máj 2019  –  Vrbovce – Ľ.Batka st.

23 thoughts on “Duchovné bohatstvo Večere Pánovej

  1. Musím sa ohradiť voči týmto slovám :

    “ Máme však iba dve možnosti: Buď o význame Večer Pánovej budeme učiť a potom k nej pozývať, alebo ju opustíme a vydáme sa cestou evanjelikálnych cirkví a budovať na ľudskom zážitku, na ľudskom názore a sile, nie na Božom zasľúbení. Záleží len na nás, ako sa rozhodneme: Buď budeme objavovať hodnotu evanjelia vo VP, alebo budeme budovať iba na ľudskom zážitku, vôli a aktivitách. Osobne verím viac v silu čistého evanjelia. Amen

    Nepoznáte pravdepodobne evanjelikálne, teda prebudené cirkvi, keď toto píšete, chodil som medzi nich dlho, od môjho obrátenia pred 29 rokmi, vyrastal som tam a poznával Pána, učil sa chodiť s Ním a Vy napíšete takúto hlúposť , pán Batka ?????

    V týchto cirkvách je Večera Pánová braná veľmi vážne, veriaci tam si pripomínajú Kristovu smrť a dielo ktoré vykonal , je to dielo vykúpenia hriešneho človeka, ak píšete iné, zavádzate čitateľov tejto stránky !!!! Ak nie je niekto znovuzrodený kresťan, k Večeri Pánovej tam nemá prístup, bez viery tam nikto nemôže užívať Večeru Pánovú.

    Miroslav Kucek, člen Ecav , naddenominačný a letničný kresťan.

  2. Prevzaté z internetovej stránky Wikipedia : EVANJELIKÁLNE HNUTIE .

    Evanjelikálne hnutie alebo Hnutie evanjelikálnych (prebudeneckých) cirkví predstavuje prúd neoprotestantských kresťanských cirkví, vychádzajúcich z metodizmu.

    Evanjelikalizmus označuje konzervatívnu vetvu protestantizmu, ktorá sa vyznačuje dôrazom na fakt, že Biblia je pre nich jediným zdrojom viery a Božieho zjavenia; okrem toho je pre evanjelikálov veľmi podstatný dôraz na evanjelizáciu, pokánie, a duchovné znovuzrodenie človeka. Evanjelikálne hnutie má silnú pozíciu najmä v anglicky hovoriacich krajinách (v USA sa k nemu hlási asi štvrtina obyvateľov a všeobecne je vo svete na vzostupe).

    Dejiny hnutia

    Dejiny evanjelikálnych cirkví majú korene v reformácii, ktorá sa v rámci vtedajšieho kresťanstva uskutočnila v 16. storočí. Táto reforma sa prejavila v rôznych smeroch. Aj keď Martin Luther ostáva centrálnou postavou tohto obdobia, iní reformátori rozvíjali alebo sa stavali proti odchýlkam kresťanstva tej doby. Stúpenci evanjelikálnych cirkví v základných bodoch súhlasia s Lutherovým učením, ale nepovažujú sa za jeho nasledovateľov. Za svoju základnú referenciu považujú Bibliu a najmä evanjeliá. Evanjelikálne cirkvi dávajú dôraz na vnútorný prerod človeka prostredníctvom prijatia kresťanskej viery prejavujúci sa kvalitatívne novým prístupom k životu, ako aj na intenzívnu misijnú činnosť s týmto spojenú. Tiež považujú osobnú skúsenosť a osobný vzťah s Bohom, ktorý vedie človeka v každodenných situáciách, za základné meradlo pravdy a správnosti konania. Pre niektoré z nich je charakteristický tiež Biblicizmus, čiže doslovný výklad a aplikácia veršov z Biblie.

    Evanjelikálne hnutie nepredstavuje jednotný prúd s určitou hierarchiou ako je to v prípade tradičných cirkví. Je veľmi teologicky a organizačne rôznorodé. Zahŕňa zároveň cirkvi a pastorov veľmi otvorených z hľadiska teologického a ekumenického, ale aj cirkvi veľmi uzatvorené. Rozmanitosť sa prejavuje aj v organizácii: existujú cirkvi tzv. episkopálne (uznávajú autoritu jednej osoby), presbyteriánske (autorita rady starších) a kongregacionálne (autorita združenia volených zástupcov).

    K evanjelikálnej tradícii sa hlásia najmä cirkvi vychádzajúce z tradície metodizmu, baptizmu a pietizmu (ale aj iné). Evanjelikálne hnutie je tiež viac či menej prepojené s charizmatickým hnutím.

    Najznámejší americkí evanjelikálni pastori
    Jonathan Edwards
    George Whitefield
    Charles Grandison Finney
    Dwight L. Moody
    Billy Sunday
    Aimee Semple McPherson
    Billy Graham
    Martyn Lloyd Jones
    Harry Denman
    Oral Roberts
    Joyce Meyer
    William Miller

    Najznámejší európski evanjelikálni pastori a teológovia
    John Wesley
    Charles Spurgeon
    John Stott
    Ewan Roberts
    Reinhard Bonke a iní.

  3. lubo batka st

    Vážený brat Miroslav,

    myslím si, že som žiadnu „hlúposť“ nenapísal, keď som oslovil cca 15 farárov EVCAV v Myjavskom seniráte na pracovnej porade výzvou k jednote vo viere a v učení v duchu A.V.
    ( Augsburského vyznania).

    Ak by to bolo naopak – a vyzval by som ich k tomu, aby si
    vybrali a učili: jeden podľa Edwardsa, alebo Moodyho, alebo Spurgeona, B.Grahama, alebo R.Bonkeho- to by bol pekný chaos a rozvrat c cirkvi. Ale to som nemohol už preto, lebo viem, že každý z nich zložil prísahu vernosti učiť podľa Písma, vysvetľovaného v duchu našich Symbolických kníh.
    Túto prísaho zložili pri svoje ordinácii a pri vstupe do cirkevných zborov, napr.pri inštalácii a členovia ich CZ túto vernosť od nich očakávajú.
    Všeti sú vzdelaní, poznajú dobre aj Wesleyho, aj Bonkeho- ale ak by ich nasledovali, už by neboli verní v A.V, ale – Wesleyáni, Bonkeáni a pod.
    Keďže takýto chaos a rozvrat nám hrozí, preto máme pracovné porady a povzbudzujeme sa k tomu, aby sme ako učitelia CZ:
    „neboli viac nedospelými, ktorých každý vietor učenia sem a tam hádže a zmieta“- – aby sme úkladmi neboli uvedení do bludu;
    ale aby sme verní pravde, v láske rástli v každom ohľade v Toho,
    ktorý je Hlava, v Krista“. (Apoštol Pavel v leste Efezským 4, 14 a nasl.)

    S pozdravom ĽB st.

  4. Pán Batka, ja som Vám tu ale napísal konkrétne , kde ste sa poriadne sekol a kde píšete hlúposti, čo vy prednášate na pracovných poradách nie je pre mňa podstatné, dôležité je , aby ste neprednášal lož.

    Vy ste oslovil 15 farárov v ECAV a Renhard Bonke oslovil a kázal miliónom a stretal sa pravidelne na modlitbách so stovkami duchovných vodcov v mestách a dedinách kde viedol práve svoje kampane. Keď v Afrike narástlo kresťanstvo za posledných 50 rokov, má na tom tento muž leví podiel. Kde sa objavil bolo nabité, zväčša kázal na holých priestranstvách, lebo takú budovu ešte nepostavili, kde by sa vošlo 1,5 milióna ľudí ako v Keni. Čo priťahuje ľudí k Bonkemu a dnes k jeho nástupcovi Danielovi Kolendovi ? Viete to ??? Daniel Kolenda bol nedávno aj na Slovensku, konkrétne v Banskej Bystrici, hala na Štiavničkách bola úplne plná, počul som tohto skvelého človeka, to ako káže, ako vyzýva ľudí, ako žije s Bohom , toto nenechá nikoho byť ľahostajným, na jeho zhromaždeniach nechýba žiadna generácia.

    Je veľký rozdiel medzi nami dvoma pán Batka, ja sa učím od týchto veľkých Božích mužov a vy od nich bočíte, je to potom vidieť aj na celkovej situácií v ECAV, úpadok, vlažnota , a ako mi nedávno povedala jedna presbyterka z neďalekej obce Kálnica, keď som sa jej opýtal ako to u nich vyzerá, stroho odpovedala -“ mŕtvota“ .
    Koľko je takýchto obcí ?? Myslím si že strašne veľa. Ja nechcem byť mŕtvy, preto sa učím aj od týchto veľkých Božích mužov, ako správne žiť a horieť za Krista, ale nielen to, ako správny evanjelikál mám túžbu privádzať ľudí ku Kristu, aby mali to, čo mám aj ja, teda Bohom zasľúbený večný život.

    Preto je potrebné učiť sa pán Batka, najlepší učiteľ je Duch Svätý, veď poznáte to biblické slovo, keď sa tí vzdelaní v Izraeli čudovali , kde berie Peter a Ján toľko odvahy, múdrosti, ale i moci ?? Peter a Ján boli živnostníkmi- rybármi , nemali tituly pred, ani za menami. Skutky 4 / 13 . Peter je mojim obľúbencom, bol živnostník a miloval Boha.

    Johan Wesley bol významný muž , on ani nikto z týchto veľkých Bohom vedených mužov nepriniesol chaos, rozvrat , čítajte :

    „Meno Johna Wesleyho je nerozlučne spojené s prvým evanjelikálnym prebudením v období rokov 1734-1780 vo Veľkej Británii. Zasiahlo však nielen Veľkú Britániu, ale aj 13. amerických kolónií. S týmto prebudením súvisia aj také osobnosti ako George Whitefield (1714-1770) a Johnathan Edwards (1703-1758).
    Výsledkom tohto prebudenia vo Veľkej Británii bolo to, že dlhodobo bezmocná cirkev bola zrazu zaplavená novým duchovným uschopnením, ktoré zastavilo postup hriechu, prázdneho mudrovania, liberalizmu, racionalistického materializmu a priviedlo Britániu späť k Bohu. Svojím návratom ku konzervatívnym hodnotám sa v tomto zmysle Británia opäť stala veľkou.

    Boh si vždy vyvolí a použije konkrétnu ľudskú nádobu na svoje dielo obnovy jednotlivých národov a spoločností. Takouto nádobou bol aj John Wesley. Pre svoju generáciu sa stal skutočným služobným darom od Boha. Británia bola zasiahnutá skúsenosťou prenikavého oživenia cirkvi a následnou transformáciou celej spoločnosti. Toto prebiehalo s masovým rastom cirkvi, entuziastickými skúsenosťami a začínajúcou obnovou správneho učenia o Bohu a o cirkvi. John za svoju výnimočnú službu zaplatil cenu perzekúcie, nepochopenia, častých verbálnych a fyzických útokov na svoju osobu od rôznych jednotlivcov a skupín v spoločnosti.
    ————————————————————————————————————————————————–

    Slovensko by takýchto Johanov dnes potrebovalo aspoň 20 . Potom by mŕtvota z cirkiev vymizla. Podelili by si regióny a kázali v duchu prebudeneckých kazateľov minulej a dnešnej doby. Porozmýšlajte nad tým, až sa druhý raz stretnete v Myjavskom senioráte, lebo nemám ani odtiaľ dobré správy, ľudia utekajú z cirkvi, lebo vraj farár pýta peniaze. Konkrétne z cirkevného zboru na Myjave. Toto niečo signalizuje pán Batka, ľudia nemilujú Boha. Čo robiť, aby ho začali milovať ?????? Preto neodmietajte prebudeneckých kazateľov, ja sa nechcem dožiť doby, keď kostoly ECAV budú prázdne.

    Miro Kucek, Moravské Lieskové.
    člen ECAV, naddenominačný a letničný kresťan.

  5. Moja 18 ročná dcéra je v týchto dňoch vo Veľkom Slavkove na medzinárodnom kresťanskom viacdenominačnom tábore, zavolala mi dnes a hovorí : “ Tato , nechcela by som byť len obyčajnou kresťankou, ……………………… lebo bez Svätého Ducha by som taká bola.“
    Koľko múdrosti sa skrýva v týchto slovách.

    Zaujímavé, má 18 rokov a chápe to , ako je potrebný Duch Svätý v živote človeka, lebo bez neho je kresťan vlažný, hádavý, ohováračný, to všetko vidí na tom tábore.

    Ja mám z toho radosť, lebo víťazstvom pre ňu je už to, že toto vo svojom mladom veku vidí. Nech ju Boh požehnáva kdekoľvek bude.

    —————————————————————————————————————————————————
    Aj Reinhard Bonke je muž , ktorý celý život kázal o Svätom Duchu a o tom , ako sa mu človek má dať zmeniť. Jeho zhromaždenia pán Batka boli vždy plné, priam nabité, tu vám dávam niečo z jeho životopisu , nie je to obyčajný životopis.

    —————————————————————————————————————————————————-

    Reinhard Bonnke – muž, ktorý zmenil dejiny Afriky.

    Ak sledujete demografické, politické, alebo náboženské zmeny v jednotlivých krajinách, určite vám neušlo, že za niekoľko posledných desaťročí sa v Afrike udiali veľké zmeny pokiaľ ide o náboženské zloženie obyvateľov. Z médií sa dozvedáme o obrovskom náraste počtu kresťanov na tomto kontinente, ale nie každý vie, čo spustilo túto vlnu.Preto vám chcem predstaviť muža, ktorý má na tomto najväčšiu zásluhu.

    Reinhard Bonnke pochádza z Nemecka a ako 10 ročný chlapec cítil, že ho Boh povoláva aby sa stal misionárom v Afrike. Hoci boli jeho rodičia veriaci, vôbec nebrali jeho víziu vážne a celý čas ho presviedčali, že si len namýšľa, že ho Boh povoláva do Afriky. Reinhard však vedel, že k nemu prehovoril Boh a keď bol dospelý muž, presťahoval sa spolu so svojou rodinou do Juhoafrickej republiky. V tom čase vládol v tejto krajine apartheid a Reinhard sa rozhodol pracovať medzi černochmi. Najprv pôsobil ako misionár v Lesothe a bol pomerne úspešný.
    Ale jednu noc mal sen, v ktorom videl ako krv obmýva Africký kontinent.
    Pýtal sa: „Bože čo to znamená? Má prísť do Afriky krvavá revolúcia?“ A Boh mu odpovedal: „Nie. To je krv Ježiša Krista, ktorá obmýva každý hriech. A počul hlas, ktorý hovoril. Afrika bude spasená.“
    Tento sen, v ktorom opakovane počul slová: „Afrika bude spasená!“, sa mu sníval znovu a znovu. Reinhard si vedel vypočítať, že ak by jeho práca pokračovala tempom ako doteraz, musel by žiť tisíce rokov aby zasiahol celú Afriku správou evanjelia. Ale rozhodol sa, že bude dôverovať Bohu a uveril vízii, že donesie správu evanjelia všetkým obyvateľom Afriky. Jeho životným heslom sa stalo: Vyľudniť peklo a zaľudniť nebo.
    Založil organizáciu Christ for all Nations (CfaN) a začal spolu so svojim tímom poriadať kampane, kde kázal o Kristovi. Rozhodnúť sa urobiť kampaň na obrovskom štadióne je jedna vec, ale dosiahnuť, že si kázanie prídu vypočuť obrovské zástupy ľudí vôbec nie je jednoduché. Čo spôsobilo, že tieto evanjelizačné kampane začali navštevovať desaťtisíce, neskôr státisíce a nakoniec milióny ľudí?
    Dôvod je ten, že na týchto zhromaždeniach sa deje presne to, čo v Biblii čítate, že sa dialo za čias Ježiša a apoštolov. Slepí vidia, chromí chodia, hluchí počujú, dokonca bol zaznamenaný prípad muža, ktorý bol dva dni mŕtvy, ale Ježiš ho vzkriesil.
    Správa o tom, čo sa deje na kampaniach CfaN sa tak rozšírila, že Bonnke vydal prehlásenie, kde zdôrazňuje, že on nie je kazateľ uzdravenia, ale kazateľ evanjelia. Dištancuje sa od kazateľov, ktorí sa len modlia za chorých bez toho aby kázali Božie slovo. Ďalej prehlasuje, že nie choroba je najväčšie zlo ale hriech je najväčšie zlo a spasenie najväčšie dobro. Boh mu nepovedal, že Afrika bude uzdravená, ale Afrika bude spasená. Uzdravenia, ktoré sa na kampaniach dejú sú len potvrdením slov evanjelia, ako Ježiš povedal: „Tí čo vo mňa uveria, tiež budú činiť skutky, ktoré ja činím, ba ešte väčšie.“
    Organizácia CfaN si dali za cieľ priniesť evanjelium na celý Africký kontinent od Kapského mesta po Káhiru a táto vízia sa naplnila v roku 1995, keď kázal aj v Káhire.

    Bonnke a jeho nástupca Daniel Kolenda nekázali evanjelium len v južných stredoafrických štátoch, ale aj v severných moslimských oblastiach, ako napríklad vEgypte, Sudáne a Nigérii. Hoci museli čeliť problémom a hrozbe smrti zo strany moslimských extrémistov, ktorí chceli ich kampane zastaviť, milióny moslimov sa zhromaždilo, lebo boli hladní po tom aby počuli slová evanjelia a boli uzdravení a ďalšie milióny sa obrátili ku Kristovi.
    A aké sú konkrétne čísla? Na kampaniach CfaN sa až doteraz približne 100 miliónov ľudí rozhodlo pre Ježiša.
    To všetko nie sú len čísla, ale za číslami sa skrývajú osudy jednotlivých ľudí. Niektoré príbehy Reinhard Bonnke spomína vo svojej autobiografii s názvom Living a life of fire a rada by som o nejakých príhodách zo života tohto muža a mnohých iných písala v ďalších článkoch. Najviac ma však pri čítaní jeho autobiografie fascinovala jeho viera a poslušnosť voči Božiemu hlasu bez ohľadu na to aké bláznivé alebo nemožné sa to na prvý pohľad zdalo. Asi preto dokázal to, čo máloktorý iný kazateľ evanjelia. Nie kvôli jeho schopnostiam, ale kvôli jeho ochote dôverovať Bohu a robiť to, čo mu Duch svätý povie.

    Autor: Mária Tvrdoňová 6.2.2014
    Zdroj: https://tvrdonova.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=395197

  6. lubo batka st

    Pridávate mi „robotu“, vážený brat Kucek,

    keď ma tu verejne a opakovane označujete za hlupáka, a tak vlasne aj tých 15 farárov ECAV, ktorí učia a vyznávajú podobne.

    Pán Ježiš hovorí: “ Každý, kto sa hnevá na brata, prepadne súdu; a kto by bratovi povedal: HLUPÁK! – prepadne najvyššiemu súdu“. Mt 5, 22

    Tak sa už len modlím, aby ste „najvyššiemu súdu“ t.j. Božiemu predsa len neprepadol…
    Pokoj Vám!

  7. To hovoríte vy, a často si moc namýšľate, nie ja.

    Ja len opakovane hovorím, treba sa vám učiť od mužov ktorí s Bohom dokázali veľké veci a nie od nich bočiť, či nimi strašiť – „pozor ľudia, to sú inoverci “ opatrne “ to sú sektári “ Na tom predsa nič nie je zlé, keď sa človek učí.
    Však sa reálne pozrite na našu cirkev ako vyzerá, už čoskoro nebudete mať komu kázať, len múrom, nevidíte to ???

    Držíte sa všetci starých doktrín a náboženských prvkov, len si neuvedomujete, že mladých na toto nezískate, žiadnych mladých ani krátkodobo v suchých kostoloch neudržíte, stretávam sa s mnohými ľuďmi ktorí odišli z ECAV a vidia to presne tak isto ako vám to tu píšem, je najvyšší čas začať meniť ten systém Bohoslužieb, ktorý je zastaralý, nejdete s dobou.
    40 rokov som v dedinských kostoloch nepočul od bežných ľudí žiadne svedectvo, ktoré by nadchlo iných, žiadnu výzvu od bežných ľudí k nasledovaniu Krista, žiadnu nadšenú chválu a spev na oslavu Boha, nikdy som ani nestretol človeka idúceho nedeľu z kostola ktorý by rozoberal farárovú kázeň a bavil sa o duchovných veciach – toto suché kresťanstvo má dnes priťahovať mladých ľudí ?

    Mladí ľudia potrebujú vzory, aj v obyčajných veriacich, tie nemajú.

    Nevidíte to ??? Evanjelické kresťanstvo sa stalo len formou, tú formu ste urobili vy, žiadny život, žiadne nadšenie, ako vidím v cirkvách ktoré vy neobľubujete.

    Miro Kucek

  8. Týmto Lutherovým príbehom chcem povedať , že dozrel čas na zmenu , suchosť a povrchnosť je viditeľná v ECAV. Božie slovo nás varuje od toho a priam nám prikazuje, „Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba.
    List Jakuba 1/22-24
    Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár, videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je.

    Reformácia
    V čase, keď čoraz viacerí hľadali odpovede na neutešenú situáciu cirkvi a keď sa v spoločnosti všeobecne presadzovala renesančná myšlienka hlásajúca návrat k prameňom, narodil sa v roku 1483 v nemeckom Eislabene Martin Luther, ktorého meno história nerozlučne spojila s protestantskou reformáciou.

    Vyrastal v chudobných pomeroch spojených s tvrdou výchovou. Otec chcel mať z neho právnika, no všetko sa nečakane zmenilo, keď sa 2. júla 1505 na ceste do Erfurtu ocitol v silnej búrke, v ktorej jeho priateľ po zásahu bleskom zomrel. Luther vtedy vykríkol: „Svätá Anna, pomôž mi, stanem sa mníchom.“ Hoci otec protestoval a sám Luther ľutoval svoj neuvážený sľub, 17. júla 1505 vstúpil do rehole augustiniánov.

    Navonok bol úspešný – o dva roky ho vysvätili za kňaza a po siedmich rokoch sa stal univerzitným učiteľom vo Wittenbergu. Do kláštora však nevstúpil, aby dosiahol postavenie, ale aby zachránil svoju dušu. A pobyt v kláštore v ňom od začiatku vyvolával pochybnosti, či je možné spasenie dosiahnuť vlastnou silou. Stále ho trápil strach z Božieho súdu.

    Lutherovi veľmi pomohol jeho duchovný poradca Johann von Staupitz, ktorý ho povzbudzoval čítať Bibliu. V roku 1511 Luther cestoval vo veci svojho rádu do Ríma a zároveň dúfal, že tu dosiahne odpustenie a oslobodenie od svojho duchovného problému. Namiesto toho ho hlboko šokovala povrchnosť v samotnom centre cirkevného sveta.

    Dôležitým zlomom v jeho živote sa stala tzv. skúsenosť vo veži, keď zrazu pochopil, že Božia spravodlivosť, ktorá „sa zjavuje v evanjeliu“ (podľa Listu Rimanom 1. kapitoly), nehovorí o spravodlivosti, ktorá trestá hriešnikov, ale o spravodlivosti, ktorú nám Boh daruje odpustením hriechov. Prežil Božiu milosť, ktorá sa odvtedy stala hymnou jeho života a neskôr aj celej reformácie.

    Priamym spúšťačom reformácie sa ale stala téma odpustkov, ktoré cirkev v tých časoch začala vo veľkom propagovať a predávať, aby získala peniaze na dostavbu katedrály sv. Petra v Ríme. V reakcii na to Luther 31. októbra 1517 zverejnil známych 95 téz na akademickú diskusiu, ktorá sa síce nikdy neuskutočnila, ale ich účinok bol okamžitý a predaj odpustkov sa takmer úplne zastavil.

    V júli 1518 Luthera predvolali do Ríma, aby sa zodpovedal zo svojho útoku na systém odpustkov. Knieža Friedrich Múdry, ktorý Luthera chránil, dosiahol namiesto toho vypočutie Luthera v Nemecku. Luther získal veľkú verejnú podporu, preto pre cirkev nebolo jednoduché ho umlčať.

    S pokračujúcou diskusiou sa ťažisko presúvalo na otázku pápežskej autority. Zhodou okolností práve prednedávnom sa zistilo, že dekretálie – listiny potvrdzujúce pápežovi najvyššiu moc nad svetskými panovníkmi – boli falšované.

    V júni 1519 sa v Lipsku uskutočnila dišputa medzi Lutherom a Johannom Eckom. V nej si Luther lepšie ujasnil svoje názory na Božie slovo, pápežstvo a cirkev a uvedomil si, že udiera na samotné centrum stredovekého cirkevného systému. Z Lutherovej práce vzišli reformačné princípy: sola scriptura – jedine Písmo je záväznou autoritou pre veriacich, sola gratia – jedine milosťou sme zachránení, a sola fide – jedine vierou máme prístup k milosti. To zároveň znamenalo, že články viery nemôže stanoviť pápež ani cirkev, že k večnej záchrane si nemôžeme, a ani nepotrebujeme, pomáhať vlastnými skutkami a že milosť nemôžu priniesť ani odpustky, ani sviatosti, ale naopak, je zdarma, dostupná každému, kto verí.

    V roku 1520 Luther veľa písal, jeho spisy sa rýchlo šírili aj do zahraničia a stával sa medzinárodnou osobnosťou. Hoci jeho zámerom bolo reformovať katolícku cirkev, nie odísť z nej, tá sa ukázala vo svojich pozíciách ako neoblomná – Luther s jej predstaviteľmi nemohol diskutovať, chceli od neho len jedno – aby svoje učenie odvolal.

    V júni 1520 bola vydaná pápežská bula proti Lutherovi, podľa ktorej sa mali jeho knihy spáliť a Luther mal zakázané kázať. On aj jeho nasledovníci mali odvolať svoje učenie, inak by ich uväznili ako kacírov. Nebolo však dokázané, že Lutherovo učenie je nesprávne.

    Keď uplynula lehota na odpoveď, 11. decembra 1520 o deviatej ráno sa študenti, mešťania a členovia wittenbergskej fakulty zišli vonku a spálili pápežskú bulu, pápežské konštitúcie a knihy scholastickej teológie. Rozchod bol neodvratný.

    Zdroje:
    Pavel Hanes: Dejiny kresťanstva. Banská Bystrica: Trian, 2007
    Wikipédia – Slobodná encyklopédia

  9. Reinhard Bonnke, Kombajn poslední žně.

    Statisíce Afričanů shromážděných na jednom místě naslouchá bílému kazateli z Evropy, který jim zvěstuje spasení skrze Ježíše Krista, vyzývá je k pokání a následování Spasitele. Nesčetné množství lidí přijímá na těchto shromážděních svůj zázrak: chromí odhazují berle a vstávají z invalidních vozíků, slepí získávají nazpět svůj zrak, hluší sluch a démoni vycházejí z lidí, které mnoho let drželi v zajetí. Obrázek, který jako by byl vystřižen ze stránek Nového zákona, je realitou Afriky dnešních dní. Mužem, který pořádá snad největší křesťanská shromáždění na zeměkouli, je německý letniční misionář jménem Reinhard Bonnke. Tvrdí o sobě, že jeho srdce hoří pro Ježíše a pro záchranu lidí. Tento oheň je nakažlivý a zapaluje ostatní lidská srdce po celém světě.
    —————————————————————————–
    Dětství

    Reinhard se narodil v rodině nepříliš známého letničního kazatele Hermanna Bonnkeho. Během války zakusila rodina Bonnkeových skutečnou chudobu, což v něm vytvořilo pocit sounáležitosti s milióny chudých po celém světě, který ho nikdy neopustil. Měl pět sourozenců. Z nich se jenom jeho sestra Felicitas vydala po stejné cestě jako Reinhard, po cestě za Ježíšem. Ostatní byli nevěřící. Bonnkeho bratr Jürgen se obrátil ke Kristu až ve starším věku, když se dostal do těžké životní situace a začal hledat Boha.

    Reinhard se obrátil v 9 letech na základě toho, že si uvědomil svou hříšnost a skutečnost, že Ježíš zemřel za jeho hřích. Bylo to tehdy, když ukradl své matce peníze, aby si mohl koupit nějaké sladkosti. Matka na tuto jeho krádež přišla a reagovala slovy: „Reinharde, víš, že krást je špatné? Dělat to znamená, že jsi na cestě do pekla. Proto Ježíš přišel na svět, aby zachránil hříšníky. Proto zemřel na kříži, aby nás zachránil z našich hříchů.“ Reinhard prožil, že potřebuje Ježíše k tomu, aby byl zachráněn.

    Jednou z nejoblíbenějších Reinhardových dětských her bylo hrát si na kazatele. Se svým kamarádem chodil do lesa, kde ho nemohl nikdo slyšet ani vidět a kázal tam stromům.

    Povolání do služby

    V deseti letech projevoval Reinhard veliký zájem o misionáře a misijní práci ve světě. V této době se zúčastnil shromáždění, na kterých sloužili nějací misionáři. Když jim naslouchal, jasně uslyšel ve svém srdci hlas, který mu říkal, že jednoho dne bude kázat evangelium v Africe. Reinhard si byl jistý, že šlo o Boží hlas, který mu oznamoval jeho povolání.

    O rok později se v životě tohoto mladého Božího služebníka stala další velmi důležitá věc. Zúčastnil se shromáždění finského letničního kazatele reverenda Kukuly, který kázal o křtu v Duchu Svatém. Reinhard tak toužil po této zkušenosti, že začal hovořit novými jazyky ještě dříve než na něj kazatel vložil ruce. Tehdy porozuměl tomu, že moc Ducha Svatého ho uschopní k naplnění jeho povolání a že ve své službě uvidí zázraky.

    bonnke1-opt.jpegVe čtrnácti letech se mladý Bonnke zúčastnil modlitebního shromáždění, které vedl jeho otec. Během shromáždění zažil pocit, jako kdyby jeho rukami proudila elektřina. Duch Svatý mu řekl, aby šel na opačný konec místnosti a modlil se za jednu ženu. Reinhardovi se příliš nechtělo, protože se bál svého přísného otce. Zdálo se mu, že moc Ducha Svatého narůstá a elektrický proud procházející jeho tělem sílí. Musel jít bez ohledu na následky. Zeptal se ženy, zda se za ni může modlit. Když souhlasila, položil na ni ruce. Oba dva jakoby dostali zásah elektrickým proudem. Pastora Hermanna Bonnkeho celá událost pobouřila a rozkřikl se na syna: „Reinharde, co to tam děláš?“ Když se zeptal ženy, začala volat: „Teď jsem byla uzdravena!“ tehdy a tam začala uzdravovací služba Reinharda Bonnkeho.

    Začátky

    V sedmnácti letech byl Reinhard součástí probuzenecké obnovy, probíhající mezi mládeží v jeho církvi. Tehdy zažil vidění mapy Afriky a konkrétního místa: Johannesburgu. Byla to však otázka vzdálené budoucnosti. Reinharda čekaly dva roky přípravy na biblické škole ve Walesu. Musel se též osvědčit jako kazatel v rodném Německu.

    bonnke2-opt.jpegV roce 1967, ve svých 27 letech, byl se svou manželkou připraven na odjezd do Afriky. Začala se naplňovat jeho vize. První rok v Africe byl v jeho službě jedním z nejtěžších. Podle jeho vlastních slov byl plný frustrace a zklamání. Bylo to v důsledku toho, že na něho tlačili, aby se podřizoval pravidlům apartheidu, a jednal povýšeně s černošským obyvatelstvem: nesměl jim podávat ruce ani je oslovovat bratři a sestry. Toto Reinhard rezolutně odmítal. Vyústilo to v konflikty s jeho nadřízenými. Po skončení tohoto zkušebního roku začal dělat to, k čemu ho Bůh vedl. Začal konat evangelizační shromáždění. Nejprve v Oranžsku a Lesothu a potom i v jiných afrických státech a oblastech.

    V Lesothu Bonnke zažil průlomovou zkušenost. Na kampaň pozval jednoho velice známého evangelistu se službou uzdravení. Bonnke od něj očekával průlom v oblasti uzdravení a vysvobození, který měl zlomit moc čarování a okultismu v daném regionu. Evangelista však nečekaně odjel a nechal Reinharda napospas davům lidí, čekajících na modlitby za uzdravení a vysvobození. Bonnke tehdy křičel k Bohu: „Bože, já nejsem žádný známý kazatel, jsem misionář, jeden z tvých malých služebníků, ale Pane, dneska budu kázat a věřím, že ty budeš činit zázraky. Ve tvém jménu přestávám cvrnkat kuličky a začínám přenášet hory.“ Začal kázat a přišlo obrovské pomazání Ducha Svatého, s množstvím zázraků. Díky této zkušenosti byla posílena Bonnkeho vize a on se začal modlit za milion spasených duší.

    Velké evangelizační kampaně
    Začalo Boží dílo, které nemá v křesťanském světě obdoby a graduje až do dnešních dní. Bonnke pořádá evangelizační tažení v mnohých afrických státech. Než přijede do nějakého města, snaží se podchytit pastory místních probuzeneckých sborů, a s jejich pomocí organizuje obrovská evangelizační shromáždění pod širým nebem. Návštěvnost těchto kampaní je obrovská a stále roste. V poslední době přicházejí zprávy, že některých shromáždění se zúčastnilo více než milion lidí. Bonnkeho vliv zasahuje všechny vrstvy africké společnosti. Krista jako svého spasitele přijalo mnoho předních politiků afrických zemí, někteří afričtí prezidenti se považují za Bonnkeho osobní přátele a nechybějí na evangelizacích, které se konají v jejich oblastech.

    Bonnke klade veliký důraz na modlitební podporu a duchovní boj. Mnoho svých spolupracovníků zapojuje do modlitební podpory své služby spojené s půstem. Nejde totiž jen o to, aby Afričanům přinesl křesťanské poselství, ale též o to, aby byly zlomeny duchovní síly, které drží v zajetí jejich životy.

    Při své práci využívá Reinhard Bonnke doslova všechny prostředky, aby naplnil Afriku evangeliem. Jeho misijní organizace vlastní nákladnou zvukovou aparaturu, která je schopna ozvučit obrovské prostranství a svým výkonem nemá ve světě obdoby. Na začátku své služby svým spolupracovníkům koupil jízdní kola, na kterých jezdili po okolí a rozšiřovali evangelizační literaturu. Předtím než začal konat evangelizace pod širým nebem, pořádal je ve velikém žlutém stanu s kapacitou cca 10 000 míst, který byl po určité době nedostačující, a tak musel být v roce 1984 nahrazen největším evangelizačním stanem na světě, určeným pro 34 000 lidí. Jednou z hlavních náplní činnosti Bonnkeho misijní organizace Kristus pro všechny národy (Christ For All Nations – CFAN) je vydávání a distribuce křesťanské literatury. V letech 1991-1997 vydala CFAN celkem 22 milionů knih a brožur ve více než 750 různých vydáních. Tyto knihy se překládají asi do 100 jazyků. Mnohé Bonnkeho knihy jsou známé i u nás a jsou požehnáním pro církev.

    bonnke3-opt.jpegPro Bonnkeho není důležitý jenom efekt velkých masových evangelizací, ale chce, aby jeho služba přinášela trvalé ovoce. Proto organizuje semináře, školení a konference pro pastory a křesťanské služebníky. Na těchto Konferencích Ohně (Fire Conference) se setkávají desetitisíce pastorů a kazatelů, kteří potom nesou Bonnkeho poselství do odlehlých oblastí svých zemí. Přijímají zde také pomazání a zmocnění k evangelizaci. Po každé z Bonnkeho návštěv, sbory v dané oblasti zažívají oživení, probuzení a dynamický nárůst počtu nově obrácených členů.

    Podle Bonnkeho statistik v letech 1995 – 2000 přijalo během jeho kampaní Krista 10 milionů lidí a mezi lety 2001 a 2005 dalších 38 milionů. V současnosti je vizí organizace CFAN 100 milionů lidí obracených během deseti let.

    Zázraky

    Reihnard Bonnke na svých shromážděních káže plné evangelium. Nejde jen o poselství, ale též o modlitby za uzdravení, osvobozování od démonů – jednoduše o viditelnou manifestaci Boží moci, o znamení, která mají podle 16. kapitoly Markova evangelia provázet ty, kteří uvěří v Krista. Svědectví o zázracích spojených s Bonnkeho službou je bezpočet. Snad největším zázrakem je vzkříšení pastora Daniela Ekechukwu z mrtvých. Tento pastor se stal obětí autonehody, zemřel a jeho mrtvola napuštěná konzervačními látkami (v afrických márnicích nemají chladící boxy a mrtvoly proto balzamují) byla umístěna do márnice. Po několika dnech si ji vyzdvihla jeho manželka, která věřila, že Bůh jí může jejího muže vrátit.

    Pro Bonnkeho není důležitý jenom efekt velkých masových evangelizací, ale chce, aby jeho služba přinášela trvalé ovoce

    Spolu s rakví se vydala do místního sboru ve městě Onitsha, kde měl kázat Reihard Bonnke. S velkým úsilím se jí podařilo dostat rakev s mrtvým manželem dovnitř sborové budovy, kde během Bonnkeho kázání došlo ke spontánnímu zmrtvýchvstání Davida Ekechukwu. Jeho smrt byla lékařsky zdokumentována a trvala několik dní. Z vědeckého pohledu se jedná a naprostý zázrak. Velmi zajímavé je též svědectví pastora Ekechukwu o tom, co se s ním dělo tehdy, když se nacházel ve stavu smrti. Tvrdí, že navštívil nebe i peklo. V pekle viděl mnohé křesťany, kteří ve svém životě tolerovali hřích. Dokonce prý tam byl i pastor, který se obohacoval ze sborových peněz. Zde mu bylo řečeno, že kdyby nebyl vzkříšen, i on sám by se ocitl v pekle, protože odmítl po vzájemné hádce odpustit své manželce. Pastor Ekechukwu dnes objíždí svět se svědectvím o svém vzkříšení a s poselstvím o realitě nebe a pekla.

    Naléhavost posledních časů
    Podle Bonnkeho slov jsou v současnosti v Africe pro evangelium mimořádně otevřené dveře. Tento stav však nemusí trvat věčně, a proto chce využít každou příležitost ke kázání evangelia. Lidé musí být spaseni. Ježíš neposílal hříšníky do pekla, ale volal je ku pokání, k záchraně. Času je málo, a proto je potřeba vzít vážně toto Kristovo volání a zapojit se do poslední žně nejen v Africe, ale též v západním „křesťanském“ světě. Vezměme za své Bonnkeho krédo, že je potřeba „vyprázdnit peklo a zalidnit nebe“.

    Logos september 2007 | Daniel Šobr | Osobnosť

  10. lubo batka st

    Pánovi Kucekovi:
    1.Téma úvodného výkladu je :Duchovné bohatstvo Večere Pánovej.
    Vy tu však okrem osobné osočovania píšete o nebohom Bonnkem, akoby on bol spasiteľ sveta.
    Ak veríte v bonnkeho, je to vaša vec, ale potom sa neoznačujte za naddenominačného kresťana. Popierate hodnotu Aug, vierovyznania a ďalších evanjelických Symbolických kníh, založených na Písme svätom.
    Vaším vierovyznaním je: – Verím v sv. R.Bonnkeho, v jeho organizáciu CFAN, v tela z mŕtvych vzkriesenie pastora Ekechukuna a jeho ďalšie podvody v ktorých zostanem neveky“.

    Okrem toho, že ste ignorant faktov, ste aj morálne narušený človek- pretože ste ako notorický ohovárač ECAV prijal funkciu presbytera v jednom jej cirkevnom zbore, – a ukazuje sa, že nie preto aby ste plnili povinnosti tejto hodnosti a presbyterského sľubu:..“ ako ma k tomu zaväzuje Božie slovo a ukladá mi Cirkevná ústava a záujem cirkvi vyžaduje“ – ale pre iné ciele. Aké, nad tým nech sa zamyslia veriaci CZ v Moravskom Lieskovom!

    Pohŕdate sviatosťami- predtým Krstom Ježiša Krista, teraz sv.Večerou Pánovou- ako aj zvestovaním Slova v ECAV.

    Do tretice, ste aj zbabelec, lebo ste sa otvorene k svojmu sektárstvu nepriznali – hoci z vás od prvého vstupu „trčalo“ až na sto honov a doteraz sa skrývate raz za AC, a rôznych evanjelikálov.

    Pre evanjelikov a.v. platí: ..“skúmajte duchov“ 1 J 4, 1 – čo sa s Božou pomocou aj deje a bude diať!
    Evanjelici a.v. nie sú evanjelikáli, tak ako nie sú napríklad rímski katolíci.

  11. Opáčime najprv k téme citátom z VK Dr. Martina Luthera: „Ani tu sa nechceme pochytiť za vlasy a zápasiť s rúhačmi a potupovačmi tejto sviatosti, ale sa predovšetkým chceme poučiť, že tu ide o silu (ako pri krste), že totiž najdôležitejšou vecou je tu Božie slovo a ustanovenie, čiže rozkaz. Lebo nijaký človek ju nevymyslel ani nevynašiel, ale ju Kristus ustanovil bez toho, že by Mu niekto bol radil a navrhoval.“
    Luther bol za denné prijímanie VP, pretože sa nám dáva na odpustenie hriechov, ktoré deň čo deň činíme či skutkom, ale najmä myšlienkami.

    ad.: (Ako príklad chcem povedať jednu príhodu z môjho pôsobenia v CZ po prijatí novej Agendy v roku 1996, ktorá si dala za cieľ : častejšie – /v zátvorke sa v úvode píše: raz azda aj pravidelne nedeľne – / ako doteraz prijímať telo a krv Pána Ježiša Krista vo svätej Večeri.) Ľudia skôr narodení (80+) považujú VP za niečo vzácne, výnimočné a jedinečné. Práve preto sa im zdá časté prijímanie VP za nie vydarený „pokus“. Iní (mladší) hovoria, že: „môžem hrešiť, veď sa vyspovedám a pôjdem k VP“, preto tí starší hovoria, že sa treba hriechu všemožne vyhýbať. Určite je to dobrý postoj. Je to ako s vysokoškolskými titulmi (bez urážky), čím viac ľudí s vysokoškolskými titulmi, tým je akademický titul menej vážny.

    Pokoj Vám!!

  12. Pán Batka, to čo vám tu mesiace píšem je môj život, skutočný život, nefalšovaný, nepríkrášlovaný, nevyumelkovaný , vy toto ignorujete, neuznávate, dokonca sa vysmievate.
    Nikoho neosočujem a ak sa Vás niečo aj napriek tomu dotklo , ospravedlňujem sa za to , lebo nie je mojim cieľom to, aby som tu niekoho osočoval, či urážal. Uznávam ale jedno, je mnoho ľudí, ktorí „krutej“ pravde hovoria ohováranie a osočovanie, je to všetko o našej pokore, lebo pokorný človek musí zniesť aj určitý stupeň kritiky, hoc by smerovala priamo na neho. Pokorný človek sa neuráža.

    Čo to znamená veriť v Bonnkeho ??? Niečo také nepoznám, mal by ste to vysvetliť, lebo ja verím len to, že Bonnke je skvelý kazateľ a evanjelista, je vedený Bohom, je Bohom pomazaný a Boh mu dal Afriku. Nič iné pán Batka. A ak si namýšľate viac, robíte obrovskú chybu.

    Bonnke nie je nebohý, kde na to chodíte ? Bonnke má ešte len 80 rokov a káže , káže stále veľkým zástupom.

    To, že verím Bonnkemu a jeho službe, neznamená že nie som naddenominačný, pretože naddenominačný je aj Reinhard Bonnke, On nemá vlastnú cirkev pomenovanú po sebe a nezískavá ľudí pre seba , či svoju cirkev , ale pre Ježiša, na denominácie nehľadí a nerozdeluje sa, ako to tu sústavne robíte Vy pán Batka, preto Bonnke je pre mňa dobrým vzorom, pracuje pre všetkých, nepýta sa kto si, z akej si cirkvi ???, nehovorí, že ja pre katolíkov a luteránov nerobím, za nich sa nemodlím. Preto je naddenominačný.

    Nepohŕdam krstom, dokonca ani krstom batoliat, je to osobná vec ľudí, ak sa tak rozhodli ja im to neberiem , aj keď mám na to svoj osobný názor a jasne hovorím, krst batoliat je predčasný. Keby som nemal pravdu, zbory ECAV by vyzerali inak, boli by plné, nielen 5 %-ná účasť z členskej základne. Toto mi vysvetlite, namiesto toho obviňovania. Viďte už realitu !!! V Apoštolskej cirkvi Nové Mesto nad Váhom je účasť 95 % ná z počtu členov, to sú tí, ktorí sa krstili až uverili. Toto mi vysvetlite, namiesto obviňovania, toto by ľudí malo zaujímať a o tom by mali počúvať !!!!

    Nič čo je založené na Božom slove , na Biblií, nepopieram, to len vy si zase všetko zle vysvetlujete. Večera Pánova pre mňa doslovne znamená to, čo znamenala pre veriacich v prvotnej cirkvi.
    U nás u evanjelikov som stretol pri Večeri Pánovej aj ženu, ktorá sa vyjadrila, že Ježiša nepotrebuje, vraj jej postačí BOH- to sú jej doslovné slová, nie moje. No taká je asi pravda a lož zmiešaná dohromady. Je to nonsens a neberte to ako ohováranie, lebo toto je na plač a hlboké zamyslenie sa, lebo tu čosi poriadne nefunguje.

    Biblia je pre mňa vždy základom, a verím jej doslovne – to je úplne , koľko máte takých ľudí u vás doma v cirkvi, ktorí Vám toto povedia ? S Božím slovom nerobím kompromisy !!!! Ani z hriechom !!!!

    O tých iných cieľoch, ktoré podľa Vás ja vraj sledujem sa ani radšej vyjadrovať nebudem, toto už fakt zachádzate do konšpirácií a ja na túto tému nedebatujem.

    O téme o zbabelcovi sa tiež nebudem vyjadrovať, len si myslím, že zachádzate už priďaleko a moc ma prekvapujete , svedčí to o tom, že potrebujete niečo
    viac vo svojom živote, aj keď ste teológ.

    Prevažná väčšina evanjelikov nedokáže skúmať duchov, tak ďaleko sa nedostali, ale toto ako teológ ECAV by ste mali vedieť.

    Na záver tu dávam biblický citát o viere, tak potrebnej v upadajúcich zboroch.

    List Židom 11/1 „…………….viera je presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia.“

    AKO TO DOSIAHNUŤ ?? To by bola nádherná téma pre kázeň, čo poviete ????

    Miroslav Kucek, naddenominačný letničný kresťan.
    .
    .
    PS.
    Ja by som bol veľmi šťastným človekom, keby všetci evanjelici boli evanjelikálmi, to znamená duchovne prebudenými a účasť v kostoloch by bola aspoň tých 95 % z členskej základne. Viac by som si už neželal naozaj nič, len toto vidieť. No povedzte, je toto zlá, či dobrá pohnútka , pán Batka ?????

  13. lubo batka st

    1. R.Bonnke- zostáva podvodníkom, ak tvrdí, že vzkriesil mŕtveho pastora, keďže si uzurpuje to, čo môže konať iba Boh v Kristu a čo je zasľúené na konci vekov.
    Niektoré videá z Afriky som videl a rovnako podvodné skutky boli aj mnohé tzv. uzdravenia- psychickou manipuláciou pôsobí na davy – to vedel a ovládal aj Adolf Hitler.
    2. Evanjelik verí Slovu a zasľúbenia Kristovým, a nepotrebuje k viere masovú davovú psychózu.
    Niektorí evanjelikáli tiež majú vieru- ale slabú, sú slabí vo viere- a neveria,napríklad slovu Ježišovmu: „Kde sa dvaja, alebo traja zídu v mojom mene, tam som Ja medzi nimi“.
    3. Znevažovanie sviatostí je buď nevedomosť, alebo duchovná pýcha )ktorá vžd peklom dýcha)
    4. Vašu dvojtvárnosť nech si rieši CZ v Moravskom Lieskovom.
    5. O pohnútkach (srdca) každého rozhoduje „skúmateľ sŕdc“ !

    1. Nezostáva nič, len súhlasiť! Môžeme veriť čomukoľvek, hocijakým charizmatickým lídrom, kazateľom, ktorí chcú zažiariť, ukázať sa, ktorí kážu o sebe a ukazujú na seba, ktorí priťahujú ľudí k svojej osobe. Je veľkou tragédiou, keď ľudia zostanú len pri týchto lídroch. Oni nie sú cieľová stanica, oni by mali ukazovať smer, ktorým je Kristus. Je to veľmi zlé, keď nikto priťahuje ľudí k sebe a nie ku Kristu. Kto sa neodpútal od tohto kazateľa, ten sa nestane Kristovým nasledovníkom, ale, žiaľ, len kazateľovým napodobňovateľom. Môžeme veriť predpovediam o mojom živote, alebo veriť seba samému, postaveniu, ktorému si svojim úsilím vybudujem. Takáto viera je falošná, dočasná a vôbec nie večná. Sústredenie sa na svoje umelo vytvorené predstavy o živote, o sebe samom a dokonca aj Pánu Bohu je odmietnutie Pána Ježiša Krista. O takej viere si človek myslí, že je správna. Ale nie je to tak. To nie je spásonosná viera. Treba spoznať, že Ježiš zomrel na kríži aj za mňa.

      Pokoj Vám!!

  14. Nemýlil som sa, chýba Vám Svätý Duch, bez Svätého Ducha nebudete veriť. Kto pôjde do Afriky , vymeníte Vy Bonnkeho ??? Zdáte sa mi ako urazený človek, lebo nedokážete žehnať a dobre hovoriť o tých , ktorých si Svätý Duch na tomto našom svete viac používa.
    M.Luther na smrteľnej posteli povedal tieto už známe slová, „ Choďte do celého sveta a kážte evanjelium“ Trvalo stáročia až sa Afrika začala evanjelizovať vo väčšej miere, a najväčší tam je Bonnke – letničný kazateľ z Nemecka.
    Bonnke povedal, “ Sľúbil som Bohu, že budem kázať zvesť o krvi Ježiša Krista všade, kam ma pošle . Z milosti Božej sme videli mnohé africké národy , ako sa otriasajú pod mocou evanjelia. Milióny vzácnych duší prijali Ježiša Krista za svojho osobného Spasiteľa “

    Bonnke celý život kázal a ľudí privádzal ku Kristu, robil to a robí preto , aby tí ľudia neskončili v pekle !!!! To je dobrá pohnútka. Túto pohnútku mám aj ja, lebo mám toho istého Svätého Ducha, vy sa mi zdáte iný, Vy nemáte Ducha ktorého máme my, lebo ak by ste ho mali, bola by jednota a zhoda medzi nami. Nie všetci kňazi v ECAV sú Vášho razenia, akoby ste duchom žil ešte v starej komunistickej dobe. Za tých 30 rokov ktoré prešli sa ale dávno veci pohli dopredu .

    Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, ten nie je jeho. Rímskym 8:9

    Pýtal som sa, a neodpovedáte mi na otázku , koľko ľudí vo vašom miestnom cirkevnom zbore doslovne – úplne verí biblií a BOHU ??? Ako dlhoročný farár musíte toto vedieť, lebo aj každý dobrý otec vo všetkom pozná svoje deti. Predpokladám ale, že nie je to tam u vás nič moc, lebo nemohli sa vo viere dostať ďalej , ako ich kňaz.

    Pán Batka, vy Vašimi slovami zapierate samotné slová Pána Ježiša Krista, ktorý povedal :

    „Veru, veru vám hovorím: Kto verí vo mňa, tiež bude činiť skutky, ktoré ja činím, áno, ešte väčšie bude činiť, pretože ja idem k Otcovi, a čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby Otec bol oslávený v Synovi. Keď ma teda budete prosiť o niečo v mojom mene, ja (to) učiním.“
    Ján 14 / 12-14

    O čom to hovorí Ježiš ??? Nehovorí niečo o skutkoch, ktoré budú v Jeho mene činiť tí ktorí veria ? Boh dnes nezostúpi fyzicky na zem, aby vykonal veľké skutky, uzdravil a podobne , na toto si vždy používa človeka ktorý verí. Bez človeka Boh nerobí na tejto zemi nič. Potrebuje človeka ktorý mu verí a ktorý káže slovo, modlí sa a uzdravuje v Jeho mene.

    To že niektorí kňazi v ECAV pokladajú uzdravenie v mene Ježiš za falošné, ešte neznamená, že to tak aj je.

    Nerobte Ježiša klamárom, ON NEKLAME !!!!! Neneste si hriech nevery !!!
    ———————————————————————————————————-

    — Povedal som vám jasne ako to s tými “sviatosťami “ je, ale zase ste sa vyhol odpovedi. Do kostolov ECAV chodí v priemere 5 % ľudí z členskej základne- prevažne nad 60 rokov, do Letničnej AC chodí 95 % ľudí z členskej základne, zastúpené sú všetky ročníky, mladí aj starí – to sú tí , ktorí uverili a až potom sa pokrstili, presne podľa Božieho slova. Toto ste nechal bez povšimnutia, o tomto ani slovko nepíšete, namiesto toho opäť len útočíte.

    Dvojtvárnosť určite nemám, to by som musel byť pokrytcom aj pred Bohom, Takže žiadna dvojtvárnosť, moja modlitba by sa potom nedostala ani meter nad moju hlavu, ja ale viem, že dostáva sa až k Božiemu trónu, cítim to tak, keby som to takto nevnímal moje modlitby by boli suché a tiež zbytočné. Ježiša musíme cítiť v srdci každý deň, inak naše kresťanstvo za moc nestojí, pokrytec toto mať nemôže a ani Vám v živote nebude písať tieto slová. Takže u nás doma všetci /Presbyteri / vedia, kde som duchovne vyrastal, bola to cirkev AC a vedia aj to, že môj brat je členom AC a robil 13 rokov v staršovstve / to je ako v presbyterstve ) Len Vás prosím pre živého Boha, už tu nevypisujte o niečom o čom neviete nič, lebo takto Vás ani Boh nebude požehnávať .

    Ja nie som kňaz , ani teológ , ale verím jednému, že Svätý Duch ma vedie . Preto mám rád a milujem ten čas, keď môžem byť s Pánom spolu a osamote . Toto robil Ježiš, keď bol v službe v Izraeli, mal vzťah so svojim Otcom, často sa modlieval dlho a na odľahlých miestach. A bolo to na ňom vidieť, žiadna mŕtvota a suchota nebola tam, kde bol ON. Je pre nás príkladom a vzorom, ak chce niekto odstrániť duchovnú vlažnosť zo svojho života a z cirkvi do ktorej chodí, musí v tomto nasledovať Ježiša. Kazatelia ECAV myslite na toto !!!!!!!
    Prečo takto píšem ? Lebo ECAV je veľmi duchovne vlažná a ja odchovanec Letničnej cirkvi toto ťažko znášam, keď vidím tú vlažnosť.

    “ Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, sú synmi Božími. Rim 8 / 14

    Miroslav Kucek

    1. Dávate nám zbor Apoštolskej cirkvi za vzor, inšpiráciu. Nuž teda prečítajme si v Biblii čo hovorí „Ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd“ sardskému zboru v liste Zj 3, 1b.: „poznám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si mŕtvy.“ Sardský zbor sa podobá mnohým zborom aj dnes. Majú slávnu minulosť, tešia sa z nej. Sú hrdí na svojich predkov, aké aktivity konajú. Navonok teda nič nenaznačuje o nich, že sú duchovne mŕtvy zbor, naopak majú povesť živého CZ. Možno im okolité zbory závidia, čo oni robia, ako to tam žije a funguje. Ale teraz im Pán Ježiš hovorí, že zbor je mŕtvy. Myslia si, že sa im nemôže nič stať. Je to šokujúce, že CZ, ktorý budí dojem života je v skutočnosti duchovný cintorín. Pán Ježiš ako pozná sardský zbor pozná aj ten Váš- poznám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. Zdrvujúce a hrozné konštatovanie! Konštatovanie duchovnej smrti. Si mŕtvy. Je to varovanie pre cirkev v dnešnej dobe. Na tomto zbore vidíme, že kde je teraz život, môže prísť smrť, tam už zajtra život nemusí byť. Aj v živom CZ môžu byť mŕtvy kresťania. Taký obraz dáva Kristus tomuto zboru. Tu o CZ v Sardách Pán Ježiš ukazuje rozdiel medzi zdaním a skutočnosťou. Obrovský rozdiel v tom, čo vidia ľudia a tým, čo vidí Boh. Vidíme tu, že existuje napodobňovanie duchovného života. Mnohé CZ vyzerajú ako živé, mnohí kresťania vyzerajú ako živí, ale sú mŕtvi. Tento vzhľad pomýli mnohých! Z ľudského hľadiska je všetko v poriadku, ale z Božieho pohľadu to bol živý cintorín. Keď sa mýlili na konci 1. storočia v Sardách, tak sa môžeme rovnako mýliť aj my dnes. Dobrá povesť môže byť aj nebezpečná. Najmä, keď nezodpovedá skutočnosti! Sardy tejto povesti uverili a tak sa utvrdzovali v sebaklame. Sám Nepriateľ ich necháva na pokoji, lebo to bol už vnútorne mŕtvy zbor. Satanova aktivita je vždy dôkazom života CZ. Tam, kde cirkev žije tam bude útočiť. Niežeby nekonali skutky, nemodlili sa, nespievali a neslúžili ani im nechýbali vonkajšie prejavy zbožnosti, ale tie prejavy nevyjadrovali vnútornú skutočnosť ich života. Vonkajší prejav svedčí o ich živote, ale vnútorný o ich smrti. Takáto choroba sa volá pokrytectvo. Touto chorobou sú najviac ohrozený veriaci, pretože veriaci chce vyzerať omnoho lepšie ako na tom v skutočnosti je. Jediná cesta je cesta späť k Nádeji, Kristu. Iného riešenia nieto. „Pripomeň si, čo si prijal a počul, a zachovávaj (to) i kajaj sa!“ (Zj 3,3a).

      Pokoj Vám!!

      1. Ano, dávam za vzor, viem čo robím, ak navštívite tento zbor v Novom Meste n/V už nikdy nepoužijete v tomto zmysle biblický citát zo Zjavenia Jána 3

        To čo nám Ježiš hovorí skrze Jána v kapitole 3 sa týka odumierajúcej cirkvi, nie cirkvi prebudenej ako je AC N.M.n/V.

        O tejto cirkvi AC sa hovorí, že ľudia tam majú lásku medzi sebou, že by to bol klam, či ovocie Svätého Ducha ktorý v nich pôsobí ?????????

        Čo poviete ??

        Miro Kucek, Moravské Lieskové
        Letničný kresťan a člen ECAV.

  15. Pozri si tento 86 min. TV záznam na webovej adrese a vypočuj si toto vyučujúce Božie slovo a kázeň plnú osobných skúseností z úst skvelého kazateľa, evanjelistu Daniela Kolendu, nástupcu Reinharda Bonkeho, hovorí o Ježišovej láske ktorou BOH mňa i teba miluje bez podmienok.
    .
    Evanjelici, nespime, je čas sa zobudiť z duchovného spánku !!!
    .
    Tvár horlivého Daniela Kolendu hovorí za všetko, on neklame, on nemanipuluje, hovorí slovo, ktoré premieňa ľudské srdce !!!
    .
    .
    https://www.milost.tv/m/dfvCgFhu1

      1. Musíme si hovoriť pravdu, a rovnako všetkým ľudom, nie sa utešovať zo suchosti a vlažnosti a nič s tým nerobiť, veď v Zjavení Jána je jasne napísané o Laodicejskej cirkvi ako skončí “ Takto, že si vlažný, ani studený ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst. “ ZJ 3 / 16
        .
        .
        Je potrebné o tomto hovoriť , je potrebné to meniť, ako v cirkvi, tak v osobnom živote , lebo keď príde Pán bude už neskoro niečo s tým robiť !!!!!

        Ezechiel prorokuje jasne o budúcnosti Izraela, nie o cirkvi Kristovej, ktorá žije, lebo má Ducha Božieho a pripravuje sa na svadbu Baránkovu a vychvátenie. …….. (Joel 1:15 „Beda toho dňa! Lebo je blízko deň Hospodinov a príde od Všemohúceho ako lúpež.“ Bude to lúpežné prepadnutie sveta. Boh ale nebude kradnúť, iba si vezme to, čo je jeho, svoju Cirkev.)

        Ezechiel 37 / 11 Povedal mi: „Človeče, tieto kosti znamenajú celý dom Izraela. Oni, pravda, hovoria: ‚Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení.‘ 12 Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako svoj ľud a privediem na pôdu Izraela. 13 Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov ako svoj ľud. 14 Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; potom spoznáte, že ja, Hospodin, som povedal i splním to,‘ znie výrok Pána, Hospodina.“

        Rim 11/ 25 Nechcem totiž, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo — aby ste neboli múdri sami pre seba —, že časť Izraela sa zatvrdila dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov 26 a takto bude celý Izrael spasený, ako je napísané: Zo Siona príde vysloboditeľ, odvráti bezbožnosť od Jákoba. 27 A toto bude moja zmluva pre nich, keď odstránim ich hriechy. 28 Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale podľa vyvolenia sú milovaní kvôli otcom.

        Zachariáš 8:7
        Takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, zachránim svoj ľud z východnej zeme i zo zeme na západ slnca. A dovediem ich, a budú bývať prostred Jeruzalema a budú mi ľudom, a ja im budem Bohom v pravde a v spravodlivosti.

        Je to jasné, Boh chystá niečo veľké v Izraeli so svojim ľudom, veľké sa už deje, ale ešte niečo väčšie príde. SKORO !!!!

        Sláva patrí Bohu – lebo on riadi zem a všetko čo je na nej, on hýbe národmi a on rozhoduje komu sa dá poznať !!!!!!!

        Miroslav Kucek, Moravské Lieskové

    1. Američan Daniel Kolenda, skvelý kazateľ – učme sa od tohto Bohom pomazaného človeka, aby sme boli aj my Bohom pomazaní.

      Misionár Daniel Kolenda pracuje v Afrike už mnoho rokov a jeho posolstvo je, aby sa človek obrátil zo svojej zlej cesty a uveril v Ježiša Krista, ktorý je jediný pôvodcom života, jedinou cestou aj pravdou. Takto o tom učí biblia a prináša posolstvo pre každého človeka, ktorý uverí dobrej zvesti, že Ježiš neprišiel vytvoriť náboženstvo, ale chce aby mal človek osobný kontakt s Bohom v každodennom živote. Skrze moc Ducha Svätého je to možné, tak ako sa to dialo aj na kampani v nigérijskom meste Port Harcourt. Bola to vynimočná ochutnávka neba na zemi.

      Božia moc v Afrike v týchto dňoch ! Hluchí počujú chromí chodia

      Mesto bolo svedkom úžasných zázrakov uzdravenia a ľudia, ktorí sa niekoľko rokov venovali čarodejníctvu a šamanstvu zahadzovali svoje amulety a príjmali uzdravenie od Ježiša Krista.
      Muž, ktorý bol úplne hluchý na obidve uši rozprával, ako ho zrazu začali svrbieť uši a počul praskavý zvuk. Potom cítil akoby mu niečo vyšlo z uší a bol úplne uzdravený z hluchoty.

      Daniel Kolenda ako obvykle kázal o tom, akú obrovskú moc má Ježišova krv, ktorú vylial za každého človeka. Božia prítomnosť bola skrze Ducha Svätého v tomto meste tak silná, že ľuďom stekali slzy po tvári, pretože cítili dotyk Božej moci. Po tom vyzval ľudí, ktorí boli uzdravení, aby prišli na pódium a povedali čo sa udialo v ich tele.

      Na zhromaždení boli prítomní aj dvaja ľudia, jeden muž a jedna žena, obidvaja po mnoho rokov boli hluchí na jedno ucho. V ten večer boli obaja úplne uzdravení. Žena na pódiu plakala od radosti a ďakovala Bohu za úplné uzdravenie.

      Iná žena si pred dvomi rokmi počas nehody zlomila obidve nohy a jej chôdza bola veľmi obmedzená. Po modlitbe bola úplne uzdravená a začala skákať po pódiu úplne zdravá. Mnoho ďalších potom vydávali svedectvo ako boli uzdravení z rôznych druhov nemocí. Mnohí fyzicky cítili, ako niečo odišlo z ich tiel.

      Božia moc v Afrike ! Hluchí počujú chromí chodia a čo Slovensko, vážení ??? Netúžiš po tejto Božej moci ?? Chceš sa aj naďalej prizerať ako chladne tvoja cirkev , tvoja rodina, ty sám , a ľudí v zboroch ubúda ??? Či chceš to meniť ?? Chceš zmeniť svoj život, či meniť život tvojho okolia ?? S Ježišom dokážeš aj nemožné !!!!!!!!!!!!!!!

      Miro Kucek

Leave a Reply