Kráča cirkev širokou cestou?

Kráča cirkev širokou cestou?

„Každý, kto chce hľadať Krista, musí najprv nájsť cirkev. Ako niekto môže vedieť kde je Kristus, ak nevie, kde sú jeho nasledovníci.“
(Dr. Martin Luther)

Môže cirkev kráčať širokou cestou, ktorá vedie do zahynutia? Ak sa to týka jednotlivcov, vzťahov, rodiny a spoločnosti tak tomu rozumieme. Ale kedy sa tak deje s cirkvou?
● 1. keď v strede nie je ukrižovaný Kristus. Čo je v našom strede, čo kážeme, na čo kladieme dôraz, často sú to len nejaké pekné myšlienky, humanizmus, točíme sa okolo seba, o čom sú naše presbyterstvá, naše konventy a synody – je v strede Kristus? Alebo sme Ho vytesnili na okraj! Len z evanjelia plynúca viera je hrádzou pomýleným názorom, náukám, hádkam a škriepkam.
● 2. ak odmietame model života prvých kresťanov v štyroch pilieroch: v apoštolskom učení, v spoločenstve, v lámaní chleba a v modlitbách. Mnohí kážu „evanjelium“ prosperity, slávy a nie teológiu kríža. Tú máme len na papieri, ale v praxi nie. Naši predkovia radšej trpeli ako keby mali ustúpiť zo zásad Božieho slova. Duch tejto doby nás tlačí, aby sme sa zviditeľnili, aby nás druhí uznávali, obdivovali. Zabudli sme na históriu, ktorá nám vydáva svedectvo, keď bola vtedy cirkev silná, zdravá, napredujúca, trpiaca a slúžiaca. Princípy, ktoré nám dal Kristus sú iné ako tie okolo nás. Splynuli sme so svetom. Málo hovoríme v cirkvi o pôste (sebazapieraní, zomieraní svojho JA, o svojom umenšovaní sa), o odpúšťaní, o správnom a dobrom usmernení- napomínaní (nie kritike!, už vôbec nie vylučovaním), nehovoríme zdravé učenie, ale počúvame radšej to, čo chcú počuť naše svrbľavé uši, to čo sa nám páči. Platí Ježišovo „beda“ pre tých druhých, alebo pre nás? Toľko slov „bdejte“, teda dávajte pozor na učenie, vyslovil Ježiš, ale my si tak často vytrhneme z Písma to, čo sa nám páči a práve hodí. Potrebujeme ešte lámanie chleba, alebo sme samospravodliví? Radujeme sa z každého kto prichádza k Pánovej Večeri, aby tam prijal Božiu milosť a činil pokánie? Radujeme sa z každého, kto úprimne volá k Bohu? Radujeme sa z jednoty spoločenstva, z každého člena, zo sily do našich zápasov, očakávame druhý príchod Pánov? Dokážeme sa ešte spolu modliť? Lebo iba v modlitbe poznávame Jeho vôľu. Alebo každý sa „dohodne“ na tom svojom, alebo to každý ťahá svojim smerom. Dokážeme sa ponížiť, dokáže sa modliť biskup a redaktori Ref. listov s pracovníkmi Tranoscia alebo členmi Aliancie SloZ? Všetko to niečo stojí. Stojí to čas, vzdanie sa svojho JA, toho čo JA pokladám za dôležité.
● 3. ak našim cieľom a zmyslom nie je misia: prekáža nám, keď odchádzajú z cirkvi členovia, ale neprekáža nám, keď desiatkam ba až stovkám ľudom (aj členom našich rodín) služby Božie ani sviatosti nechýbajú a žijú ako bez Boha na svete. Čo sme pre nich urobili? Nebude sa raz pýtať Boh? Ak cirkev nespĺňa poslanie misie, prečo vôbec existuje? Netočí sa len okolo seba? Vedieme žabo-myšie vojny, kde sa hádame o liturgiu, predpisy, nariadenia a iné veci? Sme sústredení na seba a chceme sa cítiť komfortne. Ide cirkev cestou izolácie a zachovávania svojich tradícií? Utiahla sa? Radujeme sa z každého, kto do cirkvi zavíta? Ako na nich hľadíme? Alebo ich hneď kastujeme a hodnotíme ich pre to, akú majú minulosť. Alebo ich odsudzujeme. Zapojme sa finančne aj modlitebne pre misiu.

Jediná cesta je cesta statočnosti a čestnosti. Niekedy na nej zostávame sami. Inokedy sa nám možno vysmejú. Niekedy budeme možno jedinými „luteránmi“ na okolí, aj keď bude „evanjelikov“ plno, ale my nimi zostaneme a ďalší sa nimi na náš príklad stanú, nech by sa dialo čokoľvek! Nedá sa zísť z cesty pravdy, ak sme poznali, že ňou je Kristus!

Ak cirkev smeruje dnes na širokú cestu, čo teraz urobíme?

„Falošní kresťania sú ako oblaky bez dažďa. Chvália sa, že sú už evanjelici, ale sú ako oblaky bez dažďa, požehnaný dážď z nich nezaprší.“
(Dr. Martin Luther)

Pokoj Vám!!

 

4 thoughts on “Kráča cirkev širokou cestou?

  1. Nie vždy to tak platí, že kto chce hľadať Krista musí najskôr nájsť cirkev. Ja osobne som našiel Krista, teda uveril som v neho , doma, bol som sám, nestál pri mne nikto, len neviditeľný Boh, žiadna cirkev tam nebola, ani žiadny človek. Cirkev prišla u mňa na rad až potom.
    Keď sa Ježiš dá človeku poznať v jeho živote a to nemusím byť v žiadnej cirkvi, ale veľa krát sa stáva že je to v cirkvi, tak potom by som si mal nájsť spoločenstvo veriacich ľudí, teda cirkev kde sa stanem učeníkom Pána Ježiša, bez tohto učeníctva a následnej služby pre Pána, nebude môj kresťanský život stáť za veľa . Ak chcem duchovne rásť, musím sa stať učeníkom a potom ísť do služby. Stať sa učeníkom znamená, že ma niekto vyučí, niekto kto už o Pánovi, o Duchu Svätom a o slove Božom vie toho viac, učí ma ako sa modliť, učí ma ako žiť aby som nestrácal kontakt s Bohom, učí ma o tom ako je hriech nebezpečný pre môj život, ale aj to, načo potrebujem pokánie, ktoré ničí skutky diabla a dôsledky môjho hriechu,
    …………………………………tí skúsenejší učia ešte viac , ako kázať evanjelium, ako počuť Boha, ako sa nechať viesť Duchu Svätému, ako sa modliť za chorých atď.

    Platia také 4 pravidlá pre tých ktorí uverili, inak sa nepohnú dopredu a stále budú vo viere ako malé batoľatá.

    1. Počúvam Boha ( aj čítaním Biblie počúvam Boha, ale aj mojim stíšením sa pred Ním )
    2. Hovorím s Bohom – modlím sa ( Rozhovor s Bohom – každodenný !!! )
    3. Počúvam ľudí ( tých, ktorí majú skúsenosť s Bohom a hovoria o Ňom )
    4. Ja hovorím ľudom o Ňom ( ja iným hovorím o Bohu, vydávam o Ňom svedectvo )

    Veľmi dôležité je aj to vydávanie svedectva, v ECAV na toto zabudli.
    Bez môjho svedectva, a bez hovorenia o Bohu iným ľudom neprichádza nadšenie a oheň Kristov do môjho života, cítim sa potom akýsi duchovne veľmi slabý a stávam sa vlažným kresťanom bez svedectva v mojom živote , to svedectvo v mojom živote je veľmi potrebné , ide aj o to, že keď verejne sa prihlásim ku Kristu, nemôžem žiť život v hriechu, to akosi nejde dohromady, a keď sa verejne priznám ku Kristu prizná sa ku mne aj môj Otec a to tým, že mi dáva ešte viac z jeho Ducha.
    A to je ten oheň Kristov, tak málo prítomný na Bohoslužbách a v životoch ľudí.

    Miro Kucek

    Žime víťazný život s Ježišom !!!!

  2. lubo batka st

    Požehnanú Bieu sobotu prajem!

    Vážený brat Miroslav, prekvapuje ma Vaša odvaha opravovať Luthera, to nedokázali mnohí teologickí odborníci, ani otcovia. Myslím, že je zrejmé, že sa to nepodarilo ani Vám.
    Argumenty sú nasledovné:
    1. Predovšetkým by ste si mali priznať, že si vo svojom tvrdení sám protirečíte. Najskôr vyhlasujete, že – „Ja osobne som našiel Krista, teda uveril som v Neho, doma..sám- nebol pri mne nikto“.
    V druhej časti ale hovoríte:“ Veľmi dôležité je vydávanie svedectva….Bez môjho svedectva a bez hovorenia o Bohu iným ľuďom neprichádza nadšenie a oheň Kristov….“ – čiže viera. Vy ste získali vieru sám, pre iných vidíte nutnosť svedectva.
    Kristus Pán hovorí : „Kde sa dvaja, alebo traja zídu v mojom mene, tam som ja uprostred nich“.
    Dvaja ľudia, alebo traja – to už je predsa spoločensto, čiže cirkev.

    Ešte zjavnejšie je Vaše krátkozraké videnie v tých štyroch bodoch, ktoré sám považujete za dôležité:

    ad 1. Čítanie Biblie ( prípadne počúvanie čítania iných). – Nuž bez cirkvi by sme žiadnu Bibliu a teda zachovanie pôvodného evanjelia aapoštolského svedectva , prípadne prorockého svedectva viery vôbec nemali. – Bibliu , t.j.biblické správy vybrala cirkev, zachovala ich, potom pôvodné texty /hebrejský, arajmejský, grécky/ preložila do národných jazykov a vydala vo svojich vydavateľstvách. Jedným slovom, bez cirkvi by ste Vy, ani nikto o Božom slove, Biblie a jej knihách vôbec nič nevedeli. Bez cirkvi – tento prvý bod nie je možné akceptovať. História je tu skutočnou učiteľkou života. – Luther tiež preložil Bobliu a to bol skutočný základ celého ďalšieho reformačného diela a jeho vplyvu na okolitý svet.

    ad 2. – Bez cirkvi by nebola možná skutočná modlitba.
    Ľudia by sa síce modlili – ale vzývali by pohanské božstvá, najmä stvorené veci- ako to vidíme dodnes v súvise s veľkonočnými sviatkami. Slovania by napr. ďalej ucievali modly: stromy (napr. vŕbu), Morenu, Lunu, Perúna…atď, atď. Svedectvo o Kristu zachovala a prináša jedine cirkev. ešte aj judáš chtiac, nechtiac vyznal: „Zhrešil som, zradiac KRV NEVINNÚ“. Škoda, že sa poznanej pravdy sám nedržal a nemodlil s ao odpustie a zmilovanie- ako napr.Peter.

    ad 3. – Počúvam ľudí, tých, ktorí maj skúsenosť s Bohom.!
    – Áno, viera je z počúvania… Nikto iný, len spoločenstvo veriacich v Krista zachovalo a zachováva jedinečné svedectvo: Ježiš je Syn Boží, Spasiteľ! Ježiš vstal – žije a viacej neumiera! Medzi všetkými svedectvami je svedectvo učeníkov a apoštolov jedinečné a výnimočné: všetky ostatné svedectvá stoja, alebo padajú s nimi.

    ad 4. – Ja hovorím ľuďom o ňom.
    – Aj toto robila, robila a robí práve cirekv. Ježiš ustanovil z učeníkov apoštolov ( vyslancov) a tí učili a pripravili svojich žiakov a poslali ich do sveta niesť evanjelium. Títo zase tých, ktorí uverili rovnako…a to sa opakuje a deje dodnes.
    Naviac, každý pokrstený sa stáva „kráľovským kňazstvom“. Ak si toto všeobecné kňazstvo plní svoje úlohy ( rodičia, starí a krtsní rodičia, ale aj širšia rodina ) cirkev rástie zvnútra, je ako strom „zasadený pri voných tokoch“- Ž 1.

    Takže všetko to, čo vidíte ako dôležité v skutočnosti nejestvuje bez cirkvi a jej služby, vernosti a svedectvu.
    Preto platí aj toto vyznanie:
    „Ježiš je svojej cirkvi Pán i Hlava,
    ona len Jeho slovom zotrváva,
    On ju na viere pevnej ako skala
    založil, by Mu na česť rozkvitala,
    Hospodin sam ju svojou mocou chráni,
    nepremôžu ju ni záhrobia brány.“ ( ESP 24, 1)

    Požehnané veľkonočné sviatky Vám praje Ľubomír B. st.

  3. človeka, dôležité, preto tu uvádzam tie dôležité body. Kto to takto činí, istotne sa posunie Aj ja prajem, požehnanú nedeľu .

    Ja tu nepíšem preto, aby som opravoval Luthera, ale preto, aby som odovzdal čitateľom moje skúsenosti s Bohom a tiež to, čo je pre novoobráteného dopredu vo viere a v nasledovaní Pána a bude horieť pre Ježiša. Veď sám som toho príkladom, sám som cez to prechádzal.
    Zrejme ste ma ale v mnohom nepochopil, Svedectvo o Bohu vydáva samozrejme až veriaci človek, nie neveriaci, ten nemá čo o Bohu hovoriť, totiž ho nepozná, tie hlavné 4 body ktoré tu opisujem sa týkajú najmä ľudí ktorí práve uverili , že Ježiš je Boží Syn, píšem to jasne, inak sa nepohnú dopredu a vo svojom duchovnom živote budú stagnovať a toto nie je Božia vôľa, Boh chce aby sme rástli v jeho poznaní a je preto veľmi dôležité stať sa učeníkom Pána, veď prví apoštoli boli tiež Jeho učeníci, ON Ježiš ich učil ako žiť a chodiť s Bohom Otcom, Ježiš žijúci na zemi bol v tomto pre nás dokonalým príkladom.

    Nadšenie a oheň Kristov v živote človeka je zapálenosť za Božie veci, v Lukášovi 3 / 16 je napísané : Ale Ján všetkým odpovedal: „Ja vás krstím vodou. Prichádza však mocnejší ako ja. Ja nie som hoden rozviazať mu ani remienok na sandáloch. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“

    Pre človeka ktorý uveril Bohu je veľmi dôležitý Duch Svätý, Ján povedal o Ježišovi že nás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom, a to je práve to o čom sa tu snažím písať. Duch Svätý spôsobuje zapálenosť a nadšenie pre meno Ježiš, a odvahu svedčiť, či kázať, nesmelým dáva smelosť a ustrachaným odvahu.
    Preto keď uveríme, potrebujeme Ducha Svätého, veď prví učeníci verili, nemali ale odvahu a smelosť, to sa zmenilo, keď prišiel na nich Duch na 50 deň od vzkriesenia. Bol to krst Duchom Svätým, v ECAV sa o tomto veľa nekáže, to ale neznamená, že to tak nie je.

    Keď vás tak čítam, vy akoby ste mal cirkev za niečo viac ako BOHA, cirkev ale nikoho nespasí, človek môže aj celý život chodiť do cirkvi a spasený nemusí byť, Boh dal človeku bibliu, nie cirkev ju dala, tá biblia je DUCH a život, DUCH preto, lebo za každým slovom napísaným v biblií stál Duch Boží a život preto, lebo keď to slovo žijeme získavame pravý život pre ktorý sme boli stvorení, ale aj život večný a som presvedčený o jednom, keď človek bude sám na opustenom ostrove a bude tam mať Bibliu, tá mu postačí na to , aby našiel BOHA a PRAVDU a získal skrze to slovo večný život, veď to je práve to slovo , ktoré sa stalo telom a sám Ježiš hovorí o tom, “ kto je moje telo a pije moju krv má život večný „. Jeho telo je slovo a piť krv je obrazne povedané a znamená piť víno na pamiatku jeho smrti a tým si pripomínať jeho drahocennú vyliatu krv za naše hriechy. Také jednoduché to je, len jedno postačí , mať úprimné a pokorné srdce, Lebo Boh pozerá vždy na srdce človeka. Tam v našom srdci sa rozhoduje o našej večnosti a tam v našom srdci Boh už pri zrode každého človeka nechal miesto pre seba, kúsok prázdneho priestoru , toto miesto musí byť obsadené Svätým Duchom, teda Bohom, a ja musím vedieť , že ho mám . Tá istota spasenia je veľmi dôležitá. Dotyk Ježiša musíme zažiť a musíme ho zažívať pokiaľ možno každý deň, inak to naše kresťanstvo za moc nestojí.

    Ešte jedna otázka, kde ste prišli na tieto slová ?? „Naviac, každý pokrstený sa stáva „kráľovským kňazstvom“ ????????????????

    Pre mňa je toto slovo takým katolíckym bludom, Môj otec bol krstený evanjelik, do kostola nechodil, a mne a môjmu bratovi keď sme skutočne uverili tej pravde
    o tom , že Ježiš je naozaj Boží Syn , tak nám schovával bibliu. Viete prečo ??? Lebo ako príliš telesný “ kresťan “ , ale skôr len človek, sa hanbil za svojich synov, on slávny muzikant a spevák z rodiny , ktorá si potrpela na chválu, a nechcel, aby sme zblúdili, lebo všeobecne sa každý kto číta príliš bibliu považuje medzi ľudom za slabého a pomäteného. Takže takto sa veci majú, ale šíriť tu reči o tom, že každý pokrstený patrí do Kráľovského kňažstva je naozaj lož. Lebo aj KOČNER ten zabásnutý bol krstený, bol birmovaný, len vieru v Ježiša nikdy nemal. Aj Hitler bol krstený ako katolík, a myslím si že aj Stalin ako pravoslávny.

    Chvála Pánu Bohu za môjho pozemského otca, za toho ktorý mi skrýval bibliu, lebo aj jeho prenasledovaním a výsmechom spôsoboval vo mne to, že moja viera v Boha rástla a moje korene v Ňom boli hlbšie a mocnejšie , a nakoniec bol BOH dobrý aj ku nemu, jeho synovia ho tesne pred smrťou viedli v modlitbe ku Kristu a on ústami vyznal, že potrebuje Spasiteľa Ježiša, lebo je hriešny človek a odovzdal mu svoj život. Takže verím tejto dobrej správe, lebo bol to Boží Duch ktorý jeho dvoch synov viedol do tejto poslednej a veľmi dôležitej modlitby , lebo o večnosti strávenej s Bohom sa rozhoduje za života človeka, nie po jeho smrti, ako to učí jediná a vraj pravá cirkev RKC na čele s pápežom.

    Požehnané Veľkonočné sviatky Vám prajem a žime víťazný život s Ježišom !!!!! .

    Miroslav Kucek, Moravské Lieskové.

    1. Aj ja prajem, požehnanú nedeľu .

      Ja tu nepíšem preto, aby som opravoval Luthera, ale preto, aby som odovzdal čitateľom moje skúsenosti s Bohom a tiež to, čo je pre novoobráteného človeka, dôležité, preto tu uvádzam tie dôležité body. Kto to takto činí, istotne sa posunie dopredu vo viere a v nasledovaní Pána a bude horieť pre Ježiša. Veď sám som toho príkladom, sám som cez to prechádzal.
      Zrejme ste ma ale v mnohom nepochopil, Svedectvo o Bohu vydáva samozrejme až veriaci človek, nie neveriaci, ten nemá čo o Bohu hovoriť, totiž ho nepozná, tie hlavné 4 body ktoré tu opisujem sa týkajú najmä ľudí ktorí práve uverili , že Ježiš je Boží Syn, píšem to jasne, inak sa nepohnú dopredu a vo svojom duchovnom živote budú stagnovať a toto nie je Božia vôľa, Boh chce aby sme rástli v jeho poznaní a je preto veľmi dôležité stať sa učeníkom Pána, veď prví apoštoli boli tiež Jeho učeníci, ON Ježiš ich učil ako žiť a chodiť s Bohom Otcom, Ježiš žijúci na zemi bol v tomto pre nás dokonalým príkladom.

      Nadšenie a oheň Kristov v živote človeka je zapálenosť za Božie veci, v Lukášovi 3 / 16 je napísané : Ale Ján všetkým odpovedal: „Ja vás krstím vodou. Prichádza však mocnejší ako ja. Ja nie som hoden rozviazať mu ani remienok na sandáloch. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“

      Pre človeka ktorý uveril Bohu je veľmi dôležitý Duch Svätý, Ján povedal o Ježišovi že nás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom, a to je práve to o čom sa tu snažím písať. Duch Svätý spôsobuje zapálenosť a nadšenie pre meno Ježiš, a odvahu svedčiť, či kázať, nesmelým dáva smelosť a ustrachaným odvahu.
      Preto keď uveríme, potrebujeme Ducha Svätého, veď prví učeníci verili, nemali ale odvahu a smelosť, to sa zmenilo, keď prišiel na nich Duch na 50 deň od vzkriesenia. Bol to krst Duchom Svätým, v ECAV sa o tomto veľa nekáže, to ale neznamená, že to tak nie je.

      Keď vás tak čítam, vy akoby ste mal cirkev za niečo viac ako BOHA, cirkev ale nikoho nespasí, človek môže aj celý život chodiť do cirkvi a spasený nemusí byť, Boh dal človeku bibliu, nie cirkev ju dala, tá biblia je DUCH a život, DUCH preto, lebo za každým slovom napísaným v biblií stál Duch Boží a život preto, lebo keď to slovo žijeme získavame pravý život pre ktorý sme boli stvorení, ale aj život večný a som presvedčený o jednom, keď človek bude sám na opustenom ostrove a bude tam mať Bibliu, tá mu postačí na to , aby našiel BOHA a PRAVDU a získal skrze to slovo večný život, veď to je práve to slovo , ktoré sa stalo telom a sám Ježiš hovorí o tom, “ kto je moje telo a pije moju krv má život večný „. Jeho telo je slovo a piť krv je obrazne povedané a znamená piť víno na pamiatku jeho smrti a tým si pripomínať jeho drahocennú vyliatu krv za naše hriechy. Také jednoduché to je, len jedno postačí , mať úprimné a pokorné srdce, Lebo Boh pozerá vždy na srdce človeka. Tam v našom srdci sa rozhoduje o našej večnosti a tam v našom srdci Boh už pri zrode každého človeka nechal miesto pre seba, kúsok prázdneho priestoru , toto miesto musí byť obsadené Svätým Duchom, teda Bohom, a ja musím vedieť , že ho mám . Tá istota spasenia je veľmi dôležitá. Dotyk Ježiša musíme zažiť a musíme ho zažívať pokiaľ možno každý deň, inak to naše kresťanstvo za moc nestojí.

      Ešte jedna otázka, kde ste prišli na tieto slová ?? „Naviac, každý pokrstený sa stáva „kráľovským kňazstvom“ ????????????????

      Pre mňa je toto slovo takým katolíckym bludom, Môj otec bol krstený evanjelik, do kostola nechodil, a mne a môjmu bratovi keď sme skutočne uverili tej pravde
      o tom , že Ježiš je naozaj Boží Syn , tak nám schovával bibliu. Viete prečo ??? Lebo ako príliš telesný “ kresťan “ , ale skôr len človek, sa hanbil za svojich synov, on slávny muzikant a spevák z rodiny , ktorá si potrpela na chválu, a nechcel, aby sme zblúdili, lebo všeobecne sa každý kto číta príliš bibliu považuje medzi ľudom za slabého a pomäteného. Takže takto sa veci majú, ale šíriť tu reči o tom, že každý pokrstený patrí do Kráľovského kňažstva je naozaj lož. Lebo aj KOČNER ten zabásnutý bol krstený, bol birmovaný, len vieru v Ježiša nikdy nemal. Aj Hitler bol krstený ako katolík, a myslím si že aj Stalin ako pravoslávny.

      Chvála Pánu Bohu za môjho pozemského otca, za toho ktorý mi skrýval bibliu, lebo aj jeho prenasledovaním a výsmechom spôsoboval vo mne to, že moja viera v Boha rástla a moje korene v Ňom boli hlbšie a mocnejšie , a nakoniec bol BOH dobrý aj ku nemu, jeho synovia ho tesne pred smrťou viedli v modlitbe ku Kristu a on ústami vyznal, že potrebuje Spasiteľa Ježiša, lebo je hriešny človek a odovzdal mu svoj život. Takže verím tejto dobrej správe, lebo bol to Boží Duch ktorý jeho dvoch synov viedol do tejto poslednej a veľmi dôležitej modlitby , lebo o večnosti strávenej s Bohom sa rozhoduje za života človeka, nie po jeho smrti, ako to učí jediná a vraj pravá cirkev RKC na čele s pápežom.

      Požehnané Veľkonočné sviatky Vám prajem a žime víťazný život s Ježišom !!!!! .

      Miroslav Kucek, Moravské Lieskové.

Leave a Reply