Martin Luther: Cirkev – Amaranthus

Martin Luther: Cirkev – Amaranthus

Amaranthus (Láskavec) rastie v auguste a podobá sa viac na byľ ako na kvet, dá sa ľahko zlomiť a predsa si rastie s ľahkosťou ďalej. A keď už všetky kvety odkvitli, ale táto je pokropená vodou, tak ožije a je hneď zelená, takže sa z nej v zime dajú viť vence. Aj preto sa volá Amaranthus (z gréckeho amárantos – „nevädnúci“), že neodkvitá a nehynie.
 Neviem, či sa dá cirkev pripodobniť k niečomu viacej ako k tejto kvetine, ktorú voláme Tausendschön (nemecký názov – v preklade: „tisíckráska“ – v zmysle: veľmi krásna). Pretože aj cirkev má rúcho opraté v krvi Baránkovej, ako je o tom napísané v prvej knihe Mojžišovej a v Zjavení Jána, a má červenú farbu. A predsa je cirkev krajšia než akýkoľvek ľudský stav či spolok. A jedine ju miluje Boží Syn ako svoju milú nevestu, jedine ona ho teší a rozradostí. Jedine na cirkvi visí Jeho srdce a naopak nemá potešenie a radosť z tých, ktorí znevažujú a krivia Evanjelium.
Pritom sa aj cirkev dá ľahko odlomiť a ošklbať – to znamená, že je poslušná Božej vôli a rada poslušná v kríži, je v ňom trpezlivá a potom si znova s radosťou rastie a naberá do veľkosti. To znamená, že prenasledovanie je jej k úžitku, v tom, že sa učí v ňom správne poznávať Boha, vzývať ho správne, vyznávať učenie slobodne a dáva vzrastu krajších a jemnejších cností.
Napokon zostáva steblo celé a nedá sa vykynožiť, aj keby hneď zničili, zlomili, zabili niektorých jeho údov. A tak ako ani Amaranthus nevädne, tak sa nedá zničiť a potlačiť ani cirkev. Čo je krajšie ako Amaranthus? Keď ho dáte do vody znova sa zazelená – to sa podobá vzkrieseniu z mŕtvych.
Takže ani my nemáme pochybovať, že cirkev povstane z hrobov, skrze Božiu moc znova ožije a bude večne sláviť, oslavovať a chváliť Otca nášho Pána Ježiša Krista, ako aj Božieho Syna, nášho Spasiteľa a Vykupiteľa spolu so Svätým Duchom. Nech aj iné cisárstva, kráľovstvá, kniežatstvá a panstvá kvitnú, za chvíľu uvädnú a padnú ako aj iné kvety. Ale toto kráľovstvo, ktoré je tak hlboko zakorenené, nemôže byť zničené nikým a zostáva naveky.

(Lutherove reči pri stole. Walch XXII, s. 605, No. 23.)

Komentovať