Kráča cirkev širokou cestou?

Kráča cirkev širokou cestou?

„Každý, kto chce hľadať Krista, musí najprv nájsť cirkev. Ako niekto môže vedieť kde je Kristus, ak nevie, kde sú jeho nasledovníci.“
(Dr. Martin Luther)

Môže cirkev kráčať širokou cestou, ktorá vedie do zahynutia? Ak sa to týka jednotlivcov, vzťahov, rodiny a spoločnosti tak tomu rozumieme. Ale kedy sa tak deje s cirkvou?
● 1. keď v strede nie je ukrižovaný Kristus. Čo je v našom strede, čo kážeme, na čo kladieme dôraz, často sú to len nejaké pekné myšlienky, humanizmus, točíme sa okolo seba, o čom sú naše presbyterstvá, naše konventy a synody – je v strede Kristus? Alebo sme Ho vytesnili na okraj! Len z evanjelia plynúca viera je hrádzou pomýleným názorom, náukám, hádkam a škriepkam.
● 2. ak odmietame model života prvých kresťanov v štyroch pilieroch: v apoštolskom učení, v spoločenstve, v lámaní chleba a v modlitbách. Mnohí kážu „evanjelium“ prosperity, slávy a nie teológiu kríža. Tú máme len na papieri, ale v praxi nie. Naši predkovia radšej trpeli ako keby mali ustúpiť zo zásad Božieho slova. Duch tejto doby nás tlačí, aby sme sa zviditeľnili, aby nás druhí uznávali, obdivovali. Zabudli sme na históriu, ktorá nám vydáva svedectvo, keď bola vtedy cirkev silná, zdravá, napredujúca, trpiaca a slúžiaca. Princípy, ktoré nám dal Kristus sú iné ako tie okolo nás. Splynuli sme so svetom. Málo hovoríme v cirkvi o pôste (sebazapieraní, zomieraní svojho JA, o svojom umenšovaní sa), o odpúšťaní, o správnom a dobrom usmernení- napomínaní (nie kritike!, už vôbec nie vylučovaním), nehovoríme zdravé učenie, ale počúvame radšej to, čo chcú počuť naše svrbľavé uši, to čo sa nám páči. Platí Ježišovo „beda“ pre tých druhých, alebo pre nás? Toľko slov „bdejte“, teda dávajte pozor na učenie, vyslovil Ježiš, ale my si tak často vytrhneme z Písma to, čo sa nám páči a práve hodí. Potrebujeme ešte lámanie chleba, alebo sme samospravodliví? Radujeme sa z každého kto prichádza k Pánovej Večeri, aby tam prijal Božiu milosť a činil pokánie? Radujeme sa z každého, kto úprimne volá k Bohu? Radujeme sa z jednoty spoločenstva, z každého člena, zo sily do našich zápasov, očakávame druhý príchod Pánov? Dokážeme sa ešte spolu modliť? Lebo iba v modlitbe poznávame Jeho vôľu. Alebo každý sa „dohodne“ na tom svojom, alebo to každý ťahá svojim smerom. Dokážeme sa ponížiť, dokáže sa modliť biskup a redaktori Ref. listov s pracovníkmi Tranoscia alebo členmi Aliancie SloZ? Všetko to niečo stojí. Stojí to čas, vzdanie sa svojho JA, toho čo JA pokladám za dôležité.
● 3. ak našim cieľom a zmyslom nie je misia: prekáža nám, keď odchádzajú z cirkvi členovia, ale neprekáža nám, keď desiatkam ba až stovkám ľudom (aj členom našich rodín) služby Božie ani sviatosti nechýbajú a žijú ako bez Boha na svete. Čo sme pre nich urobili? Nebude sa raz pýtať Boh? Ak cirkev nespĺňa poslanie misie, prečo vôbec existuje? Netočí sa len okolo seba? Vedieme žabo-myšie vojny, kde sa hádame o liturgiu, predpisy, nariadenia a iné veci? Sme sústredení na seba a chceme sa cítiť komfortne. Ide cirkev cestou izolácie a zachovávania svojich tradícií? Utiahla sa? Radujeme sa z každého, kto do cirkvi zavíta? Ako na nich hľadíme? Alebo ich hneď kastujeme a hodnotíme ich pre to, akú majú minulosť. Alebo ich odsudzujeme. Zapojme sa finančne aj modlitebne pre misiu.

Jediná cesta je cesta statočnosti a čestnosti. Niekedy na nej zostávame sami. Inokedy sa nám možno vysmejú. Niekedy budeme možno jedinými „luteránmi“ na okolí, aj keď bude „evanjelikov“ plno, ale my nimi zostaneme a ďalší sa nimi na náš príklad stanú, nech by sa dialo čokoľvek! Nedá sa zísť z cesty pravdy, ak sme poznali, že ňou je Kristus!

Ak cirkev smeruje dnes na širokú cestu, čo teraz urobíme?

„Falošní kresťania sú ako oblaky bez dažďa. Chvália sa, že sú už evanjelici, ale sú ako oblaky bez dažďa, požehnaný dážď z nich nezaprší.“
(Dr. Martin Luther)

Pokoj Vám!!

 

Leave a Reply