Zdravá a krásna cirkev

Zdravá a krásna cirkev

„Bratia moji, ja sám som presvedčený o vás, že aj vy ste plní dobroty, že ste naplnení všetkým poznaním, schopní navzájom sa napomínať.“ Rim. 15,1

Každý kresťan túži po krásnej cirkvi. Pohľad na život v ECAV a vzájomné vzťahy v nej mnohých bolí, zarmucuje a desí. Do cirkvi je vnášaný nepokoj. Nová Zmluva prirovnáva cirkev ku Kristovej neveste, ktorá je krásna a bez poškvrny. V čom spočíva krása cirkvi? Jednu z charakteristík krásnej cirkvi nachádzame u apoštola Pavla v liste Rímskym. Krásna cirkev je zdravá cirkev – plná dobroty, naplnená všetkým poznaním a schopná navzájom sa napomínať. Je žalostné, že sme sa ako cirkev dostali do štádia, keď mediálne plátky sa nám stali merítkom a na veci sa nepozeráme nie len s nadhľadom, ale stratili sme aj prirodzený pohľad.


Plná dobroty. Dobrotu zažívame tam, kde je láska. V cirkvi máme cítiť a zažívať lásku, lebo Boh je láska a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom, píše apoštol Ján (1J 4,16). Aká je láska, to vidíme na príklade Pána Ježiša Krista: …trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevystatuje sa, nenadúva sa, nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nezratúva zlo, neraduje sa z neprávosti ale sa raduje z pravdy, všetko znáša, za všetkých okolností verí, dúfa a vytrvá (1K 13,4-7).


 Naplnená všetkým poznaním. Zdravá cirkev je podobná stromu, ktorý má hlboké korene, vďaka ktorým prežije i obdobie sucha. Zdravú cirkev tvoria ľudia, ktorí usilovne skúmajú a študujú Božie slovo a ním riadia svoj život. Bez poznania a štúdia Písma je naša viera v ohrození. Stráca hĺbku a postupne nadobúda črty formalizmu a poverčivosti.


Schopná navzájom sa napomínať. V zdravej cirkvi sú zdravé vzťahy. Cirkev netvoria anjeli, ale ľudia z mäsa a kostí, ktorí podliehajú rôznym slabostiam a omylom. Na ceste viery sa potkýname a niekedy i padáme. A preto je dobré, ak nás niekto zachytí, či pomôže vstať. Schopnosť napomenúť druhého s láskou a schopnosť prijať napomenutie a neuraziť sa, patrí ku kresťanskej dospelosti. Písmo sväté nám pripomína: Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa pobádali k láske a dobrým skutkom (Žid 10,24). Ale my miesto toho, aby sme ako cirkev využili čas milosti a ľudí volali brat a sestra, vzájomne sa preklíname. Nedokážeme opúšťať lukratívne miesta a pokračovať v službe do ktorej nás Boh volá a tak radšej brojíme. Kde sú potom Kristove slová: ,,Poď a nasleduj ma?“ Zdravá a krásna cirkev je tam, kde sú pekné vzťahy.

Nielenže sme sa stali otrokmi mamony, ale pokračujeme ďalej. Sme za hranicami nenávisti, osočovania, udávania, rozvrátenia cirkvi. To, čo jediné ostáva je: MODLIŤ SA nie len za našu cirkev, ale za ľudí, ktorí túto cirkev tvoria… My nie sme cirkev – my cirkev tvoríme!
Musíme a smieme sa modliť za nás, za seba!


Nedajme sa zastrašovať, nepovoľujme v našich zboroch. Radšej sa pýtajme, hľadajme odpovede na otázky a tiež dávajme otázky, aby sme odpovede nachádzali. Nech nám je výstrahou to, že sa môžeme nadchnúť pre vec, za ktorú bojujeme, že začneme valcovať alebo zneužívať iných ľudí, pretože sa tak veľmi sústredíme na svoje ciele. Dokonca aj Boh sa môže stať iba našim prostriedkom na dosiahnutie cieľa, a nie Ten, komu slúžime. Aktivisti majú niekedy problém rozoznať skutočné Božie volanie od vlastného silného nutkania niečo spraviť.

Podstatou viery nie je len navrátiť sa k reformačným zásadám, to hlavné je dennodenne tieto reformačné zásady hľadať a uplatňovať vo svojom živote. Nie totiž všetci, ktorí sa oháňajú reformáciou, Lutherom, Kristovým evanjeliom, Božou milosťou sú skutočné aj evanjelickí veriaci.

Mnohí sa pýtajú: čo sa deje s Kristovou cirkvou? Odpoveď znie: Nič!! Len sa plní Kristovo evanjelium: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal.“ (J 15, 1-3).

Máme cirkev ako dar, nezničme si ju my-vlastní!

Pokoj Vám!!

4 thoughts on “Zdravá a krásna cirkev

  1. Miroslav

    cirkev ECAV je v troskách, je v totálnom duchovnom úpadku a nepoznám na Slovensku inú cirkev kde by bolo také odpadnutie od Boha.

    Je to až katastrofa, že to takto ďaleko došlo, veľa študovaných, ale málo ľudí vedených Svätým Duchom, a málo tých ktorí poznajú svojho Boha.

    Učiť by sme sa mali už od tohto 15 ročného chlapca, svedectvá obrátenych v cirkvi ECAV neexistujú, či je ich žalostne málo, aj to tak vyzerá !!!!!!!!!

    Alexander Troška, Dubnica nad Váhom
    Svedectvo
    Vďaka Bohu, že som v takomto mladom veku mohol spoznať Pána.
    Začal by som tým, čo predchádzalo môjmu obráteniu. Mal som 15 rokov, keď sa obrátil, ako prvý z rodiny, môj starší brat Stano. Rodičia často riešili, kam sa to dostal a čo to vlastne je, ale mne to bolo jedno. Žil som si vo svojom svete. Vo svete počítačových hier, partie a piatkových diskoték. Brat mi často hovorieval o Kristovi a ja som nič nenamietal. Vždy mi to bolo akosi jedno. Aj keď mi hovoril, že sa musím obrátiť, znova som si žil svoj život. Na 16-ty rok môjho života nikdy nezabudnem. Práve v tomto veku sa udiali najväčšie zmeny. Brat mi kázal čoraz viac a viac, ale ja som sa stále nechcel zmeniť. Po čase som začal rozmýšľať nad mojím životom. Rozmýšľal som, aký je zmysel môjho života, čo chcem v živote dosiahnuť, ako to bude, keď skončím s partiou a pod. Počas polročného rozmýšľania a hľadania „niečoho“ v mojom živote som zistil, že som zvnútra úplne prázdny. Mal som dieru v srdci, ktorú som chcel niečim zaplniť. Skúšal som to s lepšou partiou, alkoholom, väčšími žúrkami a pod. Nič z toho nepomáhalo. Bolo to všetko len také chvíľkové a po čase som opäť cítil tú prázdnotu. Dnes viem, že sa naplňoval v mojom živote verš z Izaiáša 55,11: „Tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem.“ A to sa presne dialo. Kázanie Božieho slova skrze môjho brata vypôsobilo to, že ma Duch Boží usviedčal o mojich hriechoch a ukazoval mi, že sa dá žiť život, o ktorom snívam. Čoraz viac som premýšľal nad Bohom a nad svojím životom. Skúšal som všeličo v tomto svete k tomu, aby ma to urobilo šťastným a naplneným, ale nič nepomáhalo. Práve naopak, bol som na tom ešte horšie. Pár mesiacov pred mojím obrátením som už vedel, že jediný, kto mi zaplní to prázdne miesto v srdci je Ježiš. Vedel som, že je jedinou cestou, pravdou a životom, ale nedokázal som sa vzdať môjho života, aký som žil. Pred pár dňami som dostal zjavenie o tom, čo diabol robil v mojom živote: 2. list Korinťanom 4,4: „… u ktorých boh tohoto sveta oslepil zmysly, zmysly neveriacich, aby sa im nezablesklo osvietenie evanjelia slávy Kristovej, ktorý je obrazom Boha.“ Vedel som, že Ježiš by ma spravil skutočne šťastným, ale nedokázal som sa odtrhnúť od tohto sveta. Pamätám si, ako som niekde vo vnútri túžil po Kristovi, ale diabol to okamžite zmazal tým, ako by sa na to pozerali ostatní, čo by si o mne mysleli a o čo všetko by som prišiel. Presne toto je diablova taktika u mladých ľudí. Snaží sa ukázať o čo prichádzame, keď žijeme s Kristom, čo všetko sa dá užívať v tomto svete, ale to všetko je lož. Diabol chce nalákať, hlavne mladých ľudí, na niečo „dobré a príjemné“ v tomto svete, aby nás mal pre seba. Snaží sa nám ukázať nejaké sladké ovocie, do ktorého keď zahryznete, zistíte, že vo vnútri je hnilé. Uvediem príklad, ako nás diabol chce vrátiť do sveta a chytiť nás tam. Je to ako s drogami (nikdy som nedrogoval). Naj¬prv, keď si dáte nejakú malú drogu, zdá sa vám byť dobrá. Je z nej zábava a pod. Po istom čase vám už tá droga nebude stačiť a prejdete na silnejšiu drogu. Nakoniec zistíte, že ste závislí a stane sa z vás nula. Aká obrovská milosť je nám daná od Boha, ktorý dáva život. Späť k môjmu svedectvu. Diabol oslepil moje zmysly a nebol by som sa obrátil, keby sa ma Boh tak veľmi nedotkol. Začalo to tým, že sa brat zasnúbil s Terezkou. Terezka (dnes už bratova manželka) mi kázala a povzbudzovala ma.
    Už vtedy, v stave snúbenectva, spolupracovala s bratom ako tím. Pozvali ma na konferenciu. Diabol na mňa útočil zlými pocitmi a dokonca aj chorobou, len aby som sa na konferenciu nedostal. Keď som oznámil bratovi, že pôjdem, odpovedal mi, že sobota je môj veľký deň. Pamätám si, ako ma to vystrašilo. Dnes viem, že to bol diabol, ktorý tušil, že sa mu už odpočítavajú posledné hodiny, kedy nado mnou panuje.Ježiša Krista som prijal ako svojho Pána a Spasiteľa v sobotu 17.4.2010 na rannom zhromaždení a hneď v ten istý deň som sa dal pokrstiť. Rimanom 8,37: „Ale v tom vo všetkom statne víťazíme skrze toho, ktorý nás zamiloval.“
    Verte mi, spoznal som to na vlastnej koži, že diabol je klamár, ktorý vám chce povedať, čo všetko strácate vo svojom veku, ale je to obyčajná lož.
    Pamätám si, ako som cez večerné zhromaždenie odbehol na záchod, a tam som vymazal všetky zlé obrázky, pesničky a videá z môjho mobilu. 2. list Korintským 5,17: „Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.“ Povedal som si, že sa už nikdy nechcem vrátiť k tomu odpornému životu, aký som žil. V sobotu 17.4.2010 som odchádzal z domu ako hriešny, nespravodliví a vnútri prázdny človek a večer som sa vracal ako nový, šťastný, ale hlavne s Bohom zmierený človek. Týmto by som chcel poďakovať manželom Troškovcom, za ich vytrvalé modlitby a za to, že ma správnym spôsobom dotlačili ku Kristovi. Teraz mám 17 rokov a týmto svedectvom chcem povzbudiť hlavne mladých ľudí k tomu, aby odmietali diablove plány pritiahnuť si vás do sveta, pretože tam nič dobré nečaká. Verte mi, spoznal som to na vlastnej koži, že diabol je klamár, ktorý vám chce povedať, čo všetko strácate vo svojom veku, ale je to obyčajná lož a nezabudnite, že „…ten, ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete“ (1 Ján 4,4). Vďaka Bohu, že som v takomto mladom veku mohol spoznať Pána. Aká obrovská odmena čaká tých, ktorí sa nepripodobňujú tomuto svetu, ale vyznávajú, že Ježiš je Pán. Hoci to nie je vždy ľahké a svet dáva tlaky, hlavne od kamarátov. Keď som sa obrátil a povedal som to mojej partii, určite si viete predstaviť, že neboli príliš šťastní. Neskákali od radosti, že som spoznal Krista a začal som podľa neho žiť. Práve naopak. Okamžite sa rozšírili reči, do akej sekty som sa to dostal a nech sa hneď vrátim k tomu, aký som bol. No ja zabúdam na minulosť a ženiem sa za cieľom k víťaznému, k odmene horného povolania Božieho v Kristu Ježišovi (Filipským 3,14). Preto aj my, žeňme sa za spravodlivosťou a pravdou, ktorú nájdeme v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Rimanom 8,38-39: „Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vrchnosti, ani moci, ani prítomné, ani budúce veci, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani niktoré iné stvorenie nebude môcť odlúčiť nás od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“

  2. lubo batka st

    Najskôr malá oprava: Uvedený text nie je verš 1, ale 14!
    „My nie sme cirkev, my cirkev tvoríme“ – ?,- Je to naopak: my sme cirkev a cirkev tvorí D.SV.

    ad/ „Cirkev ECAV je v troskách…atď“. – „Nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán….“ (1 K 4, 5)

  3. Miroslav

    Ja nesúdim, ja konštatujem to čo vidím, Na súd je tu Pán, nie ja.

    Ježiš povedal , že príde pre cirkev svätú , čistú, pripravenú, nie spiacu a nepripravenú.

    Som ale nadšený aspoň z niečoho, lebo vidím napĺňanie proroctiev, a Bohužiaľ , najviac je to viditeľné na protestantskej cirkvi v celom svete, zvlášť v tej západnej, ale aj tej na Slovensku , veriaci sa strácajú a odpadnutie je veľké, v ECAV je to možno tak 60 %-né za posledných 20 rokov a dokonale sa napĺňa toto Božie proroctvo :

    „Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie [apostasia], a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia…“ (2Tes 2,3)

    Boh skrze Pavla tu hovorí niečo o odpadnutí, a nemožno si to nevšímať, lebo to by sme sa už museli klamať, Naozaj žijeme pred antikristovskej dobe. To jediné ma teší, že žijeme na konci Božích dejín spásy, ale neteší ma vôbec to , čo v cirkvách a zvlášť v tých tradičných vidím.

    Nezáujem, neveru, vlažnosť ……………………. namiesto nadšenia , zapálenosti a odovzdanému životu BOHU, ktorý prichádza !!!!

    Vždy ale hovorím, nikto nie je tak mŕtvy, aby znova neožil, lebo doba jeho milosti ešte stále trvá, aj keď je za 5 minúť dvanásť.

    Miroslav Kucek

  4. lubo batka st

    ad/ konštatujem čo vidím…

    Videnie a konštatovanie Ezechielovo je pre nás zaujímavé:“ ..Hospodin ma v Duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí. Povodil ma dookola okolo nich. Bolo ich veľmi mnoho v údolí. A boli veľmi suché. I riekol mi: Človeče, môžu ožiť tieto kosti? Povedal som: Hospodine, Pane, Ty to vieš! A riekol mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Hospodinovo! -…..Ajhľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete…“ – a poznáte, že ja som Hospodin.“
    Ez 37, 1-14
    Videnie človeka je v duchovnej oblasti krátkozraké, preto platí: Pane, Ty to vieš – a preto , ako aj píšete, doba milosti ešte stále trvá…(Kyrie elejson!)

Leave a Reply