Veni sancte
Ef 6,1- 4:“Dietky, poslúchajte si rodičov v Pánu, lebo to je spravodlivé. Cti si otca a matku – to je prvé prikázanie so zasľúbením, – aby sa ti dobre vodilo a by si dlho žil na zemi. A vy otcovia, nedráždite si dietky, ale ich vychovávajte v kázni a napomínaní Pánovom“. Amen.
Milí rodičia , milé deti, bratia a sestry v Pánu!
S prosbami o požehnanie nového školského roku obraciame sa v dnešnú nedeľu k Trojjedinému Pánu Bohu. Slovo požehnanie chápeme v biblickom význame, ako dar úspechu, šťastia a všetkého dobrého. To je dar Toho, ktorý je naším Stvoriteľom a nebeským Otcom. Toho, ktorý sa stal aj naším Vykupiteľom zo všetkej zlej moci a ktorý našu dušu a ducha chce naplniť Duchom Svätým. Preto voláme aj dnes: Príď Duchu Svätý a naplň nás svojimi darmi!
Po úspechu túžia žiaci, počnúc od prvákov, až po maturantov, ale aj rodičia a samozrejme aj všetci učitelia a pedagógovia. Apoštolské usmernenie pre Cirkev Ježiša Krista je jasné: „Proste za všetkých svätých“( 6,18.) Prosme o požehnanie kresťanov, ale aj nekresťanov. Týchto, žiaľ stále viac pribúda aj v našom prostredí, na úkor najmä členov našej evanjelickej Cirkvi. Hneď v prvý deň nového školského roku na privítal pán riaditeľ ZŠ zvláštnym oznamom:“ Počet detí evanjelickch a katolíckych sa v Sobotišti vyrovnal, obe náboženstvá dostanú po tri vyučovacie hodiny v týždni“! Neskôr sa síce ukázalo, že máme v zmysle zákona a podľa počtu detí nárok na 4 vyučovacie hodiny, ale faktom je, že tu zaznamenávame ďalší pokles oproti minulosti. Klesáme však nielen počtom detí, ale najmä duchovnou a morálnou úrovňou. Možno by učitelia vedeli doplniť, či to platí aj o vedomostiach a mentálnej vybavenosti žiakov.
Pýcha evanjelictva v časoch po reformácii a štepnice Cirkvi boli evanjelické školy a gymnáziá. Mali dobrú úroveň a učiteľov, ktorí spravidla všetci mali teologické vzdelanie. Po skončení štúdií začínali pracovať v Cirkvi ako učitelia a až neskôr ako farári. Dnes máme na Slovensku niekoľko veľmi dobrých evanjelických gymnázií, ale iba veľmi málo základných cirkevných škôl a škôlok. Spočítať by sa dali na prstoch jednej ruky. V tomto zmysle by sa dalo povedať, že sme zaspali dobu a nevyužili možnosti, ktoré sa nám dnes ponúkli a núkajú. Zostáva tu síce možnosť výučby náboženstva na štátnych školách, ale väčšnou je to tak, ako na našej ZŠ, kde je táto výučba pravidelne odsúvaná až na posledné hodiny, ako popoluška. Popoludní sú už žiaci unavení a myslia viac na oddych, ako na vyučovanie. Tento stav a prístup, ktorý nevieme ovplyvniť a zmeniť znamená , že samotné vyučovanie náboženstva je málo efektívne a nemôžeme tu čakať nejaké veľké ovocie.
Milí bratia a sestry, kresťanský životný štýl sa zakladá nielen na všeobecných vedomostiach získavaných v školskej práci, ale na poznaní Pána Boha ako Stvoriteľa a nášho Otca a poznaní Ježiša Krista, ako cesty, pravdy a zdroja života. Stojí na porozumení Kristovmu evanjeliu a novej polušnosti, ktorá pramení z tohto poznania a viery. A tu je zrejmé, že na prvom mieste v tejto službe a práci stojí rodina, jej hodnota, jej úlohy a povinnosti. Kresťanská rodina je nenahraditľná a nezastupiteľná vo svojej úlohe a funkcii.
My sme vypočuli z Písma svätého krátky text z tzv. domácich tabúľ pre rodinu. Pravidlá pre chovanie sa a fungovanie rodiny. Ap.Pavol tu píše o povinnostiach, ktoré sa týkajú povinností detí, ale aj otcov a matiek. Všetky pramenia z viery v evanjelium Ježiša Krista, zo živého spoločenstva a duchovného spojenia s našim Pánom. Aj napomenutie pre deti, rovnako aj pre rodičov je založené na jednej základnej a dôležitej veci: na skutočnosti, že oslovení sú v živom spojení s Pánom.
To znamená, že Ježiš Kristus je pre nás najvyššou autoritou! Že je Pánom manželov a Pánom rodiny, ktorý má právo do jej vzťahov hovoriť, viesť jej kroky a životy, ako skutočný Pán. Nemali by sme sa nikdy obávať Jeho panstva a vlády! Veď Ježiš prišiel, aby nám slúžil. Aby dal dušu ako výkupné za nás. Zo stratených oviec , ktorými ľudia sú, robí nájdené a zachránené ovce nebeského ovčínca.
Slovo o poslušnosti, ktoré vyslovuje apoštol, nie je teda iba nejakým príkrym rozkazom a príkazom. Pre deti znie nielen ako rozkaz, ale skôr ako výzva: „Dietky, poslúchajte si rodičov v Pánu, lebo to je spravodlivé !Cti si otca a matku – to je prvé prikázanie so zasľúbením- aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil na zemi“. Rozhodujúce je, aby to bola poslušnosť „v Pánu“, totiž vo viere! Ježiš sám nám tu dal príklad, keď ako 12 ročný v Jeruzalemskom chráme ukázal, že „je vo veciach svojho nebeského Otca“ a potom dokazoval poslušnoť nielen svojmu nebeskému Otcovi, ale aj pozemským rodičom v Nazarete. Jeho vykonané dielo je založené na Jeho láske a na Otcovej milosti. Na Jeho veľkom záujme o nás, aby sme boli Jeho vlastní a žili s Ním a v Ňom časne a večne.
My máme byť najskôr v Ňom. Žiť s Ním v pravom spoločenstve a prijať Jeho odpustenie, lásku a milosť, aby sme potom správne odpovedali na dar vykúpenia. Ak sa ako kresťania pýtame, ako najlepšie poďakujeme za dar nového života, za ospravedlnenie, za odpustenie hriechov, ako najlepšie môžeme dobrorečiť Otcovi za Jeho dary, odpoveď znie: Poslušnosťou Božím prikázaniam. To platí nielen pre malé deti, ale aj pre otcov a matky!
Ide nám teda o poslušnosť, úctu a hľadanie dôstojnosti rodičov, ktorá nie je vynútená samými rodičmi a ich mocou a autoritou. Dôstojnosť a úcta získaná nie brachiálnou mocou otca a citovým vydieraním zo strany matky, ako sa to často deje dnes v rodinách a žiaľ aj v rodinách kresťanských. Apoštolské slovo zdôrazňuje a kladie rozhodujúcu váhu na to, aby sme žili v dôvernom vzťahu s Pánom. Aby sme pri hľadaní poslušnosti vôli Pánovej, poznali aj Božie zasľúbenie. Zasľúbenie, že On náš život požehná už tu na zemi, už v časnoti a potom aj vo večnosti. Aby sa nám dobre a blažene žilo v spoločenstve našich rodín.
Božie prikázania (Desatoro), Otčenáš i Verím v Boha… je nutné naučiť dieťa už v rodine a nečakať až na školskú dochádzku, alebo dokonca na konfirmačnú prípravu. Samozrejeme, to je možné iba vtedy, ak sami rodičia ukazujú a dokazujú, že Božie prikázania radi a ochotne plnia. Ak sú „v Pánu“ a žijú vierou, Jeho prikázania nie sú ťažké!
O našom konaní pri výchove, ako otcov a matiek a našich povinnostiach platí to isté. Má ísť o výchovu, ktorá pramení z viery. Množstvo rôznych príkazov, z ktorých je neraz dieťa dezorientované a plné strachu a úzkosti, má v kresťanskej rodine nahrádzať osobný príklad. Ak je v Pánu otec a matka, bude v Pánu aj dieťa. Ak sú rodičia proti Pánovi, bude aj dieťa a žiaden rozkaz, príkaz, zastrašovanie a ani sľuby o tom, čo dostane možno ku konfirmácii na tom nič nezmenia.
V osobnom liste som napísal rodičom budúcich konfrimandov: nestačí deťom niečo rozkázať a reálne konať niečo úplne iné. Táto dvojkoľajnosť a rozpor slov a činov vedú k zmätku v duši detí a neraz k nenapraviteľným škodám a krízam viery. Systém výchovy: „vodu káže a víno pije“ je nielen neúčinný, ale aj nebezpečný. Nebezpečný z hľadiska cieľa, ktorý máme mať vždy a pri všetkom na pamäti. Totiž, že sme tu nie iba pre časnosť, ale máme žiť pre večnosť a to už dnes a teraz. Máme od Pána Boha dary a talenty, aby sme ich rozvinuli a nimi slúžili vo vedomí, že raz spolu s Pánom budeme. V povedomí, že naša otčina nenie je iba slovenská krajina, ale aj nebeská vlasť. V nej budeme spolu s Pánom, preto už dnes má jasne zaznievať svedectvo, že toto je náš cieľ. Bez Ježiša ho nedosiahneme. Nepomôže k tomu nijaká ľudská múdrosť, ani žiadne bohatsvo, ktoré prípadne zhromaždíme, ani žiadne iné ľudské diela a zásluhy. Tým menej život v hriechu, čo radšej ani len nespomíname…
Prosme dnes o požehnanie našich rodín, detí i rodičov, i učiteľov, ktorí dobre slúžia našim deťom, vnúčatám. Majme pritom na mysli
hodnotu rodiny a nezastupiteľné úlohy otcov a matiek v nich. Táto služba nech predchádza všetko ostatné. Od kolísky, až do dospievania a dospelosti.
Nech je to služba radostná, v Pánu Ježiši Kristu konaná, s dôveru v Jeho moc a pomoc. S dôverou v Jeho sľub: „Ja som s vami po všetky dni...“ i v ten ďalší: „Ja som prišiel, aby ste život mali a hojne mali“. Tak budeme na ceste k požehnanému životu v časnosti i vo večnosti. Amen.
15.nedeľa po sv. Trojici – Začiatok šk.roku 2010 Sobotište – Ľ.Batka st.
Slovak