Stojíme vinní pod krížom Pána,
mocnárstvo zla plazí sa tmou.
Duša sa cíti ľadovo prázdna,
na perách páli bozk Judášov.
Aj pod Tatrami vyrástla jedľa,
na ňu sme Krista pribili!
A jas pravdy z golgotského žriedla
sme plášťom pýchy prikryli.
V našej Getsemane modlil sa Pán,
Petrov plač tiekol po tvári.
Raz – Ukrižuj Ho!, niekdy – Hosana
nieslo sa v našom chotári.
Sme proste takí – z ľudského cesta,
duša je chorá slabosťou.
Nik nami nehne z teplého miesta,
zlaté dukáty našou žiadosťou.
Do nekonečna
nesmieme váhať,
dom rozdvojený raz padne!
Golgotský kríž do svedomia siaha
bez neho je srdce chladné.
Prežime s Pánom milostivé ráno,
po chmúrnom Piatku, Veľkú Noc!
Od kríža poďme pokánia bránou
a Pán nám podá ruku na pomoc.