Martin Rázus – Kríž a kalich

Martin Rázus – Kríž a kalich

Vo večer bôľu,
keď tíško sadli k stolu,
dvanásť ich bolo – dvanásť,
Trinásty zdal sa spomedzi nich narásť
v očiach so smútkom osiralých,
vzal chlieb a dával…vzal i kalich
a žehnal:- pite z toho všetci…
na odpustenie hriechov…na moju pamiatku…
a za Veľkého Piatku
kríž drsný vyčnel na Golgote,
a na tom kríži telo vzpiate
svietilo v temno sveta.
Dvanásti? Márne zrieť – i po tých veta:
utiekli! V kriku z jasna – čista
čuť ostrý chichot Antikrista,
keď zaznie hlas, až prekrušno je:
-Otče môj, v ruky tvoje
porúčam svojho ducha…
Zem schvie sa – slúcha,
slúcha i dnes a koná dielo
to slovo, ktoré ešte stále nedoznelo.
Hluk vtne doň – oheň búriaci…
-Hej, učeníci, Slováci,
postojte v boji prelichom:
nezrážajte sa krížom a kalichom
na radosť Antikrista!!

Komentovať