Možno príde aj Mikuláš

                            Možno príde aj Mikuláš

 “Milosť a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde”. (Zjav.1, 4)

       

    Keď vstupujeme do adventného času, ľudské srdcia akoby zrýchlili svoj tlkot. Začína doba očakávania Vianoc, čo pre kresťanov znamená potvrdenie prorockých slov o príchode Spasiteľa, ale aj nové očakávanie zasľúbenia: “Áno, prídem čoskoro”. Deti začnú očakávať chvíľu, keď príde “Ježiško”. Otázkou je, či budú čakať “na Ježiška” v duchu svetkého šlágru: “…copak nám letos nadelí”, alebo Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, ktorý sa v plnosti času narodil v Betleheme. Toho, ktorý ponúka nielen deťom, ale všetkým aj dary inej kvality a hodnoty, v zmysle Jánovho úvodného pozdravu: “Milosť a pokoj” celej cirkvi a cirkevným zborom, nielen tým v Malej Ázii, ale všetkým. 

   Preto by som sa chcel zmieniť o sviatku sv. Mikuláša, ktorý je pred nami a ktorý neodmysliteľne patrí k adventnému času. Lebo už na sviatok, či možno len večer so spomienkou na biskupa Mikuláša z Myry sa tešia azda všetci. Deti i rodičia, ale aj tí, ktorí si myslia, že ide len o vymyslenú postavu akou je napríklad Santa Claus, alebo Dedo Mráz. Na pozadí sviatku Mikuláša môžeme vidieť a poznať výšiny, ale aj hlbiny prichádzajúcich vianočných sviatkov. Vianoce prinášajú možnosť vzrastu vo viere, ale hrozí aj nebezpečenstvo zostať iba v plytkých vodách zvykovosti, ľudovej povrchnej zbožnosti, ba až vyprázdnenia radostnej zvesti evanjelia.

      Je zvláštne, že azda žiaden zo svätých v našej cirkvi nemá takú popularitu ako svätý Mikuláš. V detských srdciach sa počíta s jeho tajomnou prítomnosťou, ktorá hraničí zo zvláštnou zázračnosťou jeho príchodu. Nikto nečaká príchod napríklad Enocha, alebo Eliáša, Petra či Pavla, a dokonca ani Márie, hoci niektorí kresťanania veria v jej “telesné nanebovzatie”. Na Mikuláša sa čaká skoro v každej rodine a jeho “príchodom” venuje pozornosť aj televízia.

     Zaujímavý býva aj sprievod “Mikuláša”, ktorý tvoria anjel, ale aj čert. Prítomnosť týchto bytostí má iste silný pedagogický účinok na malé deti. “Keď si bol dobrý, budeš odmenený, ale inak ťa môže zobrať pekelník”,  ohlasujú pedagógovia a neraz aj rodičia deťom. Vieme, že tento pedagogický účinok nemá dlhé trvanie. Po kratučkom období raného detstva, prichádza spravida veľmi skoré “odhalenie”, všetkých troch postáv a výsledok je neraz tragický. Deti sa naučia nebrať vážne ani anjela, ani “čerta”, ani nebo, alebo peklo. Čara zbavený zostáva a zostane časom aj Mikuláš. Jeho osoba a príklad života bledne. Často deti nemajú nikoho, kto by im ich otázky o príchode Ježiša, či Ježiška správne vysvetlil.

      Práve toto skutočný, historický biskup Mikuláš rád a zodpovedne robil. V starobilej a pôsobivej katedrále v Nemecku, v Meinzi, som si pri tohtoročnej návšteve všimol vyobrazenie biskupa Mikuláša, ktoré pochádza z raného stredoveku. Nie je tu zobrazený ako rímsky biskup s mitrou, ale ako grécny biskup v jednoduchom odeve a čiapke, avšak obklopený kŕdľom detí, ktoré s láskou vyučuje. Tu som si uvedomil, prečo našiel svätý Mikuláš “milosť” aj u Martina Luthera a prečo sa stal azda najpopulárnejším svätcom aj v evanjelických cirkvách. Stalo sa to nielen pre jeho láskavé konanie a pre skutky pomoci podľa Kristovho slova: “Nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica”. Prinášal pomoc a nečakal na vďaku za príležitostné skutky lásky a pomoci. Historický Mikuláš najmä s láskou učil deti poznať Krista ako Pána a Spasiteľa. Advent je priam “stvorený” nasledovať jeho príklad v našich rodinách a v cirkevných zboroch. Ak toto posolstvo nevykonáme a Mikulášov príklad nenasledujeme, ak teda nepríde do rodín najskôr “Mikuláš”, nepríde možno ani “Ježiško”, Spasiteľ.

     Najhoršie je, ak napokon človek prestane počítať v živote aj s príchodom a prítomnosťou samotného Ježiša Krista, s tajomstvom Jeho vtelenia, ktoré ohlasuje evanjelium. Tiež aj naše vianočné piesne, napríklad pieseň: Nebo otvorené…( ESP  49). Ak chceme predísť tomu, aby sa “so špinanou vodou nevylialo aj dieťa”,  je dôležité podstatu Vianoc vysvetliť už malým deťom. Tie mladšie sa ešte pýtajú, kladú otázky a chcú počuť odpovede. Neskôr sa môže stať, že otázky už klásť nebudú a o naše slová a vysvetlenie nebudú mať záujem.

      Každý rodič, krstný rodič a každý pokrstený kresťan má sa cítiť ako ten, ktorý je očistený k novému životu a súčasne Kristom Pánom je aj poslaný (anjelom) k iným ľuďom. K tým, na ktorých Mu záleží a preto má na nich záležať i nám. Ktorých smieme a máme osloviť. Sú to naši najbližší a blížni. Už pri našom Krste sme boli poverení iným hlásať zvesť evanjelia. Tak aj zvesť o tom, že: “Dobrý pastier sa narodil, by ovečky vyslobodil…”, alebo ktorúkoľvek inú pieseň adventnú, či vianočnú, ktorých máme naozaj bohato. Aj biskup J.A.Komenský napísal: ” O deti treba mať najväčšiu starostlivosť, lebo sú najcennejším darom Božím a klenotom s ktorým sa nedá nič porovnať. Preto najprednejšia stráž ľudského pokolenia je pri kolíske”.

     Pán Ježiš Kristus chce mať veľa takých, ktorí sú podobní Mikulášovi z Myry. Iste aj veľa takých, ktorí sú odvážni a pritom pokorní ako bol Ján Krstiteľ. Mnoho podobných rúk a nôh, mnoho úst, ktoré plnia Jeho poverenie a majú k tomu plnú moc od Neho. Advent je skutočne vzácny a príhodný čas, aby sme boli k spáse a k Spasiteľovi “bližšie, ako keď sme uverili”, možno ešte ako deti. Ale práve detskú úprimnú dôveru Pán oceňuje a ňou nepohŕda. Žijeme dnes, podobne ako kedysi Ján Krstiteľ “na púšti” tohoto sveta. Buďme hlasmi Pána Ježiša Krista, buďme Jeho anjelmi a služobníkmi. Nositeľmi nielen malých darov a darčekov, ale aj poslami a nositeľmi dobrej správy o milosti Božej, ktorá sa v Ježišovi zjavila a priblížila ku všetkým ľuďom. Podobne, ako konal láskavý biskup Mikuláš v jeho dobe.

Advent  2018                                                             Ľubomír Batka st.

8 thoughts on “Možno príde aj Mikuláš

  1. lubo batka st

    Autora adventného príspevku teší Váš záujem, aj keď odvtedy čas už pokročil, prežívame tzv.pôstnu dobu a tak sa druhý príchod Pánov „opäť priblížil“, čiže ako hovorí ap.Pavel, v R 13,11:“ Teraz je nám spasenie bližšie, ako keď sme uverili“.
    Kto v Ježiša ako Krista uveril- uveril, kto neuveril – neuveril. O tých, čo neuverili – či už priamo Ježišovej zvesi, alebo Pavlovej, alebo dnešnej zvesti cirkvi na tomto mieste nehovorím. Však aj oni „majú svoju odplatu“.

    Na druhej strane platí opäť B.slovo, ako ho oznamuje ap.Pavel v nasledujúcom verši ( R 14, 1: “ Slabého vo viere sa ujímajte a nie, aby ste posudzovali jeho zmýšľanie“. ( Nuž opäť sme pri tom súdení…) a ďalej Božie slovo hovorí: „Čo teda súdiš brata? Alebo ty zase prečo pohŕdaš bratom? Veď všetci sa postavíme pred súdnou stolicou Božou…“14, 9.
    Preto nie ja, ale kristov apoštol uzatvára: “ Tak teda každý z nás Bohu vydá počet za seba“. ( R 14, 12)

    Nechajme teda súdy Pánovi.
    Naša viera nemá stáť na „počtoch a percentách“, ale na Skale vekov.

  2. Každý dobrý učiteľ v škole skúša svojich žiakov a to skôr ako sa dostanú pred záverečnú školskú skúšku.

    Brat farár, nikdy som nepochopil zmýšľanie mnohých farárov, uvažujú tak ako vy.

    Každý dobrý pastier musí vedieť všetko o svojom stáde a keď sa len jedna ovca stratí, tak urobí na to všetko, aby ju našiel !!!

    Dobrý pastier musí mať otcovské srdce !!

  3. lubo batka st

    Vážený brat Miroslav!

    S odstupom – pre iné zaujatie sa vraciam k Vašim výhradám a argumentom.

    Ad. 1. Dobrý pastier – je len jeden a tým Je Kristus pán, „pastier pastierov Božích“ (Mimochodom, tento titul -PPB – používa rímsky pápež, s ktorým sa tiež nezhodujeme ). Ježiš sám o jedinom „dobrom“ povedal vo všetkej skromnosti napríklad bohatému mládencovi:
    Z toho dôvodu odporúčam všetkým kresťanom, aby si uvedomili , že veriť majú jedine Bohu a Ježišovi, nie vo farára, aj keby sa akokoľvek tváril ako „svätý“. Farári, čiže duchovní pastieri zborov sú iba hrienici. Omilostení, alebo aj nie, ak náhodou niekto neverí.

    Ad 2/ Ak sa nejaká ovca stratí, stratí sa predovšetkým Bohu a Ježišovi a neverou vypadne z nebeského ovčínca. Pokiaľ ide o pozemskú cirkev- tá je, ako Ježiš hovorí „sieťouô, ktorý zah’ňa všelijaké ryby a triedenie bude na konci vekov! – Ale Pán ježiš (teda nie ja) hovorí o cirkvi ako o poli, kde rastie spolu s pšenicou aj kúkoľ- ale Ježiš nedovolil ani učeníkom, aby vstpili do siatini a vytŕhali kúkoľ, aby- nedaj Bože- s kúkoľom nevytrhli čo len jeden koreň pšenice. A preto je to jeho rada a žiadosť, nie moja: „necjate oboje rásť do žatvy…“ Že žatvou rozumie Pán cirkvi poslendý súd je celkom zrejmé.
    Milý brat , ja svoje myslenie, i zvesť, opiram výlučne na slová Pána Ježiša. Neviem ako vy, ale vyzerá to tak, že vy sovje vlasnté myšlienky projektujete do svojho učenia a hlásania. naša cirkev to nemá vo zvyku.

    ad 3/ – Vy ste presvedčený, že farári majú moc, či právomoc zabrániť niekomu odísť , opustiť, alebo dokonca zradiť cirkev, čiže aj ECAV?
    Ani Pán ježiš, ako dobr Pastier nezabránil, lebo to „nechcel“ (lepšie: nechcel to Otec) aby neopustil kruh 12 tich, najbližších učeníkov, ktorých učil,viedol a evanjeiom sýtil priamo Kristus.
    On môže zachrániť všektých- čo aj robí, pravda -len ak veria v Neho. Ak neveria, – odídu ako Judáš. Jeho náručie nie sú železné okovy.
    Ani členstvo v cirkvi Kristovej neznamená , že niekomu uviažeme na nohu žeeznú guľu.

    Milý brat, ak by set čítali Písmo a evanjeliá zvlásť, prečítali by ste si a možno aj v pokore prijali ajtakéto slová – napríkladz Ev.Jána 6, 60- 70: „Vtedy mnohí z jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: tvrdá je to reč, kto ju môže počúvať?…. V.66: „odvtedy nohíz Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s ním“!!!
    Mnohí odišli od Ježiša a nechodili viac s ním! Čítali ste tieto svedectvá niekedy? Asi nie. Vôbec som trošku prekvapený, že málo spomínate Slovo Božie a viac presadzujete svoje osobné rozumové názory, domnienky či tvrdenia.
    Mimochodom, títo spomínaní učenci Ježišovi odišli kvôli slovám, ktoré povedal Ježiš:“Ak nejete telo Syna človeka a nepijete Jeho krv, nemáte život v sebe“ –kto je moje telo a pije moju krv, má veťný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ Ján 6, 54 a 56
    Veríte týmto slovám, či…?

    Bohol by som hovoriť, resp.písať o apoštoloch, napríklad Pvlovi, ktorý napísal aj takéto svedectvo: „Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet…“ a mal aj horšie skúsenosti. Aj Pavlovi by ste povedali, že nebol dobrý pastier?
    Povedali by ste to aj Ježišovi? Nemali azda „otcovské srdce“?

    Nemyslím.
    – Na túto stránku píšem verejne ( aj ju udržujem) už vyše desať rokov. Je to preto, že osloviť, pozvať k Ježišovi chceme každého, kto sa pozvať dá.

  4. Vážený brat Ľubo Batka, je už hodina po pol noci a ja som sa rozhodol
    napísať tento článok, nepíšem o tom, že farári musia udržať ľudí v cirkvi, lebo majú moc a schopnosť ich udržať, píšem o inom, píšem o otcoch, o dobrých otcoch, taký otec má záujem o svoje deti, zaujíma sa o ne, musí mať prehľad o
    ich živote, zvlášť ale o duchovnom živote a jeho kvalite. Musí vedieť kde a pokiaľ sa jeho deti dostali a čo potrebujú v tejto oblasti na to , aby povyrástli. Toto je základ otcovstva !!! Toto je absolútne dôležité, povedal by som, že prvoradé.

    Ján vo svojej biblickej knihe hovorí o dieťatkách, deťoch, mládencoch a otcoch 1.Ján 2/12-14- Roháčkov preklad.

    Od počiatku stvorenia je Božou vôľou, aby sa človek podobal Bohu – aby bol čo najviac jemu
    podobný. Aj preto je poslednou fázou duchovného rastu otcovstvo. Tak ako je Boh naším Otcom, chce aby sme aj my dorástli do tejto kvality. Otcovstvo nie je biologická záležitosť, ide o duchovnú kvalitu. Mladý muž sa otcom nestáva splodením potomka, ale prevzatím zodpovednosti za jeho život a výchovu. Pre otcovstvo je charakteristickou nesebecká, sebaobetujúca sa láska. Zdrojom ozajstného otcovstva je nebeský Otec, preto je bez osobného poznania Boha prakticky nemožné stať sa otcom podľa biblických kritérií.
    Čítajte správne – poslednou fázou duchovného rastu je otcovstvo.
    Do našich kostolov brat Batka už chodia len prevažne starší ľudia, stredná a mladá generácia chýba, kdesi sa urobila chyba, čo poviete ???

    Mňa nemusíte skúšať o tom, či verím Bohu a jeho slovám, kresťanstvo je mojim životným štýlom od času kedy som uveril, že Ježiš je Boží Syn, moje svedectvo o Ňom svedčí jasne o mojej viere a nikdy za celých 29 rokov vďaka Pánu Bohu som nezapochyboval o tom, či Ježiš naozaj existuje. Túto otázku mám dávno vyriešenú od časov môjho obrátenia, obrátenia od sveta k Bohu. A dnes som najviac šťastným človekom nie vtedy, keď sa mi darí v práci, či mám dostatok financií, atď, ale vtedy, keď iným môžem hovoriť o osobnej skúsenosti s Bohom, toto na ľudí najviac zaberá, toto je to, čo ich oslovuje, skutočný život s Kristom a Duchom Svätým, kresťan nemôže čerpať len z minulosti, ale najmä zo súčasnosti, ľudia potrebujú počuť dnes svedectvo o tom , že BOH je živý a koná dnes rovnako ako pred stáročiami. Ak toto budú ľudia vedieť, budú mať aj väčší záujem posunúť sa v duchovnej oblasti dopredu a nebudú driemať tak ako to ja vidím v tradičných neprebudených cirkvách a medzi ne radím aj ECAV.

    Nech nám Boží Svätý Duch dáva ten pravý oheň z neba a to je zapálenosť za Pravdu Kristovu , táto naša zapálenosť priťahuje dnes k Bohu mladých ľudí, nie vlažnosť a duchovný spánok. Ak mladí ľudia nevidia toto, končia hlboko vo svete a kto ich kedy potom odtiaľ dostane ??????????

    Ekumenický preklad – Zjjavenie Jána 3 /14-22 Posolstvo do Laodicey

    „Anjelovi cirkvi v Laodicei napíš: ‚Toto hovorí Amen, verný a pravdivý svedok, počiatok Božieho stvorenia: Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiežby si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, vypľujem ťa zo svojich úst. Veď hovoríš: Som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, úbohý, chudobný, slepý a nahý. Radím ti, aby si si odo mňa kúpil zlato prepálené ohňom, a tak zbohatol, i biele rúcho, a tak sa zaodel a nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty; a masť na pomazanie očí, aby si videl. Ja všetkých, ktorých milujem, karhám a prísne vychovávam. Buď teda horlivý a kajaj sa! Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem jesť s ním a on so mnou. Toho, kto zvíťazí, posadím so mnou na svoj trón tak, ako som ja zvíťazil a zasadol som so svojím Otcom na jeho trón. Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“

    Nech Vás Boh žehná, aj všetkých ľudí, ktorí sa túžia v duchovnej oblasti posunúť dopredu . BOH je mocný a dobrý !!! Haleluja !!

  5. lubo batka st

    Vážený brat Miroslav!

    To, že vy radíte ECAV k „neprebudením“ cirkvám je irelevantné, nepodstatné. Dôležité je, ako nás vníma Pán cirkvi v ktorého veríme, vzývame a dúfame.
    (Mimochodom: Ja osobne, moja manželka, deti i vnúčatá – ale aj súrodenci do nej patria a sú živí, aktívni kresťania a píšem to vo všetkej skromnosti, bez nadúvania).

    Je mi ľúto iba jedno: Že píšete takéto tvrdenia pod oslovenie, ku ktorému sa bez mučenia priznávam a v ktorom hovorím , maslím že celkom jasne, čo je úlohou nielen duchovných otcov a pastierov, ale práve aj a hlavne (!) rodičov, Duchom Božím vedených.
    Z toho je zrejmé, že Vy ste si ten článok zrejme vôbec neprečítali, inak by ste sotva písali takto ladený komentár.
    Skúste preto písať, ako tu hovorievame: k veci.
    Pokoj Vám! ĽB st.

  6. Myslím si, že nie je to potrebné bagatelizovať, je potrebné počúvať tých, ktorí majú duchovnú skúsenosť a majú aj skúsenosť z iných cirkví , ktoré dnes neupadajú, žijú a rastú na počte a kde to ľudia naozaj s Bohom myslia vážne, mladí, aj starí !!

    Ak si myslíte, že moje názory na dnešnú ECAV sú mylné, príďte do Moravského Lieskového na číslo domu 280 a spolu sa jedného dňa vyberieme do jednej prebudenej cirkvi, kde som ja pred rokmi vyrastal, napíšem Vám len jedno, keď som tam v roku 1993 prišiel prvýkrát už ako znovuzrodený kresťan – pôvodom evanjelik, a videl som ich Bohoslužby na vlastné oči, ich modlitby , ich skutočný záujem o Boha , záujem o ľudí a ich lásku ktorú mali, sám nad sebou som zapochyboval ,kde ja ako kresťan sa nachádzam, lebo to som v živote nevidel, až tam som poznal čo je to pravé kresťanstvo. Doma ma to nikto nenaučil !!!!!!!!!!!!

    Ako evanjelik chodím do kostolov ECAV 40 rokov, aj keď nie pravidelne a s veľkou prestávkou po tom čo som pravidelne chodil do AC , za celú tú dobu som ja osobne nepočul žiadneho evanjelika u nás doma v zbore vydávať žiadne svedectvo o živote s BOHOM , naposledy som to bol ja, aj s mojim bratom ešte v roku 1995, odvtedy som nič také nevidel a nepočul, v okolitých dedinských zboroch ECAV je to podobné, toto je pre mňa smutné konštatovanie a dokazuje to pravdivosť mojich slov o vlažnosti cirkvi.

    Nepodceňujte tento stav, lebo toto je u Boha rozhodujúce a sám nám v Zjavení Jána v 3 kapitole a 14-20 verši hovorí , že každého vlažného vypľuje zo svojich úst.
    BOH nehovorí o aktivite, lebo aktivita v cirkvi môže byť rôzna, nedávno som kosil pri
    kostole trávnik, to bola moja aktivita, toto ale u Boha nie sú tie najpodstatnejšie veci. ON nám skrze Jána píše o vlažnosti, o duchovnej vlažnosti a to je fakt veľmi vážne, ak takto odpovedáte, že moje slová sú nepodstatné, tak ste naozaj nepochopil Boha v ZJ Jána 3/14-20

    Pokoj Boží, a nech jeho Duch z nás robí zapálených kresťanov, nie smutných bez života !!!

Leave a Reply