Pastiersky list k sviatkom svätodušným 2019

Pastiersky list zboru biskupov ECAV na Slovensku: Svätodušná nedeľa 2019

Milé sestry a milí bratia! Srdečne vás pozdravujeme v tieto Svätodušné sviatky Božím slovom zo Sk 4, 32-33: „A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné. Apoštolovia však veľmi mocne vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša a veľká milosť spočinula na nich na všetkých.“

Duch Svätý zjednocuje. Dáva jednotu v rozmanitosti, porozumenie v rozdielnosti, blízkosť napriek vzdialenosti.
O jednote, vzácnej a neobyčajne hlbokej vypovedá prečítané Božie slovo a charakterizuje spoločenstvo prvých kresťanov v Jeruzaleme: „boli jedno srdce a jedna duša“. V situácii bezprostredne po zoslaní Ducha Svätého vnímame vnútorne tak stmelené spoločenstvo, že dokonca aj majetok dávajú do spoločného. Čítame ďalej vo veršoch 34 a 35: „medzi nimi totiž nikto nebol núdzny, lebo všetci, ktorí mali polia alebo domy, predávali ich, a čo utŕžili, prinášali, skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko potreboval“. Aká to musela byť dôvera, aké zodpovedné jednanie, čestnosť, charakternosť, keď to, na čom si toľko zakladáme, na našich majetkoch, oni dokázali venovať do spoločného a spravodlivo rozdeliť. To vyzerá ako utópia. Bola to však realita konania Božieho Ducha. Takto im otváral oči pre to, čo je dôležité, pre správne nastavenie hodnôt a oni vedeli, že dostali ďaleko, ďaleko viac ako majú a môžu dať. Plnosť Ducha.
Ako veľmi potrebujeme oživujúce a zjednocujúce konanie Božieho Ducha aj dnes v našej cirkvi. Tam, kde sú spory a rozdelenie, nemôže byť Boží Duch. Rozdelená cirkev pustne, rozdvojený dom padá. To, čo má byť Ducha plné sa mení na bezduché. Veď prečo inak by sme čelili úpadku členstva, prečo pribúda zborov, ktoré sú de facto mŕtve, prečo naše spoločenstvá starnú a práca s mládežou je najproblémovejšou časťou našej služby? Demografický vývoj a dedičstvo minulosti sú síce realitou, ktorá sa podpisuje na tejto situácii, ale treba vidieť aj to, že v tom istom prostredí, v tých istých podmienkach sú kresťanské cirkvi, ktoré rastú. Naša cirkev má úžasný historický príbeh, mnoho horlivých a oduševnených pracovníkov aj dnes, nikdy nemala lepšie podmienky na svoje fungovanie, čo sa týka slobody, možností pre rôzne aktivity a programy, školstvo, diakoniu. Vnímame však, že potrebujeme nové impulzy, novú iniciatívu viery, nové zapálenie pre Božie dielo, a to dáva Boží Duch.
Chceli by sme vás všetkých pozvať: Spájajme sily. Dávajme to, čo máme dobré a cenné do spoločného. Nehľadajme čo nás rozdeľuje, ale to, čo nás spája. Veď predsa toho je oveľa viac. Nebojujme proti sebe, ale za spoločnú vec, za Kristovu cirkev, za našu ECAV, naše zbory, aj jednotlivcov.
Prosme o konanie Božieho Ducha. „Veď Syn človeka prišiel, aby hľadal a spasil, čo bolo zahynulo“. Lk 19, 10 „Vanutím Božieho Ducha sa zo suchých kostí stali živé bytosti“. Ez 37. Boží Duch nás privedie cez pokánie k novému životu.
Keď sa na prvé Letnice pod mocným vplyvom Ducha Svätého obracali ľudia k Bohu, pýtali sa aj ostatní: „Čo máme robiť“? Apoštol Peter im povedal: „Kajajte sa! A nech sa dá každý pokrstiť v meno Ježiša Krista, na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého“. Sk 2,38 Aké jednoduché a aké náročné zároveň.
Preto prosme s o to väčšou vrúcnosťou a vytrvalosťou: Príď Duchu svätý! Obživ nás. Naplň nás svojimi darmi. Spoj nás ku vzájomnej jednote. Daj silu a odvahu k pokániu a daruj nový život. Amen

Mgr. Ivan Eľko, generálny biskup
Mgr. Ján Hroboň, biskup ZD
Mgr. Slavomír Sabol, biskup VD

Zbor biskupov | 3.6.2019

späť na kategóriu

10 thoughts on “Pastiersky list k sviatkom svätodušným 2019

  1. Vážený brat Batka, konečne niečo s čím môžem ako naddenominačný kresťan súhlasiť.

    V liste sa píše : „Rozdelená cirkev pustne, rozdvojený dom padá. To, čo má byť Ducha plné sa mení na bezduché. Veď prečo inak by sme čelili úpadku členstva, prečo pribúda zborov, ktoré sú de facto mŕtve, prečo naše spoločenstvá starnú a práca s mládežou je najproblémovejšou časťou našej služby? Demografický vývoj a dedičstvo minulosti sú síce realitou, ktorá sa podpisuje na tejto situácii, ale treba vidieť aj to, že v tom istom prostredí, v tých istých podmienkach sú kresťanské cirkvi, ktoré rastú. Naša cirkev má úžasný historický príbeh, mnoho horlivých a oduševnených pracovníkov aj dnes, nikdy nemala lepšie podmienky na svoje fungovanie, čo sa týka slobody, možností pre rôzne aktivity a programy, školstvo, diakoniu. Vnímame však, že potrebujeme nové impulzy, novú iniciatívu viery, nové zapálenie pre Božie dielo, a to dáva Boží Duch.“

    O tomto tu píšem už 2 mesiace, a cítim to tak, že BOH ma vracia späť, aby som pomohol padajúcim bratom v ECAV pozdvihnúť sa.
    Pred rokmi ma poslal do cirkvi AC, aby som sa vyučil a dnes ma vracia späť, som pripravený maximálne pomôcť dielu pre Ježiša Krista , toho spravodlivého a prichádzajúceho. Je za 5 minúť dvanásť.

    S pozdravom, Miro Kucek.

    Na včerajší Váš komentár k článku “ Kráča cirkev správnou cestou ? “ Vám ešte odpoviem.

  2. lubo batka st

    Božiu milosť a pomoc potrebuje každý, aby vo viere vytrval a viera, ako je v liste povedané je darom D.Sv.
    Treba však podotknúť, že túto web.stránku založili a spravujú veriaci kresťania- evanjelici, a takí ju čítajú. Padajúcich musíte hľadať úplne inde. Pravda, ak skutočne máte odvahu zápasiť s neveriacimi v Krista Pána, alebo jeho hanobiteľmi.
    Ak ste si to to doteraz nevšimli, táto web.stránka podporuje a slúži záujmom ECAV a jej evanjelizačnej službe. Inak to nie je, ani nebude.
    Pokoj Vám!

  3. No s týmto by som sa moc nechválil, ten „obrovský záujem“ a „zdielanie sa “ veriacich na tejto stránke napovedá veľa , ako to s tými evanjelikmi je. Je to taká suchota a prázdnota.

    Vážený brat, Vám ja nevyčítam absolútne nič, ale pochopte aj mňa, situáciu veriacich, či neveriacich mám na Slovensku dobre zmapovanú, to že som letničným kresťanom neznamená, že nepoznám ako to beží na iných miestach, každý rok chodím vďaka mojej dcére aj na celoslovenské mládežnícke stretnutia -konferencie, SEM a môžem porovnávať, mladí ľudia v ECAV nemajú veľa vzorov v starších, ba dokonca chýbajú dobrí učitelia, ktorí mladým dajú ten najlepší duchovný pokrm, mladí evanjelici na týchto stretnutiach sú veľmi vlažní, nezapálení, pripadajú mi ako vychádzkoví kresťania v porovnaní s mladými z letničných cirkví- kde je oheň a radosť, nadšenie a všetko čo má byť, toto hovorí aj moja dcéra, Takže len krátko, keďže sa týmto mladým nedostáva dobrý duchovný pokrm, postupne sa strácajú, malá časť z nich končí v letničných cirkvách, a veľmi malá časť sa v službe ECAV udrží.

  4. lubo batka st

    Vážený brat,

    ničím sa nechválim, iba skromne konštatujem; a slová ako „obrovský záujem“ som nenapísal – je to Váš výrok, takže mi prosím nepodsúvajte niečo, čo som nepovedal, ani tu nebolo napísané.

    Napriek tomu, že v ECAV je podľa Vás „suchota a prázdnota“, má ona dobrý duchovný pokrm, okrem ktorého žiadny iný ani neexistuje a to je Slovo Božie, obsiahnuté v Písme svätom. Má súčasne aj veľmi dobrý a stáročiami osvedčený výklad Slova SZ i NZ- ako to žiada aj ap.Peter:“ Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo nepripúšťa samovoľný výklad“ ( 2 Pt 1, 20).
    Ľudské nápady, výkony, slová sú iba slamou, ktorá vzbĺkne a rýchlo vyhorí a žiadne trváce teplo nevydá. ECAV je možno navonok podobná pahrebe, ktorá je pokrytá vrstvou popola, ale pod ním sú mnohé uhlíky žiariace, hrejúce a keď Duch Svätý bude chcieť, ľahko sa táto pahreba rozhorí aj navonokk viditeteľým plameňom.
    Takže vitajte, zohrejte sa – a Ducha neuhášajte!

    Pokoj Vám!

  5. Pokiaľ ste si nevšimol slovo obrovský záujem a zdieľanie sa som dal do úvodzoviek.

    Vážený brat Batka, preto do úvodzoviek, lebo to spochybňujem, už dva mesiace tu nikto nepíše komentáre len ja, aj to je určitý obraz. Je to tu suché, je to tu prázdne, ak sa vzdialim, desať rokov nikto opäť neodpovie na článok tu zverejnený.
    ..
    Kiež by to tak bolo ako píšete o tej pahrebe, na nič iné nečakám, v rukách to majú ale vodcovia postavení do čela zborov ECAV, ako to nakoniec dopadne to iste uvidíme , už skoro !!! Keď pozerám na to cez rozum, veľkú nádej tomu nedávam, lebo nevidím žiadne zmeny ktoré by oživili tú suchotu.

    Ja som ale mužom viery, som naddenominačný kresťan a pracujem pre Ježiša kdekoľvek , nerozdeľujem sa podľa farby tričiek a nikdy nepoviem, ten človek nie je náš, nech sa o neho starajú iní.

  6. Apoštol Pavel píše v druhom liste Timotejovi aj nám: svoje dobré poverenie, (to, čo ti bolo zverené,) chráň si skrze Ducha Svätého, ktorý prebýva v nás. Teda poklad evanjelia, ktorý nám bol daný, máme chrániť. Samým sa nám to nemôže podariť. Na to potrebujeme Ducha Svätého. Bez Neho môže v nás rásť pýcha: pozrite ako ja verím, pozrite sa na mňa čo som dosiahol, čo sa mne v živote podarilo a mnoho kresťanov takto zablúdilo do takejto slepej uličky pýchy, kde sa začali točiť sami okolo seba. A už Kristus nie je v centre ich života, ale ich výkony, ich skúsenosti, ich výsledky, ich spôsob uctievania Boha… Pozrite na mňa, na môj život ako to ja robím: pred týmto varuje apoštol Pavel mladého Timoteja, aby sa z neho nestal pyšný človek. Na druhej strane bez Ducha Svätého môžeme upadnúť do opačného extrému: do malomyseľnosti, keď sa budeme točiť okolo svojich hriechov; aký som ja biedny, ako ja stále padám, ako sa mne nedarí, ako Boh ma už nemá rád, lebo som Ho toľkokrát sklamal, a čo všetko som urobil zle. Aj do takejto slepej uličky zablúdilo a blúdi množstvo kresťanov. Pozerajú len a len na seba a stále plačú nad svojou biedou. Namiesto toho, aby hľadeli na Krista, ktorý za všetko zaplatil. Potrebujeme zdravé vedomie, kto som v Kristu a čo všetko mi bolo dané skrze Neho. Teda bez Ducha Svätého môžeme upadnúť do mnohých variantov toho zlého, ktorý nás chce zamotať. Spolu s Kristom sme zachránení Jeho milosťou, sme milované dietky každý jeden deň, či sa nám darí, alebo nie. S Kristom sme zvíťazili.

    Nechceme týmto komentárom nikomu ublížiť, ak sa tak stalo, prosíme, odpustite!

    Pokoj Vám!!

    1. Nie je správne nazývať tých ktorí hovoria pravdu, že sú pyšní.

      Keby som tu nebol tieto komentáre tu nikto nevedie. Preto nie je dobré takto posudzovať človeka, ktorý tu píše, vyjadruje sa, a má záujem odovzdať svoje skúsenosti, v opačnom prípade to bude zase tak, že na články aj desať rokov nikto reagovať nebude.

      Bratia farári, vážte si môj záujem, pamätám si na roky minulé, je to už 24 rokov čo som doma u nás v kostole vydával svoje svedectvo o viere v Pána Ježiša, o tom ako ma Boh zastavil na mojej nesprávne nasmerovanej ceste, moja téma znela, KTO JE KRESŤANOM – Polovica asi z 85 ľudí ako som začal hovoriť sa postavila a odišla, nevypočuli si moje posolstvo a nemali záujem počuť jedného z nich, ktorý v obci vyrastal spolu s nimi, mnohých odtiaľ vypudila ich vlastná pýcha. Lebo nezniesli mladšieho a neordinovaného , ktorí ich mal údajne poúčať. Čo je pre mňa ale smutné je úplne niečo iné, ani predtým, ani potom som nikdy nepočul z domácich evanjelikov niekoho vydávať svedectvo o svojej viere v Božieho Syna Ježiša. V zdravej cirkvi sa toto nikdy nemôže stať, aj preto tá účasť ľudí na Bohoslužbách za 24 rokov poklesla o 65 – 70 % !!!!!!!!!!!!!!!

      Čo ma najviac mrzí je to, že vtedajší brat farár nevyužil zapálenosť dvoch ešte relatívne mladých ľudí , mňa a môjho brata pre spoločné dielo, ale zostal na tom svojom a na rozdelení. Dom ktorý je rozdelený upadá. To vidíme dnes, všade kde sa pohneme, mladých prakticky niet, a často už ani strednej generácie.

      Vážení, uvažujte o tomto, lebo je za 5 minúť dvanásť, čo znamená, že BOH už dlho zhovievať s týmto svetom nebude, tomu nasvedčuje veľa udalostí a napĺňajúcich sa Božích proroctiev.

      1. Kniha Skutky apoštolov je pre mňa fascinujúcou knihou, práve preto, že sa jedná o príbehy , ktoré človek zažíva s Bohom.
        Toto je to , čo ľudí oslovuje aj dnes, príbehy s Bohom.
        Kniha opisuje aj prebudenie ktoré nastalo šírením Božieho slova v Samárií, či v Judsku , toto šírenie Božieho slova sprevádzali znamenia a zázraky, bola to moc vylievaná na apoštolov skrze osobu Svätého Ducha.

        Duch Svätý bol poslaný , aby pomáhal veriacim, nielen v prvom storočí , ale i dnes. Tak málo sa o tom hovorí v tradičných cirkvách, alebo skoro vôbec.
        Ježiš hovorí apoštolom : „Teraz na vás zostúpi Duch Svätý a vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami………………………“ Sk 1/8
        Je to Duch Svätý ktorý deleguje veriacim moc. Moc je sprievodným javom práce Ducha Svätého aj v dnešnej dobe, preto je potrebné Bohu dávať priestor, aby sa oslávil. Cirkev ktorá nedáva tento priestor Bohu je suchá, ľudí nenapĺňa nič, ich túžba po Bohu neexistuje, alebo je chabá. Nikdy v ich životoch nepríde k obráteniu, lebo dôvodom obrátenia človeka je práca Svätého Ducha v jeho srdci, tak to zažíval aj Peter, ktorý sa po 3 rokoch chodenia s Pánom vrátil ku svojmu spôsobu života a ku svojej živnosti – rybolovu, zmenil to až Duch Svätý na Letnice.

        V knihe Skutkov je opísaný jeden príbeh o tom ako učeníci volia Mateja za apoštola, aby obsadil miesto po Judášovi. Volia ho tak, že prosia Pána , aby im z dvoch kandidátov ukázal jedného ktorý obsadí uvoľnené miesto. Nerozhodujú oni svojou voľbou, ale Pánovi povedali „Ty nám ukáž koho z týchto dvoch si si vyvolil “ Sk 1/24 . Toto jasne ukazuje na dôveru ktorú učeníci majú naproti Pánovi. Mňa vždy fascinovala takáto dôvera, prvý krát to bývalo v malej domácej skupinke v byte veriacich Modrého kríža v Novom Meste nad Váhom, tam som sa na začiatku mojej cesty s Pánom niekedy v roku 1990 – 1991 učil modliť a takto dôverovať Bohu, robil som to preto, lebo tí veriaci mi v tom boli príkladom a vzorom.
        .
        Lós padol na Mateja. Apoštoli nič nerobili zo svojej vôle , sily a schopností. Vedenie dali jasne do rúk Bohu. Ako to robíme my dnes ???
        Pán pridával do prvej cirkvi tých , ktorí uverili a mali byť spasení. Sk 2/47 . Ako to je dnes ??

        Apoštol Peter hovorí v knihe Skutkov “ my sme svedkami týchto veľkých udalostí v Jeruzaleme , aj Duch Svätý, ktorého dal Boh tým , čo ho poslúchajú “ Sk 5/32 Je to veľmi zaujímavé slovo a treba mu rozumieť do hĺbky.

        Je preto vždy potrebné Boha poslúchať a jemu sa podriaďovať, treba vždy jemu nechať vládu nad našimi životmi, a tiež mu dávať priestor na Bohoslužbách . To robili apoštoli a máme to robiť aj my.

        Ja som sa rozhodol, že Boha budem poslúchať vo všetkom , v časoch dobrých, aj zlých. Oplatí sa to. V čase úrodných rokov, aj neúrodných.

        Miro Kucek, člen ECAV a Letničný kresťan.
        Bez Ducha Božieho naše kresťanstvo nestojí za nič, lebo je suché, vlažné až mŕtve. Duch vždy oživuje, dokonca aj mŕtvoly. Preto som sa rozhodol už dávno byť Letničným. Bolo to dobré rozhodnutie. Odporúčam to všetkým.

  7. lubo batka st

    Teraz niečo k Miroslavovi – členovi Apoštolskej cirkvi, Letničnému:

    Už sme si zvykli na potmehúdske lovenie v našom evanjelickom a.v. košiari od rôznych evanjelikálov a aj brat Miro Kusek dúfa, že niekoho uloví, podľa neho v „suchej“ cirkvi, kde skutočne ubudlo kresťanov. Neskúša uspieť a posilniť rady AC vo svete, na svetských fórach, ale radšej u toleratných kresťanov, vcelku pokojných, ktorí nikom neubližujú ani nenadávajú.
    Mohol by písať o tom, koľkí ubudli aj v AC, alebo ako úspešne – či neúspešne dokážu misionovať v sekulárnej spoločnosti. Napriek tomu odporúča sám seba a svoju cestu.
    Nasilu aj tak nikoho -nikde držať nemožno, ale myslím, že tu mu „ruže nepokvitnú“…

    A teraz to, čo ako chybnú a nedostatočnú interpretáciu slov zo Skutkov apoštolských može spoznať evanjelik a.v. Najskôr sa musím ohradiť voči obvineniu, že sa v „tradičných cirkvách“ nehovorí o Duchu Svätom a o jeho moci. To vážený pán brat síce vie, iba že neverí, že Duch Svätý pôsobí skrze Slovo Božie a sviatosti. Tie sú mu skoro ničím, ako to tu už prezentoval, keď napísal že Ježišov krst je iba „vodný“, bez Ducha . A keďže čítanie, kázanie Slova, modlitby, chvály, hymny, a prisluhovanie sviatostí je stály duchovný pokrm, ktorý ECAV ponúka, je to ponuka plnej Božej milosti a aj aj moci Ducha svätého.
    Ježiš Petrovi sľúbil, že mu skúške na riečici satanovej pômôže, hovoriac:..ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. Vďaka tomu nezanikla Petrova viera. Obrátil sa, lebo skôr sa „pán k nemu obrátil“. Ukázal mu jho hriešnosť – ale aj svoju milosť- trojnásobné poverenie: Pas moj ovečky/baránkov. My vieme z Písma, že oslávený Pán sa v nebi sám „prij’hovára za nás vzdychaním nevylsoviteľým“. Dary sú potom rôzne, nikto si nemôže nárovať na viac, ako sám Duch ce a nikto – okrem ježiša ich ano nemá v plnosti!! Vžy id eo závdavok, časť, alebo niektorý dar. Ani byť svedkom – martýrom nemôže byť každý, aj to je milosť. Sme šťastní, že patríme k tým, ktorí vedia že sú ako Peter- obyčajní hriešnici- ale súčasne ospraveldneý krvou Baránkovou a vierou v Neho. Nejde o našu moc ( či nemoc), ale aby Božia milosť bola vyvyšované tu a terz i na veky vekov!!

    Keďže poznáme spôsob ako „dosadiť“ niekoho do úradu, ktorý treba obsadiť, máme v ECAV aj voľby, podobne ako to bolo v kruhu apoštolov. Postavili dvoch a modlili sa za nich. Obaja mali ich dôveru, boli spôsobilí a osvedčení vo viere. Zvolený mohol by len jeden. Apoštolovia voľbu riešili losom. Niekto by mohol povedať, že je to potom vec náhody, iný: padni komu padni. Kruh prvotnej cirkvi rozhodol takto – ale voliť možno aj iným spôsobom a výsledk v pokore a viere môžeme a máme prjať ako Božiu vôľu. Preto sa v cirkvi modlíme i pred voľbami i po nich.
    Dôležitý však bol už výber, čomu hovoríme: kandidácia. Do úradu sa nemá sám ponúkať a ani oporúčať človek, ale majú o tom rozhodnúť iní.

    Napokon rozumieme v ECAV aj tomu, čo sa stalo Jeruzaleme a čom hlavne je svedectvo, ku ktorému sme poslaní: 1. Svedčiť o Kristovom utrpení a smrti s vysvetlením, prečo musel On trpieť a tak vojsť v svoju slávu.
    2. Svedčiť o Kristovom vzkriesení – že ani jeho telo nezostalo v hrobe, ani Jeho duša v podsvetí, v ríši zosnulých- ale slávne Vstal, žije a kraľuje naveky.
    Ak tieto dve veci neobsahuje svedectvo, nie je plným a pravým svedectvo a svedkom Krista Pána.
    O oboch týchto veciach hovorili a svedčili najskôr proroci SZ, počnúc od Mojžiša a potom samotní Kristovi apoštolovia. (= poslaní, t.j.poslaní do sveta)

    Na našich Službách Božích nám dáva priestor sám Trojjediný, On nám tu slúži, On učí, káže krstí, prisluhuje svoju sviatosť. A my mu smieme ďakova,ť spievať chvály / ak vieme/.
    To sa opakuje od prvej nedele až dotaraz- aj zajtra a bude pokračovať dokonle aj v nebi naveky, ako o tom svedčí Ján vo svojom svedectve( Zjav.J.).

    Pokoj Vám!

Leave a Reply