Povolanie k vyučovaniu a vyslanie

                                                                  Povolanie k vyučovaniu a vyslanie

 

Mk  3,13 – 19: “Potom vystúpil na vrch, zavolal si tých, ktorých sám chcel. A oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil si dvanástich, aby boli s Ním, poslal ich kázať a dal im moc vyháňať démonov. Toto sú dvanásti, ktorých si ustanovil: Šimon, ktorému dal meno Peter, Jakub Zebedeov a Ján, brat Jakubov-týmto dal meno Boanerges, to je Synovia hromu, -ďalej Ondrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub Alfeov, Tadeos, Šimon Kanaánsky a Judáš Iškariotský, ktorý Ho aj zradil“. Amen

    

     Bohumilí kresťania, bratia a sestry!

 

    Tak, ako sa každý ľudský život začína vytvorením zárodku, tak je to aj so živým spoločenstvom Cirkvi Pána Ježiša Krista. (PJK) Jej „zárodok“ vytvoril Ježiš svojím slovom. Povolaním a pozvaním učeníkov k sebe, do svojej školy, do svojho spoločenstva. Ev.Marek hovorí:“Potom vystúpil na vrch, zavolal si tých, ktorých sám chcel“. Tu začal ich vyučovanie a tu nastalo následné poslanie do sveta, s poverením:“ kázať a vyháňať démonov“. Jeho slovo je slovom Syna Božieho a preto má moc tvoriť. Slovom Božím povstali aj veky a svet. „Boh povedal a stalo sa, Boh riekol a postavilo sa“!

 

     Osobitným Božím dielom v dejinách bolo povolanie ľudu SZ. Ten pozostával z 12-tich kmeňov, ktoré sa čoskoro rozdelili. Po zničení najskôr Severného kráľovstva Asýriou, padlo neskôr aj kráľovstvo Judské mocou Babylonskou. Mnohí Izraelci dobrovoľne odišli do Egypta, odkiaľ sa nevrátili. Nádej na obnovu Izraela však zostávala vždy veľmi silná. Pán Ježiš povolaním dvanástich apoštolov jasne naznačil, že toto spoločenstvo Jeho Cirkvi je vlastne Novým Izraelom, ktorý sa v tomto svete rodí z Božej vôle. Tam, na vrchu, kde zavolal spomínaných dvanástich apoštolov, ktorých sám chcel, sa začína tvoriť nový zárodok Jeho Cirkvi.

      

     Po zoslaní Ducha Svätého sa k tomuto „zárodku“ pripojilo cez ich kázanie a Krst vyše 3000 ľudí a mocou Ducha Svätého rástla Cirkev ďalej. Ani neskoršie tvrdé represálie a prenasledovanie Cirkvi na tom nič nezmenilo. Cirkev stojí vždy na Ježišovi Kristovi ako pravom základe a na apoštolskej službe, ktorá evanjelium Pána Ježiša začala rozširovať vo svete. I keď sa slovo „apoštol“ – t.j.poslaný Kristom, používa najmä na označenie oných prvých dvanástich, ktorých povolal a výslovne ustanovil  Ježiš, každý pokrstený kresťan sa má stať účastný na šírení evanjelia, na kresťanskej službe, ktorú voláme misia, alebo užšie: evanjelizácia. Keď ev. Marek hovorí, že Pán Ježiš poslal 12-tich kázať a uzdravovať duchovne i telesne chorých, nehovorí výslovne, čo mali kázať, alebo o čom mali svedčiť. Z predchádzajúcich slov  Markovho svedectva a z povahy veci však vyplýva, že boli poslaní kázať evanjelium, totiž radostnú zvesť o vykúpení hriešneho človeka z moci hriechu, diabla a smrti. Z týchto troch nepriateľov sa človek azda najviac obáva smrti. O moci hriechu mnohí ľudia pochybujú, alebo ju priamo popierajú. Hriech ako otroctvo podceňujú, akoby sme jeho moc, silu a otroctvo sami ľahko a jednoducho mohli zlomiť.

 

     My, milí bratia a sestry, to môžeme vidieť plasticky pri  vnímaní Krstu svätého našich detí, vnúčat a krstných detí. Krst svätý, ako dar odpustenia dedičného hriechu, prípadne, ak je dieťa, alebo človek starší, tak aj reálnych hriechov proti Pánu Bohu, mnohí prijímajú akoby „s úsmevom“. O hriechu v srdci a v duši milučkého synčeka, alebo roztomilej dcérenky úplne pochybujú. O pár mesiacov zistia, ako vie byť aj malé dieťa neraz svojhlavé. A o ďalších pár rokov, ak ho nechajú bez duchovného vplyvu, ak sa s ním a zaň nemodlia a nechodia s ním na Služby Božie, kde by mohol Duch Svätý naň pôsobiť vyhlasujú, že ich dieťa s Pánom Bohom  nechce mať nič spoločné a oni ho predsa nútiť k ničomu nebudú!? Počuli ste podobné príbehy, ja často. Divíte sa? Ja nie…

      Áno, je to podobné, ako nútiť starého hriešnika, aby napr. prestal piť, klamať, ohovárať a začal sa chovať slušne a zodpovedne. Vždy nanovo zistíme, že to je veľmi ťažká vec. Lenže  sám od seba sa nikto na zlej, či „naklonenej rovine„ kĺzať vždy nižšie jednoducho neprestane…

 

     Mnohí pochybujú o úskokoch Diabla a jeho zlých zámeroch.   Preto odmietajú brať vážne otázku pri Krste svätom: „Odriekate sa diabla a bezbožnosti?“ Myslia si, že ich duch vždy bezpečne rozlíši a určí, čo je dobro a čo je zlo, čo je láska a čo iba jej predstieranie. Rozpadnuté manželstvá a rozvrátené rodiny sú ale dokladom o síce rozšírenom, ale skutočnom omyle. Podľa štatistík z minulého týždňa  sa na Slovensku narodí už každé tretie dieťa mimo manželstva!

     

      Je mnoho ľudí, ktorí si myslia, že nepotrebujú pomoc Božiu a milosť Pána Ježiša Krista ani zoči-voči smrti. Dlho žijú tak, akoby nikdy nemali umrieť a keď umierajú, odchádzajú tak, ako by nemohli už nikdy žiť. Ani jedno nie je pravda. To nás učí a bezpečne nám zvestuje Pán Ježiš, ktorý hovorí, aby sme  pamätali na posledné veci a pritom sa nebáli smrti, ak sme svoj život spojili s Ním. Nielen dvanásti apoštolovia, ale aj všetci pokrstení kresťania máme plniť to, čo Pán Ježiš prejavil a prejavuje voči nám: zjavuje Božiu moc, ale aj Božiu milosť. Hovorí o zákone, korý je proti hriechu, ale aj o milosti, ktorá zachraňuje hriešnika. Toho, ktorý činí pokánie a napokon i Bohom stvorený svet. 

   

      Blížime sa, milí bratia a sestry, k záveru cirkevnho roku, ktorý je pre nás kresťanov určitým  medzníkom v čase, keď si uvedomujeme naše povolanie: za príkladom apoštolov žiť i konať. Ku Kristu privádzať tých, ktorých môžeme osloviť vždy! Ktorí   naši blížni sú to? Predsa naši najbližší: deti a vnúčatá. Rodičia a krstní rodičia sa k tomu priamo a osobne zaviazali pri sv. Krste.  To je ich úrad a povolanie. 

    Ako to konkrétne konať a urobiť? V Písme svätom máme o tom dosť príkladov a výziev. Pripomeňme si aspoň jednu z nich aj dnes:“ Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie!“  Dovoľme našim deťom prísť bližšie ku Kristu, aby Ho správne poznali. Aby spoznali v Ňom toho Dobrého pastiera od Pána Boha nám daného. Aby Jeho slovo správne porozumeli a dostali od Neho odvahu a silu k Jeho nasledovaniu.

 

      Žiadny človek však neobstojí sám. Nielen dieťa, malé či dospievajúce, ale ani dospelý! Hoci by bol odážny a odhodlaný ako ap.Peter, hoci by bol razatný a pritom bystrý ako synovia Zebedeovi – Boanerges, čiže synovia hromu, pozorný a vnímavý ako Ondrej, Filip, či Bartolomej, vzdelaný ako Matúš, zvedavý a skúmajúci ako Tomáš a Tadeos,  odhodlaný ako Šimon Kanánsky,  a Judáš Iškariotský. Ani jeden z nich nemohol obstáť bez pomoci a milosti Pána Ježiša Krista! Cirkev má vo svojom strede vždy podobné skupiny ľudí!  Práve preto nezabudnime, že má vždy medzi 12-timi najmenej  jedného zradcu: „Judáša“. Ide o to, aby sme sa takými nestali práve my, ktorí sme už počuli a prijali utešenú reč Božiu.

 

     Milí bratia a sestry, milí rodičia a deti, budúci i minulí konfirmandi!

 

    Tento dnešný evanjeliový text a svedectvo je aj o nás. Nielen svedectvom o apoštoloch, ako zárodku Cirkvi. Je aj o nás. Pán Ježiš povoláva a vedie hore, do samoty,  k výšinám, do  svojho spoločenstva i nás. Aby nás učil a pripravil pre seba, svoje spoločenstvo časné i večné. Kým sa tak stane, máme Ho počúvať  a učiť sa od Neho všetci. Spoznajme Jeho evanjelium, dobrú zvesť pre nás i pre svet. Chce nás učiniť svojím ľuďom a Božími deťmi. Ale aj použiť ako svedkov viery svetu. Chce nás vyslať k našim blížym s kázňou, tj. zvesťou evanjelia o vykúpení zo zlej moci. Dáva nám moc vyháňať démonov, ktorí šarapatia v hlavách a mysliach dnešného sveta.Vedie nás do zápasu, ktorý je Jeho zápasom. Používa nielen zapáleného Petra, ale i mladých synov hromu Jakuba  a Jána, colníka Matúša, pochybujúceho Tomáša, horlivcov Jakuba, syna Alfeovho i Šimona Kanánskeho, áno i Judáša, ktorý dostáva možnosť rozhodnúť sa: byť s Kristom, alebo proti Nemu…

    Služby Božie sú vždy pozvaním k vyučovaniu Božieho slova, k Jeho poznaniu i vyslaním ku svedectvu našim blížnym, počnúc od najbližšších. Ďakujme za to, za túto možnosť a milosť a verne sa snažme vykonať naše poslanie: splniť úlohy, ktorými nás všetkých dnes poveruje Ježiš, Pán. Amen.

 

                                                     23.ned. po Sv.Trojici    – Sobotište  2010-    Ľ.Batka st.

 

Komentovať