Dôsledok viery a dôsledok nevery v Božie slovo

         Dôsledok viery a dôsledok nevery v Božie slovo

Lk 16, 19 – 31:

“Bol bohatý človek, obliekla sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. (20) A bol akýsi chudobný muž, menom Lazar, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý (21) a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale nikto mu ich nedal, len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. (22) Ten chudák umrel a anjeli zaniesli ho do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč, a pochovali ho. (23) Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazara v jeho lone; (24) zvolal hovoriac: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi tápim v tomto plameni. (25) Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazar zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš.(26) Okrem toho medzi nami a vami je veľká priepasť,aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám,nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám.(27) Nato povedal boháč: Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; (28) mám totiž päť bratov; nech im svedčí o týchto veciach, aby neprišli aj oni na toto miesto múk. (29) Abrahám mu povedal: majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. (30) On však odvetil: Nie, otec Abrahám, alekeby niekto z mŕtvych šiel k nim, kajali by sa. (31) Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal” Amen

      Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

      Dnešnou 1.nedeľou po Svätej Trojici sa v našej cirkvi začína druhá polovica cirkevného roku. V jeho prvej polovici sa cirkev sústreďovala na zvesť o Božom konaní, ktoré bolo a je zamerané na záchranu a dobro hriešneho človeka. Na posolstvo Písma o tom, čo Trojjediný Pán Boh vykonal pre nás hriešnych ľudí, aby sme sa stali Božími deťmi a dedičmi Božích zasľúbení. 

      Druhá polovicacirkevného roku našu pozornosť sústreďuje najmä, i keď nie výlučne, na našu ľudskú odpoveď na Božie skutky. Teda na spôsob, ako čo najlepšie môžeme dokázať, že sme slová o Božej milosti prijali vážne a úprimne. 

     Ako evanjelici stojíme pritom pevne na svojom Augsburskom vierovyznaní (AV), kde v 4. článku vyznávame jasne a jednoznačne, že základom ospravedlnenia hriešnika a nášho spasenia je Božia milosť ponúknutá v Ježišovi Kristovi, ktorú prijímame vierou. Tento 4. článok AV je právom označený za článok viery, “s ktorým stojíme a padáme”. Keď to isté vyjadríme inak, môžeme povedať, že žiadne skutky človeka ho nemôžu ospravedlniť, ale len pravá viera, chápaná ako dôvera v Božiu milosť a v Kristove zásluhy. 

       Vieme, že veľká časť cirkvi učí a vyznáva o spáse dodnes inak a preto AV odmieta a vytýka mu, že údajne “je proti dobrým skutkom” a proti spolupôsobeniu človeka na svojom spasení. Už prvotná cirkev toto spolupôsobenie človeka odmietla ako blud. Postavila sa na učenie cirkevného otca A. Augustína, proti jeho protivníkovi, mníchovi Pelagiovi, po ktorom sa učenie o záslužnosti skutkov dodnes nazýva ako pelagianizmus, alebo novopelagianizmus, resp.semipelagianizmus.

       Bratia a sestry!  

      Už samotné AV vo svojom 20. článku O viere a dobrých skutkoch hovorí: “Našim sa nesprávne pripisuje, že zakazujú dobré skutky. Ich spisy o Desiatich Božích prikázaniach a o iných témach dokazujú, že užitočne hovorili o pravom kresťanskom spôsobe života, o dobrých skutkoch a k tomu napomínali”. 

      Ľahko si vieme predstaviť dôvody takého obviňovania. Vypočuli sme dnes slová z Lukášovho evanjelia o boháčovi a Lazarovi a na prvé počutie môžu u poslucháčov vyvolať dojem, že AV sa mýli a nesprávne vysvetľuje slovo Božie. Je zrejmé, že Pán Ježiš odsudzuje nevšímavého boháča do pekla, lebo nekonal to, čo už SZ pripomínala ako druhé prikázanie Zákona: “Milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého”. Duchovným postojom samotného Lazara sa mnohé kázne nezaoberajú už preto, že Jeho pozemský údel bol tak veľmi biedny a strastiplný, že vyvoláva veľký súcit a ľútosť. Väčšina ľudí, ak by sa mala pripodobniť k jednému z týchto spomínaných mužov, iste by sa prirovnala skôr k chorému a trpiacemu chudákovi, ako k boháčovi, navyše tak veľmi bezcitnému. 

     Musíme však z toho miesta zodpovedne povedať, že boháč sa dostal do pekla, na miesto zavrhnutia a večného trápenia, nie pre svoje bohatsvo. Nie bohatstvo samo o sebe je hriechom. A na druhej strane chudobný Lazar sa dostal do neba, do náručia otca viery Abraháma nie pre svoju chudobu. Nestačí, aby bol človek trpiaci a chudobný, aby bol spasený, aj keď si to mnohí – nielen inoveriaci, ale aj evanjelici neraz myslia. Ako sme v úvode povedali, naše AV hovorí, že opravedlnenie a spasenie človeka je jedine z viery v Božiu milosť a napokn bol spasený, tak túto vieru tento trpiteľ zrejme mal v srdci.

     Skôr však, ako si poukážeme na jej prejav a dôkaz, vráťme sa k samotnému boháčovi. Znovu opakujem, že nie bohastvo bolo jeho hriechom. Podobne napríklad Pán Ježiš vytýkal farizejom nie vlastníctvo pežazí, ale “milovanie peňazí”. Ide teda o vzťah k imaniu, bohatsvu, k peniazom, či hmotným statkom vôbec. Je rozdiel, či ho niekto má, alebo aj nadovšetko miluje. Či v mamonu skladá svoju nádej, v mamonu verí a dáva ju na prvé a najdôležitejšie miesto vo svojom živote. Táto falošná láska je zdrojom sebectva a toho, že taký človek jednoducho nevidí potreby iných. Nevidí ani najakútnejšie potreby blížneho, ktorý leží priamo pred jeho prahom, alebo jeho bránou bránou. 

       V dnešnej literatúre, ale aj v odbornej spisbe sa stretávame s pojmom: GENERÁCIA  X. O akú generáciu ide? Ide o generáciu, ktorá vyrástla v pominulých desaťročiach bez viery v ideály a samozrejme aj bez viery v Pána Boha. O nič a nikoho sa nezaujímala a nezaujíma. Iba o jedno: o peniaze! Tie miluje.  Generáciu X poznáme iste aj u nás. V Moskve vyštudovali mladí kandidáti KSČ, ktorí sú dnes úspešní majitelia známych firiem: Penta ( penťáci) J and T( takáčovci, multimilionári, ako napr. vlastník Váhostavu, alebo v Čechádch žijúci vlastník Agroferu.  

To sú iba “špičky ľadovca” generácie X, známe široko-ďaleko. No   rovnakej “krvnej skupiny” sú stovky a tisíce ďalších súputníkov, ktorí sa radi predstavujú ako proletári a ochrancovia chudobných. 

    Boháč, ktorého spomína Pán Ježiš bol Žid a mohol v Lazárovi poznať svojho blížneho. Ale v tomto živote bola medzi nimi obrovská priepasť. Taká, aká je napríklad medzi dnešným človekom, ktorý potrebuje odbornú zdravotnú pomoc na úrovni doby, nové a možno aj drahé lieky, ale “nikto mu ich nedá” a ich bohatí blížni ich nevidia a vidieť nechcú.

       Priepasť je aj medzi mladými ľuďmi, ktorým rodičia platia v zahraničí drahé školy a domáce školstvo sa potáca dlhodobo v problémoch a sotva prežíva. Väčšine našich boháčov je to jedno a ešte si aj radi nehanebne “prilepšujú”. Mnohí dnes majú radi šport, napr. popuárny hokej. Náklady na výchovu mladého hokejistu sú vysoké a rodičia sami často nedokážu financovať vysoké náklady na výstroj a odborný servis pre deti. Pritom mnohí, ktorí na hokeji zbohatli, nerobia pre iných nič ( i keď vieme aj o výnimkách). Ešte aj v našej cirkvi z korunovej akcie z roku 1942: “Cirkev sebe” si niektorí dokázali urobiť vlastnú s.r.o.

    Nie bohatsvo samo o sebe je hrieh, ale vzťah k nemu, čiže milovanie peňazí. Boháč mal možno vo svoje knižnici aj zvitky SZ, možno navonok patril k nábožným ľuďom, ale Božie slovo, totiž Boží Zákon, ani Božie prorocké zasľúbenia nebral vážne. Neveril, že priepasť, ktorú tu v časnosti vytvoril medzi sebou a blížnym, môže pretrvať aj vo večnosti. Neveril, že – obrazne povedané-  táto priepasť. ako neprekročiteľné delidlo v časnosti, bude pokračovať a existovať aj na druhom svete, vo večnosti. On ešte aj tam, na druhej strane má pocit, že môže prikazovať, čo má robiť Lazár a čo má robiť Abrahám.

      Pán Ježiš hovorí, že tento spôsob konania definitívne skončil. 

Za neprekonateľnú priepasť sa dostal sám svojou sebaláskou, svojím egoizmom. Nič mu na zemi nebránilo, aby to zmenil, aby otvoril dvere svojho domu Lazárovi a pomohol mu. Bola to najmä jeho nevera v život večný. 

     Boháčovi v pekle nemôže preto pomôcť nikto. Konať pokánie po smrti je jednoducho neskoro. Oj on, podobne ako nerozumné družičky, ktoré síce mali v rukách lampy, ale nemali v nich oleja aby svietili na cestu prichádzajúcmu ženíchovi ostali vonku, mimo nebeskej hostiny. “Dvere sa zatvorili” – hovorí evanjelista. Boháč nebral vážne Božie slovo v Písme. Poznal Mojžišov zákon, poznal Božie slová, napomenunia i povzbudzovanie prorokov, ale neveril im. Do pekla ho dostala a priviedla jeho nevera. 

       My, čo ešte máme čas milosti, máme tú istú možnosť: Vážne brať Desatoro, plniť ho a nepodceňovať evanjelium, ale ani moc hriechu. Každý deň je nám daný k tomu, aby sme poznávali Božie vyjavenie v Božom slove a odvážili sa žiť vo viere v druhý príchod Pána Ježiša Krista, ktorý trpel, zomrel, zmŕtvych vstal pre nás, potom vstúpil na nebesá a prihovára sa za nás “vzdychaním nevysloviteľným”.

       Bratia a sestry! 

       Chudoba a choroba, a najmä ich kombinácia, je veľkou skúškou viery. Lazar je priam prototypom úbožiaka na ktorého blížni zabudli. Často je taký človek v pokušení rúhať sa, alebo odpadnúť od Pána Boha. V pokušení neveriť v Božiu lásku a milosť. Iste, nie každý trpiaci dokáže zachovať dôveru v milostivého Boha a v otvorené dvere kráľovstva Božieho skrze nášho Pána. Ak však nad pokušením nevery zvíťazíme a zostaneme v spoločenstve viery s Ježišom dnes, spolu s Pánom budeme aj vo večnosti.

     Preto nie chudoba, či choroba je dôvod spasenia, ale vždy len dôvera založená na Božom slove a zasľúbení Ježiša Krista.

     Kto takúto vieru má v srdci a v duchu Božích zákonov žije, vie, že nemôže síce odstrániť všetku biedu tohoto sveta, ale “zametie si aspoň pred svojím prahom”. Čiže urobí a koná aspoň v rodine a vo svojom najbližšom okolí tak, ako nám slovo Zákona, Desatora hovorí a príklady Ježiša učia. 

        Zotrvanie vo viere v Kristove zásluhy a potom z viery pochádzajúce skutky lásky a pomoci blížnym, to je cesta k spáse a k životu večnému. Vo vedomí, že nie sme dokonalí v službe lásky, máme konať každodenné pokánie a prosiť Ducha Svätého o dar pravej viery. Kiež je už dnes z našej strany oslávený Darca všetkých dobrých darov i náš vyvýšený Pán a Spasiteľ, spolu s Duchom Svätým. Tak bude potom ctený a vzývaný na veky. Tu, v časnosti, i v blahoslavnej večnosti. Amen

 Brezová pod Br. 2019 – 1.ned. po Sv.Trojici – Ľubomír Batka st. 

Leave a Reply