Turíce

Turíce

Jedine Duch Boží pomáha nám, zavrhnutiahodným, aby sme obstáli pred Bohom.

„Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj!“ (Žalm 51,13)
Stane sa to všetkým, ktorí sa sami „nezavrhujú“ pred svojou tvárou a ani sa neboja, že budú „zavrhnutí“ od Božej tváre, ba dokonca sa stavajú pred Božiu tvár a sami sa povyšujú. Preto budú ponížení a zavrhnutí; oni si totiž myslia, že sú čistí a zbožní a osvietení a teda, že ich nemožno zavrhnúť. Tí druhí však cítia a vedia, že pre svoj hriech sú hodní zavrhnutia. Preto tomu predchádzajú a so strachom a pokornou prosbou odvracajú to, čo tí druhí chcú získať svojou svätosťou. A svojho svätého Ducha mi neodnímaj, lebo sám zo seba som skazený. Tvoj Duch ma musí oživiť a zachovať ma. Bez Ducha Svätého mi pred Bohom nepomáha žiadny dar alebo milosť.

(Martin Luther – Výklad žalmov pokánia)

Kedykoľvek Duch Svätý vzbudí v nás spasiteľnú vieru, dochádza k nášmu znovuzrodeniu, ktoré sa prejavuje v tom, že mŕtvime starého človeka a povstávame k novému životu z Boha. Po znovuzrodení uskutočňuje Duch Svätý v našom srdci dielo posvätenia, ktoré nám pomáha v boji proti hriechu, v úprimnej snahe vôľu Božiu vždy ochotne plniť. Avšak je pravdou, že naše posvätenie na zemi zostáva vždy nedokonalé, preto sme vtedy odkázaní na milosť Božiu v Kristu. Táto nedokonalosť vyúsťuje z našej telesnosti, s ktorou musíme zvádzať stály boj. Tu nám je nápomocný Duch Svätý, ktorý nás uisťuje v tom, že veriaci sú omilostení a utvrdzovaní v istote spásy skrze Krista „nič nás nemôže odlúčiť od lásky Kristovej“.

Pokoj Vám!!

Leave a Reply