"Pane môj
prichádzaš k srdca môjho dverám
voláš ma v každý čas na vinicu svoju
prosím pokorne: daj nech neodpieram
nezhŕdam milosťou danou ku pokoju.
Buď mojím svetlom v sveta tohto tmách
buď mi zdrojom sily, istoty a viery
keď tíško stojíš srdca mi pri dverách
kiež sa ti tu v chráme dnes zverím". Amen
Zj.Jána 3,2O:"Ajhľa stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou!"Amen.
Pred vstupom do vzácneho, radostným očakávaním naplneného adventného obdobia je nám zvlášť blízke volanie nábožného pevca:"Duše , slyšíš klopání / snad to již ten čekaný/ přítel po nemž toužíváš / kdykoli smutný býváš!"
Každým Adventom usilujeme sa vždy nanovo uchopiť túto nesmiernu milosť Božiu, skláňajúcu sa ku nám v príchode Božej lásky do našej duchovnej biedy a slabosti, váhavosti a bojazlivosti. Slovo Božie nás naliehavejšie upozorňuje na Božie zasľúbenia a poskytuje nám vyčerpávajúci návod na to, ako máme očakávať príchod nášho Pána, ako sa naň pripraviť, ako uchopiť dary, ktoré nám prináša. Povzbudzuje nás k vernosti, k novej poslušnosti a vytrvalosti vo viere, upriamuje náš zrak k horám v nádeji, že Božie kráľovstvo príde, že prúdiaca sila Pánovej lásky a milosrdenstva sa prejaví aj v nás všelijako doráňaných a úzkostlivých. Nádej nezahanbuje, ale posilňuje túžby po novom prebudení a poznaní, že bez darov Pánovho Adventu a našej lásky k Nemu bol by vlastne koniec všetkému. Preto ani dnes nesmieme zabudnúť na to staré latinské: Tantum Deus cognoscitur, quantum diligitur: Len natoľko Boha spoznávame, nakoľko ho milujeme". A láske vždy predchádza viera.
……………….Pán stojí pri dverách a klope. Je to tak jednoduché, prosté a zrozumiteľné. Niet k tomu zapotreby nijakej exegetickej formulácie, lebo klopaniu rozumie aj malé dieťa. A pred týmto jednoduchým faktom stojí dnes každý z nás.
………….Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so Mnou. To je kulminujúci bod omilostenej duše, ktorá spoznala aká je a vyznala svoje viny Pánovi, ktorá verí, že Pán pre svoju lásku ju prijíma na milosť a odpúšťa jej previnenia. Vtedy sú dvere srdca nanovo otvorené a stolovanie s Pánom v prijímaní Jeho darov sa stáva realitou. Príjmime dnes tieto Jeho dary ako hodní hodovníci.
_______________________________________________________________________________________
Toto je , milí priatelia úryvok z kázne už v Pánu zosnulého farára a seniora
Mgr.Ladislava Valáška ( 12.1.1928 – 24.12.2003), ktorý bol 47 rokov farárom v mojom rodnom CZ v Košariskách- Priepasnom, ktorého kázne som od detstva počúval a ktoré ma duchovne sýtili dlhé roky. Kázeň je vzatá zo zborníka: V siločiarach ducha, ktorý z kázní a príhovorov br.L.Valáška zostavil br. Peter Uhlík z Brezovej. Chcem si aj takto v tohtoročnom advente spomenúť jednak na tohoto môjho duchovného pastiera z čias detstva a mladosti. Pochádzal z Krajného a bol rodákom a vrstovníkm môjho nebohého otca Štefana Batku, ktorý bol dlhé roky jeho spolupracovníkom ako cirk.zbor.dozorca na Košariskách. Práve tu sme sa pred tohtoročným adventom rozlúčili aj s našou drahou mamičkou Annou Batkovou rod. Reptovou po dokonanom kríži a urpení v blahoslavenej nádeji vzkriesenia. Ďakujem Pánovi za život týchto mne drahých ľudí a prosím Pána , aby aj im dal účasť na svojej večnej sláve.
Ľ.Batka st.
Slovak