Kráča cirkev širokou cestou?

Kráča cirkev širokou cestou?

„Každý, kto chce hľadať Krista, musí najprv nájsť cirkev. Ako niekto môže vedieť kde je Kristus, ak nevie, kde sú jeho nasledovníci.“
(Dr. Martin Luther)

Môže cirkev kráčať širokou cestou, ktorá vedie do zahynutia? Ak sa to týka jednotlivcov, vzťahov, rodiny a spoločnosti tak tomu rozumieme. Ale kedy sa tak deje s cirkvou?
● 1. keď v strede nie je ukrižovaný Kristus. Čo je v našom strede, čo kážeme, na čo kladieme dôraz, často sú to len nejaké pekné myšlienky, humanizmus, točíme sa okolo seba, o čom sú naše presbyterstvá, naše konventy a synody – je v strede Kristus? Alebo sme Ho vytesnili na okraj! Len z evanjelia plynúca viera je hrádzou pomýleným názorom, náukám, hádkam a škriepkam.
● 2. ak odmietame model života prvých kresťanov v štyroch pilieroch: v apoštolskom učení, v spoločenstve, v lámaní chleba a v modlitbách. Mnohí kážu „evanjelium“ prosperity, slávy a nie teológiu kríža. Tú máme len na papieri, ale v praxi nie. Naši predkovia radšej trpeli ako keby mali ustúpiť zo zásad Božieho slova. Duch tejto doby nás tlačí, aby sme sa zviditeľnili, aby nás druhí uznávali, obdivovali. Zabudli sme na históriu, ktorá nám vydáva svedectvo, keď bola vtedy cirkev silná, zdravá, napredujúca, trpiaca a slúžiaca. Princípy, ktoré nám dal Kristus sú iné ako tie okolo nás. Splynuli sme so svetom. Málo hovoríme v cirkvi o pôste (sebazapieraní, zomieraní svojho JA, o svojom umenšovaní sa), o odpúšťaní, o správnom a dobrom usmernení- napomínaní (nie kritike!, už vôbec nie vylučovaním), nehovoríme zdravé učenie, ale počúvame radšej to, čo chcú počuť naše svrbľavé uši, to čo sa nám páči. Platí Ježišovo „beda“ pre tých druhých, alebo pre nás? Toľko slov „bdejte“, teda dávajte pozor na učenie, vyslovil Ježiš, ale my si tak často vytrhneme z Písma to, čo sa nám páči a práve hodí. Potrebujeme ešte lámanie chleba, alebo sme samospravodliví? Radujeme sa z každého kto prichádza k Pánovej Večeri, aby tam prijal Božiu milosť a činil pokánie? Radujeme sa z každého, kto úprimne volá k Bohu? Radujeme sa z jednoty spoločenstva, z každého člena, zo sily do našich zápasov, očakávame druhý príchod Pánov? Dokážeme sa ešte spolu modliť? Lebo iba v modlitbe poznávame Jeho vôľu. Alebo každý sa „dohodne“ na tom svojom, alebo to každý ťahá svojim smerom. Dokážeme sa ponížiť, dokáže sa modliť biskup a redaktori Ref. listov s pracovníkmi Tranoscia alebo členmi Aliancie SloZ? Všetko to niečo stojí. Stojí to čas, vzdanie sa svojho JA, toho čo JA pokladám za dôležité.
● 3. ak našim cieľom a zmyslom nie je misia: prekáža nám, keď odchádzajú z cirkvi členovia, ale neprekáža nám, keď desiatkam ba až stovkám ľudom (aj členom našich rodín) služby Božie ani sviatosti nechýbajú a žijú ako bez Boha na svete. Čo sme pre nich urobili? Nebude sa raz pýtať Boh? Ak cirkev nespĺňa poslanie misie, prečo vôbec existuje? Netočí sa len okolo seba? Vedieme žabo-myšie vojny, kde sa hádame o liturgiu, predpisy, nariadenia a iné veci? Sme sústredení na seba a chceme sa cítiť komfortne. Ide cirkev cestou izolácie a zachovávania svojich tradícií? Utiahla sa? Radujeme sa z každého, kto do cirkvi zavíta? Ako na nich hľadíme? Alebo ich hneď kastujeme a hodnotíme ich pre to, akú majú minulosť. Alebo ich odsudzujeme. Zapojme sa finančne aj modlitebne pre misiu.

Jediná cesta je cesta statočnosti a čestnosti. Niekedy na nej zostávame sami. Inokedy sa nám možno vysmejú. Niekedy budeme možno jedinými „luteránmi“ na okolí, aj keď bude „evanjelikov“ plno, ale my nimi zostaneme a ďalší sa nimi na náš príklad stanú, nech by sa dialo čokoľvek! Nedá sa zísť z cesty pravdy, ak sme poznali, že ňou je Kristus!

Ak cirkev smeruje dnes na širokú cestu, čo teraz urobíme?

„Falošní kresťania sú ako oblaky bez dažďa. Chvália sa, že sú už evanjelici, ale sú ako oblaky bez dažďa, požehnaný dážď z nich nezaprší.“
(Dr. Martin Luther)

Pokoj Vám!!

 

23 thoughts on “Kráča cirkev širokou cestou?

  1. Nie vždy to tak platí, že kto chce hľadať Krista musí najskôr nájsť cirkev. Ja osobne som našiel Krista, teda uveril som v neho , doma, bol som sám, nestál pri mne nikto, len neviditeľný Boh, žiadna cirkev tam nebola, ani žiadny človek. Cirkev prišla u mňa na rad až potom.
    Keď sa Ježiš dá človeku poznať v jeho živote a to nemusím byť v žiadnej cirkvi, ale veľa krát sa stáva že je to v cirkvi, tak potom by som si mal nájsť spoločenstvo veriacich ľudí, teda cirkev kde sa stanem učeníkom Pána Ježiša, bez tohto učeníctva a následnej služby pre Pána, nebude môj kresťanský život stáť za veľa . Ak chcem duchovne rásť, musím sa stať učeníkom a potom ísť do služby. Stať sa učeníkom znamená, že ma niekto vyučí, niekto kto už o Pánovi, o Duchu Svätom a o slove Božom vie toho viac, učí ma ako sa modliť, učí ma ako žiť aby som nestrácal kontakt s Bohom, učí ma o tom ako je hriech nebezpečný pre môj život, ale aj to, načo potrebujem pokánie, ktoré ničí skutky diabla a dôsledky môjho hriechu,
    …………………………………tí skúsenejší učia ešte viac , ako kázať evanjelium, ako počuť Boha, ako sa nechať viesť Duchu Svätému, ako sa modliť za chorých atď.

    Platia také 4 pravidlá pre tých ktorí uverili, inak sa nepohnú dopredu a stále budú vo viere ako malé batoľatá.

    1. Počúvam Boha ( aj čítaním Biblie počúvam Boha, ale aj mojim stíšením sa pred Ním )
    2. Hovorím s Bohom – modlím sa ( Rozhovor s Bohom – každodenný !!! )
    3. Počúvam ľudí ( tých, ktorí majú skúsenosť s Bohom a hovoria o Ňom )
    4. Ja hovorím ľudom o Ňom ( ja iným hovorím o Bohu, vydávam o Ňom svedectvo )

    Veľmi dôležité je aj to vydávanie svedectva, v ECAV na toto zabudli.
    Bez môjho svedectva, a bez hovorenia o Bohu iným ľudom neprichádza nadšenie a oheň Kristov do môjho života, cítim sa potom akýsi duchovne veľmi slabý a stávam sa vlažným kresťanom bez svedectva v mojom živote , to svedectvo v mojom živote je veľmi potrebné , ide aj o to, že keď verejne sa prihlásim ku Kristu, nemôžem žiť život v hriechu, to akosi nejde dohromady, a keď sa verejne priznám ku Kristu prizná sa ku mne aj môj Otec a to tým, že mi dáva ešte viac z jeho Ducha.
    A to je ten oheň Kristov, tak málo prítomný na Bohoslužbách a v životoch ľudí.

    Miro Kucek

    Žime víťazný život s Ježišom !!!!

  2. lubo batka st

    Požehnanú Bieu sobotu prajem!

    Vážený brat Miroslav, prekvapuje ma Vaša odvaha opravovať Luthera, to nedokázali mnohí teologickí odborníci, ani otcovia. Myslím, že je zrejmé, že sa to nepodarilo ani Vám.
    Argumenty sú nasledovné:
    1. Predovšetkým by ste si mali priznať, že si vo svojom tvrdení sám protirečíte. Najskôr vyhlasujete, že – „Ja osobne som našiel Krista, teda uveril som v Neho, doma..sám- nebol pri mne nikto“.
    V druhej časti ale hovoríte:“ Veľmi dôležité je vydávanie svedectva….Bez môjho svedectva a bez hovorenia o Bohu iným ľuďom neprichádza nadšenie a oheň Kristov….“ – čiže viera. Vy ste získali vieru sám, pre iných vidíte nutnosť svedectva.
    Kristus Pán hovorí : „Kde sa dvaja, alebo traja zídu v mojom mene, tam som ja uprostred nich“.
    Dvaja ľudia, alebo traja – to už je predsa spoločensto, čiže cirkev.

    Ešte zjavnejšie je Vaše krátkozraké videnie v tých štyroch bodoch, ktoré sám považujete za dôležité:

    ad 1. Čítanie Biblie ( prípadne počúvanie čítania iných). – Nuž bez cirkvi by sme žiadnu Bibliu a teda zachovanie pôvodného evanjelia aapoštolského svedectva , prípadne prorockého svedectva viery vôbec nemali. – Bibliu , t.j.biblické správy vybrala cirkev, zachovala ich, potom pôvodné texty /hebrejský, arajmejský, grécky/ preložila do národných jazykov a vydala vo svojich vydavateľstvách. Jedným slovom, bez cirkvi by ste Vy, ani nikto o Božom slove, Biblie a jej knihách vôbec nič nevedeli. Bez cirkvi – tento prvý bod nie je možné akceptovať. História je tu skutočnou učiteľkou života. – Luther tiež preložil Bobliu a to bol skutočný základ celého ďalšieho reformačného diela a jeho vplyvu na okolitý svet.

    ad 2. – Bez cirkvi by nebola možná skutočná modlitba.
    Ľudia by sa síce modlili – ale vzývali by pohanské božstvá, najmä stvorené veci- ako to vidíme dodnes v súvise s veľkonočnými sviatkami. Slovania by napr. ďalej ucievali modly: stromy (napr. vŕbu), Morenu, Lunu, Perúna…atď, atď. Svedectvo o Kristu zachovala a prináša jedine cirkev. ešte aj judáš chtiac, nechtiac vyznal: „Zhrešil som, zradiac KRV NEVINNÚ“. Škoda, že sa poznanej pravdy sám nedržal a nemodlil s ao odpustie a zmilovanie- ako napr.Peter.

    ad 3. – Počúvam ľudí, tých, ktorí maj skúsenosť s Bohom.!
    – Áno, viera je z počúvania… Nikto iný, len spoločenstvo veriacich v Krista zachovalo a zachováva jedinečné svedectvo: Ježiš je Syn Boží, Spasiteľ! Ježiš vstal – žije a viacej neumiera! Medzi všetkými svedectvami je svedectvo učeníkov a apoštolov jedinečné a výnimočné: všetky ostatné svedectvá stoja, alebo padajú s nimi.

    ad 4. – Ja hovorím ľuďom o ňom.
    – Aj toto robila, robila a robí práve cirekv. Ježiš ustanovil z učeníkov apoštolov ( vyslancov) a tí učili a pripravili svojich žiakov a poslali ich do sveta niesť evanjelium. Títo zase tých, ktorí uverili rovnako…a to sa opakuje a deje dodnes.
    Naviac, každý pokrstený sa stáva „kráľovským kňazstvom“. Ak si toto všeobecné kňazstvo plní svoje úlohy ( rodičia, starí a krtsní rodičia, ale aj širšia rodina ) cirkev rástie zvnútra, je ako strom „zasadený pri voných tokoch“- Ž 1.

    Takže všetko to, čo vidíte ako dôležité v skutočnosti nejestvuje bez cirkvi a jej služby, vernosti a svedectvu.
    Preto platí aj toto vyznanie:
    „Ježiš je svojej cirkvi Pán i Hlava,
    ona len Jeho slovom zotrváva,
    On ju na viere pevnej ako skala
    založil, by Mu na česť rozkvitala,
    Hospodin sam ju svojou mocou chráni,
    nepremôžu ju ni záhrobia brány.“ ( ESP 24, 1)

    Požehnané veľkonočné sviatky Vám praje Ľubomír B. st.

  3. človeka, dôležité, preto tu uvádzam tie dôležité body. Kto to takto činí, istotne sa posunie Aj ja prajem, požehnanú nedeľu .

    Ja tu nepíšem preto, aby som opravoval Luthera, ale preto, aby som odovzdal čitateľom moje skúsenosti s Bohom a tiež to, čo je pre novoobráteného dopredu vo viere a v nasledovaní Pána a bude horieť pre Ježiša. Veď sám som toho príkladom, sám som cez to prechádzal.
    Zrejme ste ma ale v mnohom nepochopil, Svedectvo o Bohu vydáva samozrejme až veriaci človek, nie neveriaci, ten nemá čo o Bohu hovoriť, totiž ho nepozná, tie hlavné 4 body ktoré tu opisujem sa týkajú najmä ľudí ktorí práve uverili , že Ježiš je Boží Syn, píšem to jasne, inak sa nepohnú dopredu a vo svojom duchovnom živote budú stagnovať a toto nie je Božia vôľa, Boh chce aby sme rástli v jeho poznaní a je preto veľmi dôležité stať sa učeníkom Pána, veď prví apoštoli boli tiež Jeho učeníci, ON Ježiš ich učil ako žiť a chodiť s Bohom Otcom, Ježiš žijúci na zemi bol v tomto pre nás dokonalým príkladom.

    Nadšenie a oheň Kristov v živote človeka je zapálenosť za Božie veci, v Lukášovi 3 / 16 je napísané : Ale Ján všetkým odpovedal: „Ja vás krstím vodou. Prichádza však mocnejší ako ja. Ja nie som hoden rozviazať mu ani remienok na sandáloch. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“

    Pre človeka ktorý uveril Bohu je veľmi dôležitý Duch Svätý, Ján povedal o Ježišovi že nás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom, a to je práve to o čom sa tu snažím písať. Duch Svätý spôsobuje zapálenosť a nadšenie pre meno Ježiš, a odvahu svedčiť, či kázať, nesmelým dáva smelosť a ustrachaným odvahu.
    Preto keď uveríme, potrebujeme Ducha Svätého, veď prví učeníci verili, nemali ale odvahu a smelosť, to sa zmenilo, keď prišiel na nich Duch na 50 deň od vzkriesenia. Bol to krst Duchom Svätým, v ECAV sa o tomto veľa nekáže, to ale neznamená, že to tak nie je.

    Keď vás tak čítam, vy akoby ste mal cirkev za niečo viac ako BOHA, cirkev ale nikoho nespasí, človek môže aj celý život chodiť do cirkvi a spasený nemusí byť, Boh dal človeku bibliu, nie cirkev ju dala, tá biblia je DUCH a život, DUCH preto, lebo za každým slovom napísaným v biblií stál Duch Boží a život preto, lebo keď to slovo žijeme získavame pravý život pre ktorý sme boli stvorení, ale aj život večný a som presvedčený o jednom, keď človek bude sám na opustenom ostrove a bude tam mať Bibliu, tá mu postačí na to , aby našiel BOHA a PRAVDU a získal skrze to slovo večný život, veď to je práve to slovo , ktoré sa stalo telom a sám Ježiš hovorí o tom, “ kto je moje telo a pije moju krv má život večný „. Jeho telo je slovo a piť krv je obrazne povedané a znamená piť víno na pamiatku jeho smrti a tým si pripomínať jeho drahocennú vyliatu krv za naše hriechy. Také jednoduché to je, len jedno postačí , mať úprimné a pokorné srdce, Lebo Boh pozerá vždy na srdce človeka. Tam v našom srdci sa rozhoduje o našej večnosti a tam v našom srdci Boh už pri zrode každého človeka nechal miesto pre seba, kúsok prázdneho priestoru , toto miesto musí byť obsadené Svätým Duchom, teda Bohom, a ja musím vedieť , že ho mám . Tá istota spasenia je veľmi dôležitá. Dotyk Ježiša musíme zažiť a musíme ho zažívať pokiaľ možno každý deň, inak to naše kresťanstvo za moc nestojí.

    Ešte jedna otázka, kde ste prišli na tieto slová ?? „Naviac, každý pokrstený sa stáva „kráľovským kňazstvom“ ????????????????

    Pre mňa je toto slovo takým katolíckym bludom, Môj otec bol krstený evanjelik, do kostola nechodil, a mne a môjmu bratovi keď sme skutočne uverili tej pravde
    o tom , že Ježiš je naozaj Boží Syn , tak nám schovával bibliu. Viete prečo ??? Lebo ako príliš telesný “ kresťan “ , ale skôr len človek, sa hanbil za svojich synov, on slávny muzikant a spevák z rodiny , ktorá si potrpela na chválu, a nechcel, aby sme zblúdili, lebo všeobecne sa každý kto číta príliš bibliu považuje medzi ľudom za slabého a pomäteného. Takže takto sa veci majú, ale šíriť tu reči o tom, že každý pokrstený patrí do Kráľovského kňažstva je naozaj lož. Lebo aj KOČNER ten zabásnutý bol krstený, bol birmovaný, len vieru v Ježiša nikdy nemal. Aj Hitler bol krstený ako katolík, a myslím si že aj Stalin ako pravoslávny.

    Chvála Pánu Bohu za môjho pozemského otca, za toho ktorý mi skrýval bibliu, lebo aj jeho prenasledovaním a výsmechom spôsoboval vo mne to, že moja viera v Boha rástla a moje korene v Ňom boli hlbšie a mocnejšie , a nakoniec bol BOH dobrý aj ku nemu, jeho synovia ho tesne pred smrťou viedli v modlitbe ku Kristu a on ústami vyznal, že potrebuje Spasiteľa Ježiša, lebo je hriešny človek a odovzdal mu svoj život. Takže verím tejto dobrej správe, lebo bol to Boží Duch ktorý jeho dvoch synov viedol do tejto poslednej a veľmi dôležitej modlitby , lebo o večnosti strávenej s Bohom sa rozhoduje za života človeka, nie po jeho smrti, ako to učí jediná a vraj pravá cirkev RKC na čele s pápežom.

    Požehnané Veľkonočné sviatky Vám prajem a žime víťazný život s Ježišom !!!!! .

    Miroslav Kucek, Moravské Lieskové.

    1. Aj ja prajem, požehnanú nedeľu .

      Ja tu nepíšem preto, aby som opravoval Luthera, ale preto, aby som odovzdal čitateľom moje skúsenosti s Bohom a tiež to, čo je pre novoobráteného človeka, dôležité, preto tu uvádzam tie dôležité body. Kto to takto činí, istotne sa posunie dopredu vo viere a v nasledovaní Pána a bude horieť pre Ježiša. Veď sám som toho príkladom, sám som cez to prechádzal.
      Zrejme ste ma ale v mnohom nepochopil, Svedectvo o Bohu vydáva samozrejme až veriaci človek, nie neveriaci, ten nemá čo o Bohu hovoriť, totiž ho nepozná, tie hlavné 4 body ktoré tu opisujem sa týkajú najmä ľudí ktorí práve uverili , že Ježiš je Boží Syn, píšem to jasne, inak sa nepohnú dopredu a vo svojom duchovnom živote budú stagnovať a toto nie je Božia vôľa, Boh chce aby sme rástli v jeho poznaní a je preto veľmi dôležité stať sa učeníkom Pána, veď prví apoštoli boli tiež Jeho učeníci, ON Ježiš ich učil ako žiť a chodiť s Bohom Otcom, Ježiš žijúci na zemi bol v tomto pre nás dokonalým príkladom.

      Nadšenie a oheň Kristov v živote človeka je zapálenosť za Božie veci, v Lukášovi 3 / 16 je napísané : Ale Ján všetkým odpovedal: „Ja vás krstím vodou. Prichádza však mocnejší ako ja. Ja nie som hoden rozviazať mu ani remienok na sandáloch. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“

      Pre človeka ktorý uveril Bohu je veľmi dôležitý Duch Svätý, Ján povedal o Ježišovi že nás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom, a to je práve to o čom sa tu snažím písať. Duch Svätý spôsobuje zapálenosť a nadšenie pre meno Ježiš, a odvahu svedčiť, či kázať, nesmelým dáva smelosť a ustrachaným odvahu.
      Preto keď uveríme, potrebujeme Ducha Svätého, veď prví učeníci verili, nemali ale odvahu a smelosť, to sa zmenilo, keď prišiel na nich Duch na 50 deň od vzkriesenia. Bol to krst Duchom Svätým, v ECAV sa o tomto veľa nekáže, to ale neznamená, že to tak nie je.

      Keď vás tak čítam, vy akoby ste mal cirkev za niečo viac ako BOHA, cirkev ale nikoho nespasí, človek môže aj celý život chodiť do cirkvi a spasený nemusí byť, Boh dal človeku bibliu, nie cirkev ju dala, tá biblia je DUCH a život, DUCH preto, lebo za každým slovom napísaným v biblií stál Duch Boží a život preto, lebo keď to slovo žijeme získavame pravý život pre ktorý sme boli stvorení, ale aj život večný a som presvedčený o jednom, keď človek bude sám na opustenom ostrove a bude tam mať Bibliu, tá mu postačí na to , aby našiel BOHA a PRAVDU a získal skrze to slovo večný život, veď to je práve to slovo , ktoré sa stalo telom a sám Ježiš hovorí o tom, “ kto je moje telo a pije moju krv má život večný „. Jeho telo je slovo a piť krv je obrazne povedané a znamená piť víno na pamiatku jeho smrti a tým si pripomínať jeho drahocennú vyliatu krv za naše hriechy. Také jednoduché to je, len jedno postačí , mať úprimné a pokorné srdce, Lebo Boh pozerá vždy na srdce človeka. Tam v našom srdci sa rozhoduje o našej večnosti a tam v našom srdci Boh už pri zrode každého človeka nechal miesto pre seba, kúsok prázdneho priestoru , toto miesto musí byť obsadené Svätým Duchom, teda Bohom, a ja musím vedieť , že ho mám . Tá istota spasenia je veľmi dôležitá. Dotyk Ježiša musíme zažiť a musíme ho zažívať pokiaľ možno každý deň, inak to naše kresťanstvo za moc nestojí.

      Ešte jedna otázka, kde ste prišli na tieto slová ?? „Naviac, každý pokrstený sa stáva „kráľovským kňazstvom“ ????????????????

      Pre mňa je toto slovo takým katolíckym bludom, Môj otec bol krstený evanjelik, do kostola nechodil, a mne a môjmu bratovi keď sme skutočne uverili tej pravde
      o tom , že Ježiš je naozaj Boží Syn , tak nám schovával bibliu. Viete prečo ??? Lebo ako príliš telesný “ kresťan “ , ale skôr len človek, sa hanbil za svojich synov, on slávny muzikant a spevák z rodiny , ktorá si potrpela na chválu, a nechcel, aby sme zblúdili, lebo všeobecne sa každý kto číta príliš bibliu považuje medzi ľudom za slabého a pomäteného. Takže takto sa veci majú, ale šíriť tu reči o tom, že každý pokrstený patrí do Kráľovského kňažstva je naozaj lož. Lebo aj KOČNER ten zabásnutý bol krstený, bol birmovaný, len vieru v Ježiša nikdy nemal. Aj Hitler bol krstený ako katolík, a myslím si že aj Stalin ako pravoslávny.

      Chvála Pánu Bohu za môjho pozemského otca, za toho ktorý mi skrýval bibliu, lebo aj jeho prenasledovaním a výsmechom spôsoboval vo mne to, že moja viera v Boha rástla a moje korene v Ňom boli hlbšie a mocnejšie , a nakoniec bol BOH dobrý aj ku nemu, jeho synovia ho tesne pred smrťou viedli v modlitbe ku Kristu a on ústami vyznal, že potrebuje Spasiteľa Ježiša, lebo je hriešny človek a odovzdal mu svoj život. Takže verím tejto dobrej správe, lebo bol to Boží Duch ktorý jeho dvoch synov viedol do tejto poslednej a veľmi dôležitej modlitby , lebo o večnosti strávenej s Bohom sa rozhoduje za života človeka, nie po jeho smrti, ako to učí jediná a vraj pravá cirkev RKC na čele s pápežom.

      Požehnané Veľkonočné sviatky Vám prajem a žime víťazný život s Ježišom !!!!! .

      Miroslav Kucek, Moravské Lieskové.

  4. lubo batka st

    Dobrý deň prajem.
    Nieln kvôli Vám, ale aj iným evanjelikom sa po vykonaných povinnostiach vraciam k tejto diskusii.

    Samozrejme, že cirkev nikoho nespasí a to som tu, ani nikde inde nenapísal, nehovoril a pod. Preto zdvorilo prosím, aby ste mi nepodsúvali slová , ktoré som nepovedal.

    Ja Vám iba hovorím a opätovne pripomínam, že cirkev ako spoločenstvo veriacich v Ježiša krista je Jeho dielom. On ju založil, nie ľudia preto platí jeho sľub: Cirev ani brány záhrobia nepremôžu!!
    Mnohí sa o to snažili v minulosti i dnes, ale márne. Je Kristova!

    Bez jej viery, lásky a služby by ste nemali ani Vy Písmo Sväté, ani by ste nevedeli, čo je Božou vôľou a čo dielom PJKr. a tiež Ducha Svätého. Cirkev tu bola skôr ako my- Vy i ja.

    Preto nie náhodou o cirkvi veríme a vyznávame vo všeobecnej viere kresťanskej:
    …Verím v Ducha Svätého, svätú cirkev všeobecnú, spoločenstvo svätých….“.
    Preto sa zdvorilo pýtam: Vy neveríte a nevyznávate Vieru všeobecnú kresťanskú?
    (Veríte iba v sebe a v svojho brata?- či..?)

    V nicejskom vyznaní vyznávame podobne: „Verím – i v jednu, svätú všeobecnú a apoštolskú cirkev.“

  5. Dobrý večer.

    Treba to ale pomenovať presnejšie, ktorá je to cirkev ktorú ani brány pekla nepremôžu ??

    Je to cirkev upadajúca a vlažná, ako tá Laodicejská ? Nie !! Je to Kristova cirkev a do nej patria všetci ľudia ktorí uverili Bohu v rôznych denomináciach a majú s Ním osobný vzťah, teda poznajú Boha a Svätého Ducha. Osobný vzťah nemôže mať človek ktorý nemiluje Boha , alebo zotrváva sústavne v hriechu.

    Ľudia, ktorí majú živý vzťah s Bohom, hľadajú Jeho prítomnosť a veria Jeho slovám, majú možnosť prežiť dobrý život. Podľa slov apoštola Petra o nich platí, že unikli záhube, ktorá je prítomná v žiadostivosti tohto sveta.
    Pre mňa je dôležitejšie slovo – „VERIŤ ( Dôverovať) BOHU“, ako „veriť v Boha“, pretože len tí čo veria Bohu dosahujú víťazstvá a nádherný čas a majú istotu v Božie zasľúbenia.
    Ako dosiahnuť to, aby človek veril BOHU ? Len málo ľudí stretávam ktorí hovoria o tom, že veria BOHU. Všetko to ale začína cez osobný vzťah a osobnú skúsenosť s Ním. Nie je možné veriť Bohu bez tohto.
    Preto nejaké spoločné vyznávanie o tom ako veríme v Ducha Svätého je pre mňa len fráza, lebo nikto nemôže vyznávať, že verí v Ducha, ak nemá s Ním osobnú skúsenosť, to bez toho jednoducho nejde.
    Vychádzam zo skúsenosti ľudí a aj z osobnej skúsenosti, a preto sa mi vždy zdá čudné ako mladí konfirmandi verejne vyznávajú ako veria v Ducha Svätého, lebo tak to je od nich požadované a keď s konfirmujú, tak sa stratia, často natrvalo. Nikto kto verí a pozná Ducha Svätého sa nemôže len tak stratiť z cirkvi, vychádzam opäť z vlastnej skúsenosti, keď som uveril na začiatku môjho kresťanstva Ježišovi a Jeho Duch ma naplnil, tak všade kde som chodil, najmä po cirkvách, tak som svedčil o Ňom, priam Boh ma do toho pudil. , nedovolil mi nehovoriť o ŇOM, nie aby som sa stratil a nebolo ma ako mnohí mladí konfirmandi. Takže musíme trošku zvažovať, ako to je s tým verejným vyznávaním VERÍM, ono je zlé, keď sa to stane len tradíciou a prázdnym, suchým opakovaním slov.
    Pre mňa viera znamená osobné poznanie a dôvera, spoľahnutie sa , bez toho by som žiadnu vieru nemal.

    A Boh sa nám predsa chce dať osobne poznať, veď sám Ježiš vážený brat Batka , hovorí toto : Zjavenie Jána 3 / 20 „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem jesť s ním a on so mnou“

    Toto slovo ma vždy fascinovalo, a aj preto, že sám som ho prežil dokonale vo svojom živote, a to je práve tá skúsenosť s Bohom, keď ju máme, naša viera rastie a náš zápal za Ježiša a jeho pravdu tiež. Brat Batka, Ježiš stojí často pred dverami srdca každého človeka a teraz ide o to, či mu človek otvorí tie dvere a dovolí mu usadiť sa na mieste, ktoré BOH určil jedine pre seba, to miesto je špecifické a nemôže ho v srdci človeka obsadiť nikto okrem Boha – teda Svätého Ducha, až naši chlapci a dievčatá budú mať napríklad túto skúsenosť so Svätým Duchom, nebudú sa strácať zo zborov, ale budú svedčiť o tejto skúsenosti a radostne vyznávať to, ako veria v Ducha Svätého. Bez tohto je to všetko len umelina a klam.

    .
    Nech sa nám Ježiš dáva poznať a nech zažívame v srdci Jeho dotyk každý deň
    !!!! Bez tohto jeho dotyku je naše kresťanstvo nudné a suché, vlastne nestojí za nič a nielen pre mladých je nezáživné, potom hľadajú radšej diskotéky, drogy a sex.

    Boh Vám žehnaj !
    Miro Kucek

  6. lubo batka st

    Keďže sa môj posledný príspevok akosi stratil, skúsim v krátkosti ešte raz:

    Vami spomínaný text – slová Pánove zo Zjav.3,20, poznám od detstva a patrí k mojim obľúbeným. Aj na náboženstve sme ho neraz počuli a vo Svetielku bola k nemu pekná ilustrácia.
    Vďaka Pánu Bohu zažil som aj ja niečo podobné, o čom písal ap.Pavel Timoteovi:“ upomenutý súc na tvoju nepokryteckú vieru, ktorá prebývala najprv v tvojej starej matke Loide a v tvojej matke Eunike…“
    Pred 2 týždňami som sa tešil, že s veľkým uspokojením a duchovným zážitkom bol pri konfirmácii aj môj vnuk. ( už tretí…)
    Spomínané slová hovoria o cirkvi v zmysle cirkevného zboru v Laodikei, ale cirkev existovala a trvá aj v tzv domácich zboroch, v rodinách.
    To na doplnenie Vašej otázky: Ktorá je to cirkev ktorú ani brány pekla nepremôžu? – na ktorú dávate sám aj odpoveď, s ktorou ja súhlasím. Je tam, kde Duch Svätý pôsobí živú vieru a v nej nás zachováva.
    V’daka Pánu Bohu , nepokryteckých veriacich, poznám aj v našej cirkvi. Netvrdím- ani br.mathos – že nie sú v cirkvi aj vlažní, aj odumierajúci atď, ale sú aj „bohumilí“, akí boli kedysi vo Filadelfii ( Zj 2, 7) a poznám veľa takých aj v ECAV.
    A skutočnosoťu je, že som práve v tejto cirkvi – od raného detstva a i neskôr spoznal pravú Kristovu cirkev, jej som slúžil a aj chcem zostať verný, ako hovorí Pán Ježiš: „Kto vytrvá do konca, bude spasený“.
    Píšem to preto, aby som sa priznal k tomu úvodnému Lutherovmu výroku, ktorý je pravdivý a netreba ho spochybňovať: „Každý, kto chce hľadať Krista, musí najskôr nájsť cirkev“ – čiže také spoločenstvo, kde prebýva nepokrytecká viera.

  7. Ja Luthera nespochybňujem , ja len píšem o tom, že Boh prehovára k ľudom na rôznych miestach a nemusí to byť len v cirkvi , to dúfam nepopriete, Človek ale spoločenstvo veriacich, to skutočné spoločenstvo kde sa môže učiť a rásť od svojho obrátenia potrebuje. To je jednoznačné, malo by to byť ale prebudené spoločenstvo, nie vlažné, v tom vlažnom sa ani ten novoobrátený toho veľa nenaučí . a
    postupne sa vytratí. A tak ako sa rýchlo zapálil, tak aj rýchlo vyhasne, našťastie to nie je moja osobná skúsenosť. Práve naopak, mám o tomto tú najlepšiu a prospešnú skúsenosť .

    Mňa Boh takto ako evanjelika ktorý jedného dňa uveril doviedol do Apoštolskej cirkvi, tam som duchovne vyrastal, urobil som veľmi dobre, ( mám z tých dní pred 26 rokmi v pamäti jedno veľké svedectvo o tom ako BOH vedie ľudí ) že som sa vtedy Bohu neprotivil a šiel som tam , kde ma on chcel mať. Nikde na inom mieste by som nedostal viac z toho dobrého duchovného pokrmu. Aj preto sa dnes pokladám za naddenominačného kresťana schopného pracovať kdekoľvek kde ma Boh pošle a bez rozdeľovania sa. Toto je moja obrovská výhoda, ktorú mnohí nemajú. Preto vždy hovorím o cirkvi Kristovej, nie o konkrétnej denominácií, lebo v nebi bude cirkev ktorá dnes patrí Kristovi, zistíme to ľahko ktorá cirkev , teda ktorí jednotliví veriaci to sú, postačí sa každého opýtať, PATRÍŠ KRISTOVI ??
    Odpoveď je rozhodujúca, lebo nikto kto mu nepatrí , či nemá istotu, nepovie, že mu patrí, a každý , ktorý má istotu , že mu patrí , odpovie jednoznačne – ANO.

  8. lubo batka st

    Pokoj Vám!

    Vážený brat Miroslav, ak 26 rokov patríte do Apoštolskej cirkvi, znamená to, že nie ste „naddenominačný“, ale naopak, úplne „denominačný“. A to aj napriek tomu, že o svojej konkrétnej denomináncii nehovoríte.
    Ja to rešpektujem ako Vaše rozhodnutie . Každý proste niekde patríme, alebo sme.

    Samozrejme, traz už chápem Váš viac ako kritický postoj k ECAV. Mohli ste to povedať aj skôr….
    S cirkevnou príslučnosťou je to tak trochu ako s pokladom srdca: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom….lebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne…“.
    Prajem Vám všetko najlepšie. Ľ.B. st.

  9. Musím sa trošku zasmiať brat Batka , nie 26 rokov, ale 29 rokov som kresťanom, teda patrím Bohu. Cirkev nespasí nikoho, aj keď do nej patríme. 3 roky po tom čo som uveril som len tápal, nemal som žiadne spoločenstvo zdravých a prebudených kresťanov, ani žiadnych učiteľov ktorí by mi povedali “ To čo si práve prežil s Bohom je to , čo Ježiš zdôrazňoval vo večernom rozhovore Nikodémovi, učiteľovi v Izraeli , je to znovuzrodenie.
    Až Boh to zmenil a doviedol ma tam , kde som sa stal učeníkom Pánovým – lebo Apoštolská cirkev vie pracovať s novoobrátenými dobre. To sa o ECAV povedať nedá, tam nie je systém.

    Potom čo som uveril som duchovne vyrastal v Apoštolskej cirkvi, nikdy som ale nebol ich členom a starali sa o mňa i tak, dnes som 1 rok presbyterom v ECAV, a mojou túžbou je, aby chladná ECAV bola horúcou cirkvou a prebudenou, lebo toto čo vidím ma vôbec neteší.

    Som naddenominačný kresťan ktorý sa nerozdeľuje, takých veľa nie je. A kritický postoj musím mať, lebo nie je čo chváliť. Keď cirkev ECAV stratí za 20 rokov 60 percent účastníkov Bohoslužieb , to je na zaplakanie !!!!!

    Brat Batka, čítajte po mne pozornejšie, napísal som toho dosť o sebe, a tu zrazu od Vás čítam toto.

    Moja výzva pre všetkých ľudí znie : “ Hľadajme Boha a nachádzajme ho, majme s ním blízky osobný vzťah – lebo aj Boh hľadá takých ľudí, ktorí po tomto túžia !!
    To sú tí blahoslavení chudobní duchom – teda hladní po Bohu a Jeho slove.

    Nestačí chodiť do kostola, ( bez Biblie ) to je málo, keby sa evanjelici pridŕžali týchto slov, nebol by tak hrozný úpadok v cirkvi ECAV !!!
    Je potrebné to meniť, lebo je za päť minúť dvanásť !!!!

    ECAV potrebuje Ducha Svätého, potom príde aj zázrak !!! Treba sa učiť, aj od iných, to nie je hanba, Hanba je to, že všetko ide už len zo zotrvačnosti, takto hodnotím ja ECAV za rok môjho presbyterstva.

    S pokojom Božím

    Miro Kucek.

  10. lubo batka st

    Brat Kucek, vy sám ste v predchádzajúcom odseku uviedli 26 rokov: “ Boh vás ako evanjelika doviedol do Apoštolskej cirkvi, tam som duchovne vyrastal, urobil som veľmi dobre / mám z tých dní pred 26 rokmi v pamäti jedno svedectvo…at’d.“
    Ubezpečujem Vás, že čítam, čo píšete a vnímam Vaše slová pozorne.

    Samozrejme , že vníma aj iné vaše slová: “ som duchovne vyrastal v Apoštolskej cirkvi, nikdy som nebol ich členom a starali sa o mňa…“ – neposudzujem, ani neodsudzujem Vás, ani nikoho, iba konštatujem, že ste vyrastal v Apoštolskej cirkvi. Bez cirkvi a jej pomoci ste sa teda nezaobišli, lebo aj Apoštolská cirkev je cirkev, či denominácia a preto má svoje učenie a chápanie, ktoré nie je takpovediac „kompatibilné“ s učením ECAV. Preto ani nie ste v učení naddenominačný, ak aj ste, alebo môžete byť formálne členom, /alebo nečlenom/ nejakej zemskej cirkvi. Ak veríme, že cirkev nikoho nespasí, nemôže to znamenať, že jedna cirkev spasí a druhá nie, keďže Spasiteľ je Kristus Pán.

    Ťažko je pochopiť, a ešte ťažšie akceptovať – i keď to je vec hlavne tamojšieho presbyterstva a Seniorátu – prečo ste členom, dokonca presbyterom v CZ ECAV a v nej ste zložili sľub vernosti a — súčasne (!) vyznávate učenie Apoštolskej cirkvi.

    Ale opakujem, ja to neriešim, nie je to moja úloha.

    Pokoj Vám!

  11. Som živnostník podnikateľ – kooperujem s mnohými strojárskymi firmami a už dlho si dobre všímam podnikateľov a ich zamestnancov , ktorí k nám do firmy chodia, poviem to otvorene, každý z nich ktorý má už nad 50 rokov je namočený vo väčšom a väčšom probléme, buď je to chorobná závislosť na práci ktorú vykonávajú, alebo iná totálna závislosť, najmä na alkohole, Viete prečo ?? Je to práve preto, aj keď mnohí z nich sú katolíci a Luteráni, nemajú žiadne poznanie Boha, nežijú modlitebný život, ba nič o ňom ani nevedia, nedávno som jednej životom zničenej katolíčke rozprával o tom, (lebo som už nevydržal počúvať jej reči o jej biednom a zničenom živote ) ako je veľmi potrebné čítať , ba študovať bibliu , sýtiť sa jej slovom pokiaľ možno každodenne, ak toto človek nerobí, zblúdi, veľmi sa divila mojej reči, lebo nič také u nich v kostole nepočula, Je smutné brat Batka, že vy farári ste nenaučili ľudí nosiť biblie, nielen spevníky do kostola, biblia je obrazom kresťana, ak ju nemá a nečerpá z nej , aký víťazný život môže potom žiť ????

    K Vášmu komentáru len toľko, nikdy som nepovedal, že kresťan nepotrebuje cirkev, každý kto uverí ju bytostne potrebuje, ale čítajte správne, každý kto uverí, lebo v tradičných cirkvách je mnoho ľudí ktorí neveria a sú členmi cirkvi, toto v letničnej Apoštolskej cirkvi neexistuje , na základe čoho sa stali členmi ? Nemala by to byť viera a dobré ovocie Ducha, ktoré z toho pramení ???? Toto je biblické.

    Zvykli si chodiť do kostolov a nič s tým nerobia. Nedávno som stretol ženu evanjeličku už v pokročilom dôchodkovom veku , chodí do kostola a povedala, že ona Ježiša nepotrebuje, vraj jej stačí BOH, no fakt zaujímavé konštatovanie , svedčí to fakt o jej „vyspelosti „, a potom sa divíme, že mladí sa vytrácajú, keď vidia takéto vzory viery.

    Píšete “ Ťažko je pochopiť, a ešte ťažšie akceptovať – prečo ste členom, dokonca presbyterom v CZ ECAV a v nej ste zložili sľub vernosti a — súčasne (!) vyznávate učenie Apoštolskej cirkvi.“

    Ja vyznávam učenie prvotnej Letničnej Jeruzalemskej cirkvi, lebo to je to zdravé učenie, Viem o tejto cirkvi veľa, napríklad to, že BOH tam zaradoval do cirkvi tých ktorí uverili. A ako sa to robí v ECAV ???????????????

    Pýtam sa, čo robia neveriaci v cirkvách, kto ich prijal za členov ?????

    Brat Batka, nerobte toto vy farári, ničíte tým cirkev z vnútra !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    Ja som zložil „sľub vernosti“ ako konfirmand, ale konfirmand, ktorý nemal vieru, dnes keď spätne na to pozerám rozumiem tomu úplne inak ako keď som mal 14 rokov, poviem vám pravdu, všetko čo sa deje okolo týchto mladých ľudí je taká umelina, nič ozajstné od srdca , čo by iných priťahovalo ku Kristu. Keď to vidím , vo svojom vnútri plačem. A krstní rodičia ??? Moja krstná mama mi nikdy nič nehovorila o Bohu, či o Ježišovi Kristovi, bol som to až ja, aj s mojim bratom dvojičkou, ktorí sme jej hovorili o Ježišovi keď sme v neho pred 29 rokmi uverili. Ja konfirmáciu dnes považujem za ľudskú snahu robenia kresťanov, to sa ale takto nedá, Boh je ten, ktorý k sebe privádza ľudí ktorých si on vyberie, toto je čisto Božie dielo, nie ľudské, Viera v NEHO je Boží dar a ten sa nedá len tak nájsť na ulici , či v škole. Boh rozhoduje o tom komu tento dar dá a komu sa dá poznať !!!!!

    Prečo takto píšem ?? Vysvetlím vám to, som naddenominačný kresťan a preto mám aj iný pohľad na tieto veci ako napríklad Vy. Ktorý visíte na cirkvi ECAV až tak, že mám obavy ako raz, keď sa dostanete do neba zvládnete to, že tam budú ľudia napríklad z cirkví ktoré sa dnes označujú za letničné , či charizmatické a majú iné prvky na svojich Bohoslužbách ako ste vy zvyknutí vidieť, napríklad úžasné chvály a úžasné piesne oslavujúce Boha a odovzdanosť ľudí Bohu počas týchto chváľ, iní majú zase chvály v nových jazykoch, či hovorenie v iných jazykoch. A to nepíšem o modlitbách za chorých s vkladaním rúk. Liturgiu zanechali a namiesto toho venujú čas Bohu, však preto sa v cirkvi ľudia zhromažďujú, aby prežili dotyk Boží, len tento dotyk Boží dnes udržuje ľudí v cirkvi, v cirkvi ktorá nestagnuje a neupadá, v cirkvi kde nechýba mladá a stredná generácia.

    Nedávno sa mi dostala do ruky fotografia mládežníkov Apoštolskej cirkvi, na tej fotografií som aj ja, a celkove nás tam je asi 15, tá fotografia je stará 25 rokov, teda jedna ľudská generácia odvtedy zomrela, zaujímavá je na tom jedna skutočnosť, všetkých tých 15 ľudí okrem jedného sú dnes aktívni v cirkvách, držia si svoju vieru v Krista a 14 ľudí nejakým spôsobom slúži Bohu v cirkvách, prevažne v AC.
    V rovnakom čase sa mi dostala do rúk iná fotografia, je to fotografia konfirmandov ECAV Moravské Lieskové, je stará nie 25 rokov, ale aspoň 40 rokov. Všetky tie tváre tých detí poznám, zostarli sme, ale ani jeden okrem dvoch ľudí nie je aktívny člen cirkvi, a horliví vyznávač Kristovej pravdy. Dokonca ich vôbec nevidievam v cirkvi ECAV, ba ani v iných cirkvách , takže asi taká je skutočnosť o kvalite učenia v jednotlivých cirkvách brat Batka , tí dvaja konfirmandi o ktorých píšem som ja, člen ECAV a môj brat dvojička, člen AC .

    Toto je na hlboké zamyslenie pre vás teológov, zamyslenie o tom, kam speje cirkev ECAV a prečo mladá a stredná generácia v cirkvi chýba a prečo v AC nechýba.

    Ja toto viem presne, prečo je tomu tak, je to o zdravom a biblickom učení, preto je potrebné učiť sa nie od AC, ale od prvotnej Letničnej Jeruzalemskej cirkvi naplnenej Duchom Svätým.

    Duch Svätý prítomný v nás je ten pravý život, ktorý nás ochraňuje a vedie ďaleko od hriechu a zbytočných pádov a zničených životov, toto ľudia v cirkvi ale musia vedieť , musia vedieť kto je osoba Svätého Ducha a načo je tu prítomná.

    Ak toto budú vedieť a budú s Ním žiť na modlitbách , nebudú sa strácať vo svete a topiť v hriechoch !!!!

    Pokoj Boží želá
    Miro Kucek – naddenominačný kresťan, ktorý keď raz príde do neba nebude v šoku , keď tam uvidí tie úžasné chvály a veľké zástupy ľudí aj z cirkví, o ktorých sa vy vyjadrujete, že ich učenie nie je kompatibilné s učením ECAV.

  12. lubo batka st

    Pokoj Vám!

    ad/ ku kompalibite učenia.
    Nuž to isté ste vážený brat už sám dokazovali, ale za to nemôm ani ja, ani vy. Jeto proste fakt.
    Sotva však môžem súhlasiť s tým, že ak chcem byť spasený a prísť do neba, musím najskôr opustiť ECAV a vstúpiť do Apoštolskej cirkvi, podobne, ako ste to urobili Vy. Sám ste doteraz písali, že človeka spasí Kristus, s čím ja súhlasím a práve preto nemusím patriť aj do Apoštolskej cirkvi, a nechať si v v zálohe aj členstvo v ECAV. V tejto veci som celkom pokojný a spokojný.

    ad/“Ja vyznávam učenie prvotnej Letničnej Jeruzalemskej cirkvi, lebo to je zdravé učenie. Viem o tejto veľa, napríklad to, že Boh tam zaradoval do cirkvi tých, ktorí uverili. A Ako sa to robí v ECAV?“

    Je to viac otázok naraz. Skúsim Vám na niektoré postupne odpovedať.

    1. Potvrdzujete najskôr to, že aj prvotná cirkev mala „učenie“, čiže zásadne to nie je žiadna chyba, ak cirkev má učenie. O prvých kresťanoch v jeruzalemskom cirkevnom zbore ( ahjhľa: cirkev!!) je napísané: „Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámení chleba a na modlitbách.
    Apoštolské učenie je vzácne v tom že zachováva a rozvíja (aktualizuje) učenie samotného Ježiša.
    ECAV a od samého začiatku reformácie priznávala k Apoštolskému krédu – už som o tom tu hovoril a písal a to robíme doteraz. Preto je ECAV v podstate cirkev apoštolská. -Tento fakt je tŕňom v oku rímskej cirkvi a hovoria: ako môže byť vaša cirkev pravá apoštolská cirkev, keď evanj.cirkev vznikla až reformáciou?! Z druhej strany nám apoštolicitu che uprieť kdejaká denominácia, hoci časovo vznikla ešte neskôr ako cirkev podľa Augsb.vierovyznania. Vysvetľujeme obom stranám súčasne: my sa držíme ap.učenia, ako je známe z Písma, nič z neho neuberáme, ani nepridávame ako to rada robila a niekedy aj robí rímska cirkev, ani nepridávame, ako to robia často rôzne denominácie.
    Apoštolské učenie (Viď Sk 2, 42) dokážeme ľahko obhájiť, ako to urobila už Augustána v roku 1530 a na nej pokojne môžeme stáť aj ďalej, spolu s ďalšími vierovyznanianiami: Obrana AV, Šmalkaldské články, Formula svornosti a Veľký a Malý katechizmus Dr.M.Luthera.
    ECAV uznáva význam spoločenstva veriacich – význam cirkvi, ao to dokumentujú aoštoli spolu s jeruzalemským cirkevným zboorom.
    Tretiu vec spomínajú Sk 2, 42 – lámanie chleba. Vieme aj z iných miest NZ že ide nie o obyčajné jeenie, ale ide o prisluhovanie Večere Pánovej. A štvrtá je -modlitba.
    Sná’d Vás ako bývaléh konfirmandeá v ECAV nemusím presviedčať, že do cirkvi ste boli prijatý jej v Pánom v jeho Krste, ktorý práve preto, že je Božím skutkom milsti je : svätý. – Predtým ste sa pýtali, že odkiaľ „tp mám“- že kresťnia sú “ sväté kňazstvo“, alebo „kráľovské kňazstvo“. Je to práve vernosť apoštolskému učeniu, čo nám dádáva toto dôležité poznanie. To apoštolovia učili (!§) od počiatku ( viď npr.1 lis ap.Petra) a iné miesta. Vyplýva to z hodnoty Krstu svätého, ktorý pre túto skutočnosť nazývame: SVIATOSŤ- lebo ide o svätú vec Pína cirkvi.
    Nekompabilita s Apoštoslku cirkvou je, že táto Krst svätý podceňuje, neraz sa z neho vysmieva a myslí si, že sa dá nahradiť ľudským rozhodnutím a dielom. Ja som sa „obrátil“, ja som sa rozhodol, Ja som sa dal pokrstiť…, znova a znova ja, ja, ja.
    Ja v tom vidím obyčajnú človečinu.
    Mierne odbočím: – včera, v Banskej Bystrici, bol Dištr.deň a kázni sme dostali otázku: Čo Ježiš povedal Nikodémovi, ako je možné sa znovuzrodiť. Väčšina, na návod kazateľa zvolala: “ Z Ducha“! – Vy by ste asi bol spokojný. Ja nie. Prečo? Lebo Ježiš hoovril o znovuzrodení: “ z vody a z Ducha“. A to je, milý brat , rozdiel. Už vyššie som povedal, že z Písma sa nemá nič ani uberať a preto nemožno jednoducho škrtnúť jedno Kristovo slovo a mysleiť si, že sme Ježiša : vylepšili“ , totiž to, čo On učil, chcel a chce.

    On, Pán cirkvi ustanovil pre vstup do cirkvi svoj krst, ako nový začiatok, ako obrátenie a dar a závdavok Ducha Svätého . Práve tak sa to stalo a dialo na prvé Letnice v Jeruzaleme. Na základe Petrovej KÁZNE- čiže slova evanjelia- začalo pokánie, – začala sa rodiť viera, ktorej „korienok“ je v tom, že človek uverí vže je obyčajný hriešnik, že potrebuje krista ako Záchrancu, ktorého poslal Boh. – Tak sa po Petrovej kázni ( neboli to teda iba jeho osobné názory, alebo zbožné rečičky!!, ale verná zvesť: si hrišnik, bez Boha akrista nie si nič! S ním však získaš milosť nad milosť.)
    Tí, ktorí sa po prvom šoku dokázali spýtať: Čo robiť- keď krista zavrhli a zamordovali atď- proste opustili, Peter odpovedá: „Kajajte sa ench sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov.—To je teda prvý význam a zmysel Krstu Kristovho. A súčasne je t druhý: “ A príjmete dar Ducha Svätého“- viď Sk 2, 37 – 38.
    Takto sa teda narodila cirkev v jeruzale- ale neboli to iba jeruzamčania, ale j obyvatelia širokého, i vzdialenejšieho sveta.
    Preto hovorívime a jasne to tu vidíme, že cirkev je od počiatku nielen apoštoslá, ale aj. všeobecná !!To znamená po celom svete rozšírená. je tu pre všetky národy bez rodielu. ( Poznámka: Všeobecná sa po grécky povie: ekumenická a po latinsky: katolícka. Pozor, v kríde nehovoríme o rímskej, či rímsko-katolíckej, ale len katolíckej, alebo to zaužívanejšie e bežnejšie:- verím v cirkev všeobecné.

    To je súčasne aj moja opove’d na druhú otázku, ako sa do cirkvi „vstupuje“- teda krstom svätým a nie konformáciou, ako ste to vyššie naznačili Vy. Konformácie je iba vyslovením súhlasu s Krstom svätým. Rodičia by mali byť prvmi „kráľovskými, čiže Ježišovámi kňazmi- mali by plniť svoju kňazskú úlohu: deti vyučovať, za deti sa stále modliť, byť im príkladom a viesť aich k radostnému prijatiu druhej sviatosi: večer Pánej. Opäť ide o Pánovu večere, jeho dielo Jeho milosť a dar.

    Pravda, vyste nemali to šťastie- preto ‚Vás za to ani neobviňujem, že by si Vaši rodiči a svoju kňazskú úlohu splnili.
    Na záver tohoto môjho dlhšieho pasusu poznamenávam, že cesta obnovy, či duchovného obživenia cirkvi nie je iba vec farárov, ktorým všetko nevykonané prišívate za golier — ale aj pokornej a poctivej služby všetkých pokrstených, najmä rodičov, krstných rodičov a všetkých, ktorí pri prisluhovaní Krstu sätého toto sväto-sväte sľubujú. Samozrejme, ak „skutek utek“, sme presne tam, kde sme a kde byť nechceme.
    Nájsť cestu nápravy nie je pritom také ťažké, ak vážne zoberieme svedectvo Písma o prvotnej cirkvi a jej živote z Krista.
    Preto o samotnej ECAV verím a vyznávam, i svedčím, že je narodená z Ducha a vody, že je apoštolská a aj žije z každého Slova , ktoré vychádza z úst Božích. Ak by žila, alebo chcela žiť z človeka, je blízka zániku, ako aj jej Pán hovorí: „Suché ratolesti z vínneho kmeňa odrezáva sám nebeský Vinohradník“.
    Pokoj Vám!

  13. lubo batka st

    Pokoj Vám!

    ad/ ku kompalibite učenia.
    Nuž to isté ste vážený brat už sám dokazovali, ale za to nemôm ani ja, ani vy. Jeto proste fakt.
    Sotva však môžem súhlasiť s tým, že ak chcem byť spasený a prísť do neba, musím najskôr opustiť ECAV a vstúpiť do Apoštolskej cirkvi, podobne, ako ste to urobili Vy. Sám ste doteraz písali, že človeka spasí Kristus, s čím ja súhlasím a práve preto nemusím patriť aj do Apoštolskej cirkvi, a nechať si v v zálohe aj členstvo v ECAV. V tejto veci som celkom pokojný a spokojný.

    ad/“Ja vyznávam učenie prvotnej Letničnej Jeruzalemskej cirkvi, lebo to je zdravé učenie. Viem o tejto veľa, napríklad to, že Boh tam zaradoval do cirkvi tých, ktorí uverili. A Ako sa to robí v ECAV?“

    Je to viac otázok naraz. Skúsim Vám na niektoré postupne odpovedať.

    1. Potvrdzujete najskôr to, že aj prvotná cirkev mala „učenie“, čiže zásadne to nie je žiadna chyba, ak cirkev má učenie. O prvých kresťanoch v jeruzalemskom cirkevnom zbore ( ahjhľa, už tu máme cirkev!!) je napísané: „Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámení chleba a na modlitbách. ( Sk ap. 2, 42)
    Apoštolské učenie je vzácne v tom že zachováva a rozvíja (aktualizuje) učenie samotného Ježiša.

    ECAV sa od samého začiatku reformácie priznávala k Apoštolskému krédu – už som o tom tu hovoril a písal a to robíme doteraz. Preto je ECAV v podstate cirkev apoštolská, čiže stojí na učení a svedectve apoštolov , tiež aj prorokov SZ.
    -Tento fakt je tŕňom v oku rímskej cirkvi a hovoria: ako môže byť vaša cirkev pravá apoštolská cirkev, keď evanj.cirkev vznikla až reformáciou?! Z druhej strany nám apoštolicitu chee upierať kdejaká denominácia, hoci časovo vznikli ešte neskôr ako cirkev podľa Augsburského vierovyznania. Vysvetľujeme obom stranám súčasne: my sa držíme apoštolského učenia, ako je známe z Písma, nič z neho neuberáme, ani nepridávame ako to rada robila a niekedy aj robí rímska cirkev, a ako to robia často aj rôzne denominácie.

    Apoštolské učenie Sk 2, 42) dokážeme teda ľahko obhájiť, ako to urobila už Augustána v roku 1530 a na nej pokojne môžeme stáť aj ďalej, spolu s ďalšími vierovyznaniami: Obrana AV, Šmalkaldské články, Formula svornosti a Veľký a Malý katechizmus Dr.M.Luthera.

    ECAV uznáva aj význam spoločenstva veriacich – význam cirkvi, ako to dokumentujú apoštoli spolu s jeruzalemským cirkevným zborom v citovanom texte.

    Tretiu vec spomínajú Sk 2, 42 – lámanie chleba. Vieme aj z iných miest NZ že ide nie o obyčajné jedenie, ale ide o prisluhovanie Večere Pánovej. V ECAV sa „čistotne a verne prisluhuje ako sviatosť a to tak, ako bola ustanovená kristom – hovoríme: pod obojím spôsobom. Pre túto vec sa naša cirekv stala MUČENÍCKOU cirkvou, teda cirkevou veľkých a pravých svedkov viery až po česť, hrdlo a majetok!!
    A štvrtá je – modlitba. Modlitby, piesne- to azda ani nemusím pripomínať- má naša cirekv na rozdávanie…Cithara Sanctorrum, Fiala odoramentorum, Spevík a množstvo bmodlitených pokaldov.

    Snáď Vás ako bývalého konfirmanda v ECAV nemusím presviedčať, že do cirkvi ste boli prijatý jej Pánom v Jeho Krste. Jeho Krst je práve preto Božím skutkom miolsti. Preto je: svätý.

    Už skôr ste sa pýtali, že odkiaľ „to mám“ – že kresťnia sú “ sväté kňazstvo“, alebo „kráľovské kňazstvo“. Je to práve vernosť apoštolskému učeniu, čo nám dádáva toto dôležité poznanie a pomenovanie. Práve to apoštolovia učili (!) od počiatku ( viď npr.1 lis ap.Petra a iné miesta. Vyplýva ono z hodnoty Krstu svätého, ktorý pre túto skutočnosť nazývame: SVIATOSŤ- lebo ide o svätú vec Pána cirkvi.

    Nekompabilita s Apoštoslku cirkvou je, že táto Krst svätý podceňuje, neraz sa z neho vysmieva a myslí si, že sa dá nahradiť ľudským rozhodnutím a dielom. „Ja som sa obrátil, ja som sa rozhodol, Ja som sa dal pokrstiť“…, znova a znova ja, ja, ja.
    Ja v tom vidím obyčajnú človečinu.

    Mierne odbočím: – včera, v Banskej Bystrici, bol Dištr.deň a v kázni sme dostali otázku: Čo Ježiš povedal Nikodémovi, ako je možné sa znovuzrodiť? Väčšina, na návod kazateľa zvolala: “ Z Ducha“! – Vy by ste asi bol spokojný. Ja nie. Prečo?
    Lebo Ježiš hoovril o znovuzrodení: “ z vody a z Ducha“. A to je, milý brat , rozdiel. Už vyššie som povedal, že z Písma sa nemá nič ani uberať a preto nemožno jednoducho odobrať a škrtnúť ani jedno Kristovo slovo a mysleiť si, že sme Ježiša : vylepšili“. Nedovoľujem si anija odobrať ani to slovíčko – z vody- , rovnako z Ducha. Preto , lebo to On učil, chcel a chce.

    On, Pán cirkvi ustanovil pre vstup do cirkvi svoj Krst, ako nový začiatok, ako obrátenie, dar a závdavok Ducha Svätého. Práve tak sa to stalo a dialo na prvé Letnice v Jeruzaleme:
    Na základe Petrovej KÁZNE – čiže slova evanjelia- začali robiť mnohí pokánie, – začala sa rodiť viera, ktorej „korienok“ je v tom, že človek uverí, že je obyčajný hriešnik, že teda potrebuje Krista ako Záchrancu, ktorého poslal Boh. – Tak sa po Petrovej kázni ( neboli to teda iba jeho osobné názory, alebo zbožné rečičky!!, ale verná zvesť: si hriešnik, bez Boha a Krista nie si nič! S ním však získaš milosť nad milosť.)
    Tí, ktorí sa po prvom šoku dokázali spýtať: „Čo robiť „- keď sme Krista zavrhli, opustili a zamordovali atď. – Peter odpovedá: „Kajajte sa nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov“
    .—To je teda prvý význam a zmysel Krstu Kristovho. A súčasne je tu aj druhý: “ A príjmete dar Ducha Svätého“- viď Sk 2, 37 – 38.
    Takto sa teda narodila cirkev v Jeruzaleme. – Ale neboli pokrstení iba jeruzamčania, ale aj obyvatelia širokého i vzdialenejšieho sveta. ((Oplatí sa čítať 2 kap.Skutkov znova a znova)
    Preto hovorievame a jasne to tu vidíme, že: cirkev je od počiatku nielen apoštoslá, ale aj všeobecná !! To znamená po celom svete rozšírená. Je tu pre všetky národy bez rodielu.

    ( Poznámka: Všeobecná sa po grécky povie: ekumenická a po latinsky: katolícka. Pozor, v Kréde nehovoríme o rímskej, či rímsko-katolíckej cirkvi, ale cirkvi katolícke. My úpoužívame zaužívanejšie a bežnejšie:- verím v cirkev všeobecnú kresťanskú.

    Toto je súčasne aj moja opoveď Vašu na druhú otázku, ako sa do cirkvi „vstupuje“?
    – Teda krstom svätým a nie konfirmáciou, ako ste to vyššie naznačili. Konformácie je iba vyslovením súhlasu s Krstom svätým.
    Rodičia by mali byť prvmi „kráľovskými, čiže Ježišovámi kňazmi“. – Čiže majú plniť svoju kňazskú úlohu: deti vyučovať, za deti sa stále modliť, byť im príkladom a viesť ich k radostnému prijatiu druhej sviatosi: Večer Pánnovej. Opäť ide o Pánovu večeru, Jeho dielo, Jeho milosť a dar.

    Pravda, vy ste nemali to šťastie a Vaši rodičia si svoje sľuby a úlohy zľahčili a svoju kňazskú úlohu nesplnili. Žiaľ – ale nech to súdi Pán.

    Na záver tohoto môjho dlhšieho pasusu poznamenávam, že cesta obnovy, či duchovného obživenia cirkvi nie je iba vec farárov, ktorým všetko nevykonané prišívate za golier — ale aj pokornej a poctivej služby všetkých pokrstených, najmä rodičov, krstných rodičov a všetkých, ktorí pri prisluhovaní Krstu svätého prorockú, kňazskú a kráľovskú službu vo svojej rodine sväto-sväte sľubujú. Samozrejme, ak „skutek utek“, sme presne tam, kde sme byť nechceli a nechceme.

    Nájsť cestu nápravy nie je pritom také ťažké, ak vážne zoberieme svedectvo Písma o prvotnej cirkvi a jej živote z Krista. Nie je nijako nutné chodiť po cudzích dvoroch a vzoroch.

    Preto o samotnej ECAV verím a vyznávam, i svedčím, že je narodená z Ducha a vody, že je apoštolská a aj žije z každého Slova , ktoré vychádza z úst Božích. Ak by žila, alebo chcela žiť z človeka, z ľudskej múdroti a sily, je blízka zániku, a takej Pán hovorí: „Suché ratolesti z vínneho kmeňa odrezáva sám nebeský Vinár“.

    Pokoj Vám!

  14. Vážený brat Batka, píšete veľa bludov a klamstiev, ak budem mať čas odpoviem, skoro.

    Len krátko.
    Vodný krst nemôžete dávať na prvé miesto, ale vieru v Božieho Syna, na toto ste zabudli, v knihe Skutkov apoštolov máte minimálne 6-7 zaznamenaných príbehov o tom, že skôr ako sa uskutočnil vodný krst bola vždy viera krstenca, NEZABÚDAJTE na to. Je napísané, „kto uverí a pokrstí sa, bude spasený“.
    Poznám veľa krstených evanjelikov ktorí dodnes nemajú vieru v Božieho Syna Ježiša,

    Pýtam sa- takýchto vy zaradujete medzi Kráľovské kňažstvo ???

    1. Takže tu je odpoveď na váš komentár zo dňa 3.6.2019, brat Batka.

      1. Nikdy v živote ma ani len nenapadlo myslieť si, že spásu nám dá cirkev a nech to je zrovna aj Apoštolská cirkev, spásu do nášho života prináša len Ježiš. Niet inej pravdy. Preto nezavádzajte a neklamte !!

      2. Nie je až tak dôležité do ktorej cirkvi človek patrí, ale do ktorej rodiny.
      Pýtajte sa doma ľudí, či naozaj patria do Božej rodiny, lebo byť evanjelikom či iným, ešte nič neznamená, Boh netriedi ľudí podľa denominácií. A v Božom slove o denominácií nie je ani zmienka. Takže biť sa po hrudi , ja som Luterán, kto je viac, je k ničomu.

      3. Nikdy som nespochybňoval to, že cirkev má učiť a má mať vo svojich radoch učiteľov. Samozrejme takých , ktorí dávajú veriacim dobrý duchovný pokrm. Ja som na takých učiteľov mal šťastie, boli to tí najlepší učitelia , ktorí mi dali veľa.

      4. Do cirkvi som určite nebol prijatý krstom batoľaťa, to je len taká vaša dogma, do Kristovej cirkvi sa nikdy nedostane človek bez viery, aj keby bol 10 krát pokrstený ako bátoľa a nemluvňa, môj otec bol mužom bez viery a krstná matka rovnako, na tejto mylnej tradícií RKC a ECAV sa nedá vážený brat Batka zakladať viera a spása. Ako konfirmand som bol stále neveriaci človek a oni ma prijímali do cirkvi, na základe tradície ????? Všetci rovesníci konfirmandi sa rozpŕchli do sveta, stoja mimo Kristovej cirkvi, žiadne vyznanie ich viery v Boha som od nich v živote nepočul. Nie je dobré zamerať sa na tradíciu a postaviť si dogmy a na tomto stavať cirkev, to naozaj nemá potom trvácnosť, aj preto ECAV upadá, lebo niet mužov ktorí by u nás v obci pozdvihli zástavu Ježiša Krista a kričali by na celý svet o tom. Za Ježiša sa nemožno hanbiť, lebo potom sa ani BOH Otec ku nám nepriznáva.

      5. Vodný krst nie je Božím skutkom milosti, má to byť môj skutok a moje osobné ROZHODNUTIE ako akt poslušnosti Bohu, na svedectvo svetu, Bohu a diablovi, že zanechávam starý hriešny spôsob života a začínam žiť NOVÝ život s KRISTOM Ježišom, ako obnovený človek vo vode krstu. Môj starý duchovný človek bol pochovaný vo vode krstu a stávam z vody pre NOVÝ život s BOHOM. Toto nie je sranda, to je vážne a jasné rozhodnutie jednotlivca, teda nikto iný nemôže za mňa v tejto veci rozhodovať. K tomuto poznaniu som sa dopátral sám, pretože som hľadal skutočnú pravdu a túžil som ju poznať. Svedectvá ľudí z knihy Skutky apoštolov mi v tom boli príkladom . Niet viac čo dodať , len jedno jasné biblické slovo ktoré jasne potvrdzuje moje slová, je zapísané v knihe Skutkov 8/34-38 – Roháčkov preklad.

      „A eunúch odpovedal Filipovi a riekol: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok, sám o sebe a či o niekom inom? Tu otvoril Filip svoje ústa a počnúc od tohoto písma zvestoval mu Ježiša. A jako tak išli cestou, prišli k akejsi vode, a eunúch povedal: Hľa, voda; čo mi prekáža dať sa pokrstiť ? A Filip riekol: Ak veríš z celého srdca, slobodno. A odpovedal a riekol: Verím, že Ježiš Kristus je syn Boží. A rozkázal vozu, aby postál, a zišli obidvaja do vody, Filip aj eunúch, a pokrstil ho. “

      Zdôrazním tieto slová : 1 . Ak veríš z celého srdca ……
      2 . Verím, že Ježiš Kristus je syn Boží.

      Toto jasne dokazuje, že krstu vždy musí predchádzať vyznanie viery v Ježiša, inak to nemá žiadnu cenu pred Bohom. Eunuch mal jasný záujem poznať PRAVDU. Je potrebné to rešpektovať a nie upravovať to tak ako to komu v cirkvi pasuje. Veľa ľudí v cirkvách je zavádzaných falošným učením o krste, ale ak skutočne veríte biblií a Bohu, mali by ste to urýchlene meniť . Inak hriech zostáva a cirkev upadá. A to je fakt vážna vec. Celé svetové protestanské hnutie na tomto padá, Letničné sa pozdvihuje, lebo bibliu berú vážne , každé slovo.

      6. Ano, kresťania, tí skutoční – sú kráľovským kňazstvom, nie neveriaci v cirkvi – Na toto som myslel, Bez viery v Božieho Syna a Jeho nasledovania nie je možné byť kráľovským kňažstvom.

      7. Apoštolská cirkev nikdy nepodceňovala KRST, Keď sa človek stane úprimne veriacim na rad vždy prichádza vodný krst, ako akt poslušnosti človeka pred Bohom. Presne podľa učenia prvej , teda Letničnej Jeruzalemskej cirkvi.

      8. Píšete toto : „Ja som sa obrátil, ja som sa rozhodol, Ja som sa dal pokrstiť“…, znova a znova ja, ja, ja.“ „Ja v tom vidím obyčajnú človečinu. “

      Strašne, strašne sa mýlite. Obrátiť od hriechu smerom k BOHU sa musím ja, BOH toto za mňa nevykoná brat Batka, OBRÁTENIE je rozhodnutím človeka, nie BOHA, Boh sa za mňa rozhodovať v tejto veci nebude, dal mi slobodnú vôľu, to rozhodnutie musím urobiť ja sám.
      Dôkaz je tu, je to dôkaz z biblie a vy ako by ste jej nerozumel :

      Evanjelický preklad – Lukáš 22/ 31-32 „Tu povedal Pán: Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“

      Ekumenický preklad – Lukáš 22/31-32 “ Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“

      Zdôrazním Ježišové slová : „A ty až sa raz obrátiš….“

      “ A ty časom až sa obrátiš.. “

      Ako tu čítate, Ježiš vedel, že obrátenie patrí do rozhodnutia človeka, nie Boha, pre tento akt sa musí rozhodnúť sám človek, preto vážený brat Batka je počuť to slovo od nás “ ja som sa obrátil “

      Každý kto sa obrátil ako Peter , musí vedieť kedy sa to stalo !!!!!!!!!

      Každý kto sa rozhodol nasledovať Ježiša a veriť Božiemu slovu musí vedieť kedy sa to stalo !!! Batoľa a nemluvňa to nemôže vedieť, brat Batka, lebo jeho zmysly nie sú rozvinuté. Toto by malo byť dávno každému jasné.

      Prajem požehnaný nový deň a nech ho vždy začíname aspoň krátkou modlitbou k Bohu , k tvorcovi života, len tak nás bude viesť a dávať sa nám poznať, hovorme toto vždy ľudom okolo nás, potrebujú to počuť, a potrebujú byť na to vyzvaní, aby to tiež žili a poznali, že BOH je živý a nie hluchý, slepý či mŕtvy.

      Miro Kucek, člen ECAV a Letničný kresťan.

  15. lubo batka st

    V ECAV poznáme Krst svätý, ktorý je Krstom Boha Otca, Syna i Ducha Svätého.
    – „Vodný krst“ nepoznáme, zrejme si to mýlite s vodným mlynom, také skutočne existovali a sú aj dnes.

    Pokiaľ ide o odpdlíkov a obete zvodov toho zlého- takí boli aj v dobe Ježišovej- odpadli od Pána Ježiša, neskôr od apoštolov a prvotnej cirkvi- odpadávajú -žiaľ – aj dnes, ale čo je ešte vážnejšie, s približovaním sa konca vekov odpadnutie od viery a cirvi bude ešte väčšie.
    Pokiaľ ide o mňa, modlím sa, aby ma odpadlíci a heretici, ani ich počet vo viere nezvyklal, lebo platí: Kto vytrvá do konca, bude spasený!
    Pokoj Vám!

  16. Vážený brat Batka, pokiaľ viem a spomenuli to aj biskupi v pastierskom liste, cirkev ECAV upadá a iné cirkvi žijúce v tých istých podmienkach rastú, tie podmienky sú dnes pre kázanie evanjelia a šírenie Božieho slová jedinečné , náboženská sloboda zdá sa je na úplnom vrchole.

    Celosvetové letničné hnutie , podľa niekoho odpadlíci, má dnes 800 miliónov !!! členov, je to najrýchlejšie rastúce náboženské hnutie na svete, na tento počet vyrástlo za niečo viac ako 100 rokov, je to obdivuhodný rast, zatiaľ čo protestantský prúd, kde je zaradená aj ECAV upadá a to od Kanady a USA, cez Škandináviu, až po Európu.
    Takže opravte si svoje názory, lebo zdá sa mi, akoby ste tu ani nežil, doba keď ste takto mohol písať je dávno, dávno preč a z minulosti sa večne žiť nedá. Žijeme v posledných dňoch podla biblie a Boží Duch je na veriacich po celom svete vylievaný vo zvýšenej miere. Toto je moje hodnotenie súčasného svetového diania podľa Božieho biblického plánu, Bohužiaľ, odpadnutím od viery vyniká na Slovensku cirkev ECAV, som z toho smutný, ale zároveň potešený, lebo aj v tomto vidím skoré ukončenie ľudských dejín a nástup Božej vlády.
    V Božom slove sa píše, 2 Tes. 2, 3 „Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia“ ————————- To je 666

    ,ale tiež ako píše prorok Joel „V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem svojho Ducha na každé telo………………………. “ ( Samozrejme na také, ktoré ho očakáva )

    Toto sú fakty, brat Batka -nepodceňujte to !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  17. lubo batka st

    Pokiaľ ide o odpadnutie od ECAV – Iste o tom môžete písať, veď ste dnes tiež členom Apoštolskej cirkvi. Napriek tomu, že Vaša identita mi bola zrejmá ž od prvého Vášho vstupu, môžete tu – na luteránskej stránke: loviť a rozprestierať siete- nič Vám nehrozí. Možete aj ohoárať celú ECAV a chváliť všektými možnmi aj nemožnými chrarizmatiki, ktorí sú však nielen rozdelení do stoviek denominácií, ale aj úplne neznášanliví medzo sebou. Možo aj o tom niečo viete.
    Krízu ECAV- a nielen na Slovensku nepopiera, ani nezastieram, ale ani nepanikárim , lebo viem v koho som uveril. Poznám výrok a sľub Pnov: „kde sa dvaja, alebo traja zídu v mojom mene, tam som ja uprostred nich“. Na tom prestávam.

    Pokiaľ ide o počty a úbytk členov má svoje rôzne príčiny, ale „nie je všech dnú konec“.

    V 16. soročí začala surová protireformácia- napr. zákon z r. 1525!!- „omnes luterani komburantur“- všetkých luteránov upáliť!!?

    Popri Lutherov,i reformátorovi pôsobil a surovo na neho a iných luteránov útočil charizmatik T.Münzer – viedol ľudí do revolúcie a povstania!!? Ako to skončilo- viete?–

    Potom prišli anabaptisti, novokrstenci ( na Slovensku nazývaní habáni)- a odelili sa.
    Jednota bratská na Slovensku vstúpila do Kalvínskej cirkvi – hoci im luteráni v Skalici a Púchove pomohli a prijali ich v ťažkej dobe.

    Prišla ďalšia protireformácia- Oláh, Pázmaň, bratislavsú súdy, áno, plošná fyzická likvidácia farárov a učiteľov – atď.- obrovské straty a úpadok zborov …
    Potom: Tiché prenasledovanie – nie menej horšie ako to krvavé za Karola VI a M.Terézie….opät vážny úbytok!!

    Vysťahovalectvo na Dolnú zem: Maďarsko, Rumunsko, Srbsko, Chorvátsko..- opäť nás bolo menej
    Prišla maďarizácia- a najlepší synovia z ev.rodín krvácali, niektorí tlak nevydžali – a zas nás bolo len menej.
    Vysťahovalectvo do Ameriky a iných štátov sveta pred 1.svet. vojnou. Odišlo cca 1 mil Slovákov, a to znamená 15- 20 % z nich boli evanjelici…úbytok.
    II.svetová vojna a Povstanie – padali najmä luteráni–

    Násilná kolektivizácia – zničenie tradičnej dediny – a nanútený Zákon o hos. zabezpečení cirkví (219 ) – útek do miest, žiaľ niektorí zo strachu aj do boľševickej strany – úbytok!
    Obmedzenie náb slobody na minimum – v 50- 60 rokoch a ešte horšia normalizácia v rokoch 70-tich a 80-tich a k tomu úteky rodín do zahraničia: = Úbytok duší…

    Prišiel zákon o povoľovaní interupci í- evanjelici ho nepresadili a nepodporovali, ale na vtedy už malú a oslabenú cirkev pôsobil a pôsobí dodnes zhubne! Áno – opäť len úbytok!!

    Po tzv. nežnej revolúciii – mladí a schopní opäť idú za chlebom na Západ – a to nám už vtedy skutočne chýbala a chýba každá jedna duša!

    A aby toho nebolo málo, prichádzajú do nášho ovčínca sektári: jehovisti, salviši atp.- medzi nimi aj Apoštolská cirkev. – táto tzv. misia a tzv. evanjelizácia nezmenala príchod a prínos ani jednej duše, iba kradnutie z ovčínca Ecav!

    Napriek tomu všetkému – evanjelikov a.v. je podstatne viac ako Apoštolských!!
    Koľko vás je v AC na Slovensku? – O tom píšte a nie o všetkých charizmatikoch na celej zemeguli, aby sme boli “ v obraze“ …

    Pokoj Vám!

  18. Plačete a vyhovárate sa, ako mnohí, Čo robíte v ECAV 30 rokov od revolúcie ???, Máme slobodu aká v živote nebola !!!!!!!!!!!!!!!!!

    Som na rozdiel od Vás naddenominačný kresťan, Boh pracuje na celom svete, preto môj pohlaď musí byť zameraný na celý svet, len tak porozumiem Božiemu dielu dnes na konci dní ľudstva !!!!!!! . Uzatvárať sa do svojej skupinky sa nevypláca.

    Apoštolská cirkev je cirkev letničná, nie charizmatická, v tom je rozdiel.
    Máte pravdu, evanjelikov je viac, ale musíte tiež povedať, že len na papieri.

    Papieroví a matrikoví „kresťania“ sú k ničomu, nie je z nich úžitok.
    Na Vašu rozdelovaciu rétoriku Vám ale neskočím, lebo som naddenominačný kresťan.

    Tak to rešpektujte a na túto tému si musíte hľadať niekoho iného, nie mňa.

    s pozdravom Miro Kucek.

  19. lubo batka st

    Vážený brat!

    Historický pohľad a prehľad predsa nie je vyhováranie sa, iba púhe konštatovanie a realizmus.
    Niektorí v ECAV si myslia, že je možné jednoducho sa vrátiť do nejakého bodu a čase a pokračovať. Ja myslím a otvorene hovorím: toto sú fakty a realita je taká aká je.

    Otázka: Čo sme v ECAV urobili od revolúcie je dobrá a legitímna. Nie je možné tu všetko spomenúť a hodnotiť, lebo isté je, že s minulosťou ( doba ateizácie) sme sa ešte zďaleka nevyrovnali a ECAV urobila veľa chýb, či chybných rozhodnutí. Najväčší problém je, že sa ešte nevieme ( vo všeobecnej rovine) dohodnúť nai na tom, čo je dobré a čo zlé, čo je bohumilé a čo je iba človečina.
    Táto stránka je čisto súkromná a snaží sa „byť nad vecou“, – dovoľuje nieln čítať, ale aj písať a chodili sem kresťania rôzneho zamerania, zrejme boli sklamaní, že si svjou príslušnosť k A.V drží jasne. Okrem toho, cirkevné zbora majp dnes svoje vlastné stránky a na nich píšu o sebe, ale mám pocit, že ani jedna z nich, vrátane oficiálnej nedovoľje diskutovať a publikovať iné názory. Aj to patrí k slobode -čo azda uznáte.
    Pokiaľ ide o vonkajšiu slobodu súhlasím z názorom, že cirkev u nás (SR) má slobodu, možno takú, aká ešte nebola a predsa musím povedať, napr. nemáme slobodu povedať a uskutočniť plnú odluku cirkvi od štátu a čakáme na kroky väčšinovej RKC, a štátu. Tiež sme obmedzení v slobode rozvíjať cirkevné školstvo a soc.prácu – tzv.reštitučným zákonom. Cirk.školstvo dostáva od štátu menšiu dotáciu na žiaka, podobne aj cirevné socilálne a diakonické ústavy.
    A napokon, štát odlukou iba „straší“, a drží cirkvi v šachu, lebo vie: „Koho chlieb ješ, toho pesničku spievaj!“ To je stará pravda ak nenájdeme odvahu na novú dohodu so štátom, budeme svojím spôsosobom vazalmi. Samozrejme že pre cirkev platí: „Viac sluší poslúchať Boha ako ľudí“!

    A čo sa týka charakteru cirkvi, tvrdím: naša cirkev je aj letničná, aj charizmatická a aj evanjelická a tiež všeobecná. Na tejto stránke som niekde o tom písal článoček na tému, prečo sa považujeme za charizmatikov- atď.
    Pokoj Vám!

    P.S Len pre zaujímavosť: Koľko členov má AC na Slovensku? – Poznám osobne duchovného v Čáčove,( tiež bývalý evanjelik) , spory nemáme.

  20. Nie je podstatné koľko má členov, dôležitejšie je koľko má odhodlaných služobníkov
    ktorí chcú slúžiť Bohu a nechať sa Božím Svätým Duchom viesť.
    Toto odhodlanie mám aj ja, a radujem sa z toho, je večer 23 OO hod a práve teraz idem na polhodinovú modlitbu, teda rozhovor s Bohom, mám doma na to svoj vyhradený priestor. Nie je krajší pocit ako ten , keď viem, že Boh je so mnou a jeho priazeň je nado mnou.

    Veľmi dôležité je svedectvo, bez osobného svedectva je to ako život bez soli.

    Tu je jedno také svedectvo a vyznanie ženy podnikateľky, krátke a výstižné. Rozpráva o cirkvi KS Milosť. Na ich kresťanských akciách som bol minimálne 3 krát.
    Kiež by aj mladí evanjelici takto dokázali Bohu spievať na slávu, ako je to u nich.

    Miro Kucek
    ————————————————————————————————————————————–
    Boh je živý a robí zázraky.
    Ako väčšina ľudí som sa narodila a vyrástla v katolíckej rodine. K poznaniu pravého Boha ma priviedol môj zamestnanec, ktorý mi často o Bohu rozprával. Keď som prišla na prvé zhromaždenie do prievidzského zboru, prekvapilo ma, koľko mladých ľudí spieva Bohu s radosťou. Videla som, že títo ľudia úprimne veria, že Boh je živý a robí zázraky. Zaujalo ma to natoľko, že som začala navštevovať zhromaždenia pravidelne, čítala som Bibliu a učila som sa modliť. S mojím obrátením prišlo do môjho života veľa zmien – predtým som bývala náladová, podráždená, vplyvom stresu som trpela rôznymi zdravotnými komplikáciami. A ani fakt, že som mala všetko – krásne zdravé deti, manžela, podarilo sa mi doštudovať vysokú škola a rozbehla som firmu – mala som v sebe často smútok. Veľa z toho už na­šťastie nie je realitou. Ako som spoznala Boha, mám nový život, teším sa z každého dňa, chválim Boha za to, že sa moje zdravotné ťažkosti vytrácajú. Božie slovo vnímam ako návod na život a som zaň vďačná. Pomocou neho spoznávam Božiu vôľu, učím sa ľuďom odpúšťať a byť lepším človekom. Nuda? Pre mňa zázrak!

    S úctou
    Mgr. Alexandra Ščípová Géčová.

  21. lubo batka st

    Že Boh je živý a robí aj zázraky je svedectvo Písma sv.- najprv niekoľkých žien, potom učeníkov , ale aj ďalších 500 bratov, potom všetkých ľudí z rozličných nrodov, ktorí prijali Kristovu výzvu k pokániu a Jeho Krst. Potom podobne množstvo iných.
    Preto naša viera stojí na týchto biblických svedectvách, bez ktorých by neboli ani ďalšie.
    Ide však aj o to, či máme Pána chváliť iba vtedy, keď dáva úspech, prosperitu a zdravie, alebo aj v skúškach, v pokušeniach, v prenasledovaniach – áno, aj v umieraní. Lebo len ten, kto vytrvá do konca bude spasený. Mnohým sa páči evanjelium, keď Pán požehnáva dary milosti, ale keď očakáva svedectvo v skúškach viery, nebýva to také časté.

    Inak slovo svedok, znamená martýr, martýrstvo až po „čest, hrdlo, majetok“- je prosba z našej hymny. „Ale ak sa mám chváliť, hoci to nič neprospeje – svojou slabosťou sa budem chváliť““ 2 K 11, 30- , vyznávam aj ja s ap.Pavlom.

Leave a Reply