E. B. Lukáč – Kto miluje Boha? (HUMANITA)

Ja Boha milujem – to čuješ z tisíc úst.
Znie pyšne táto svätá veta.
No čo len vraví vôkol hrozná púšť?
Čo depce rúhavá to päta?

Ty Boha miluješ? Oh, drahé vyznanie!
Nech opakuje obzor jeho echá!
Lež, ťažko v duši – za ním prázdno tmie.
Hľa, černie kameň sŕdc, hriech brechá.

Ty Boha miluješ. A človek ujde ti
jak oblak, voda, smeť len ľahostajná.
A ruku o milosť čo ide v ústrety,
odsunie ľadovo sebeckosť sebeprajná.

Nuž miluj Boha, miluj človeka,
nie slovom – parou, ale telom – skutkom.
Tak azda zmizne kliatba stoveká,
čo bratovi brat vrhol v hneve prudkom.


Komentovať