Možno príde aj Mikuláš

                            Možno príde aj Mikuláš

 “Milosť a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde”. (Zjav.1, 4)

       

    Keď vstupujeme do adventného času, ľudské srdcia akoby zrýchlili svoj tlkot. Začína doba očakávania Vianoc, čo pre kresťanov znamená potvrdenie prorockých slov o príchode Spasiteľa, ale aj nové očakávanie zasľúbenia: “Áno, prídem čoskoro”. Deti začnú očakávať chvíľu, keď príde “Ježiško”. Otázkou je, či budú čakať “na Ježiška” v duchu svetkého šlágru: “…copak nám letos nadelí”, alebo Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, ktorý sa v plnosti času narodil v Betleheme. Toho, ktorý ponúka nielen deťom, ale všetkým aj dary inej kvality a hodnoty, v zmysle Jánovho úvodného pozdravu: “Milosť a pokoj” celej cirkvi a cirkevným zborom, nielen tým v Malej Ázii, ale všetkým. 

   Preto by som sa chcel zmieniť o sviatku sv. Mikuláša, ktorý je pred nami a ktorý neodmysliteľne patrí k adventnému času. Lebo už na sviatok, či možno len večer so spomienkou na biskupa Mikuláša z Myry sa tešia azda všetci. Deti i rodičia, ale aj tí, ktorí si myslia, že ide len o vymyslenú postavu akou je napríklad Santa Claus, alebo Dedo Mráz. Na pozadí sviatku Mikuláša môžeme vidieť a poznať výšiny, ale aj hlbiny prichádzajúcich vianočných sviatkov. Vianoce prinášajú možnosť vzrastu vo viere, ale hrozí aj nebezpečenstvo zostať iba v plytkých vodách zvykovosti, ľudovej povrchnej zbožnosti, ba až vyprázdnenia radostnej zvesti evanjelia.

      Je zvláštne, že azda žiaden zo svätých v našej cirkvi nemá takú popularitu ako svätý Mikuláš. V detských srdciach sa počíta s jeho tajomnou prítomnosťou, ktorá hraničí zo zvláštnou zázračnosťou jeho príchodu. Nikto nečaká príchod napríklad Enocha, alebo Eliáša, Petra či Pavla, a dokonca ani Márie, hoci niektorí kresťanania veria v jej “telesné nanebovzatie”. Na Mikuláša sa čaká skoro v každej rodine a jeho “príchodom” venuje pozornosť aj televízia.

     Zaujímavý býva aj sprievod “Mikuláša”, ktorý tvoria anjel, ale aj čert. Prítomnosť týchto bytostí má iste silný pedagogický účinok na malé deti. “Keď si bol dobrý, budeš odmenený, ale inak ťa môže zobrať pekelník”,  ohlasujú pedagógovia a neraz aj rodičia deťom. Vieme, že tento pedagogický účinok nemá dlhé trvanie. Po kratučkom období raného detstva, prichádza spravida veľmi skoré “odhalenie”, všetkých troch postáv a výsledok je neraz tragický. Deti sa naučia nebrať vážne ani anjela, ani “čerta”, ani nebo, alebo peklo. Čara zbavený zostáva a zostane časom aj Mikuláš. Jeho osoba a príklad života bledne. Často deti nemajú nikoho, kto by im ich otázky o príchode Ježiša, či Ježiška správne vysvetlil.

      Práve toto skutočný, historický biskup Mikuláš rád a zodpovedne robil. V starobilej a pôsobivej katedrále v Nemecku, v Meinzi, som si pri tohtoročnej návšteve všimol vyobrazenie biskupa Mikuláša, ktoré pochádza z raného stredoveku. Nie je tu zobrazený ako rímsky biskup s mitrou, ale ako grécny biskup v jednoduchom odeve a čiapke, avšak obklopený kŕdľom detí, ktoré s láskou vyučuje. Tu som si uvedomil, prečo našiel svätý Mikuláš “milosť” aj u Martina Luthera a prečo sa stal azda najpopulárnejším svätcom aj v evanjelických cirkvách. Stalo sa to nielen pre jeho láskavé konanie a pre skutky pomoci podľa Kristovho slova: “Nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica”. Prinášal pomoc a nečakal na vďaku za príležitostné skutky lásky a pomoci. Historický Mikuláš najmä s láskou učil deti poznať Krista ako Pána a Spasiteľa. Advent je priam “stvorený” nasledovať jeho príklad v našich rodinách a v cirkevných zboroch. Ak toto posolstvo nevykonáme a Mikulášov príklad nenasledujeme, ak teda nepríde do rodín najskôr “Mikuláš”, nepríde možno ani “Ježiško”, Spasiteľ.

     Najhoršie je, ak napokon človek prestane počítať v živote aj s príchodom a prítomnosťou samotného Ježiša Krista, s tajomstvom Jeho vtelenia, ktoré ohlasuje evanjelium. Tiež aj naše vianočné piesne, napríklad pieseň: Nebo otvorené…( ESP  49). Ak chceme predísť tomu, aby sa “so špinanou vodou nevylialo aj dieťa”,  je dôležité podstatu Vianoc vysvetliť už malým deťom. Tie mladšie sa ešte pýtajú, kladú otázky a chcú počuť odpovede. Neskôr sa môže stať, že otázky už klásť nebudú a o naše slová a vysvetlenie nebudú mať záujem.

      Každý rodič, krstný rodič a každý pokrstený kresťan má sa cítiť ako ten, ktorý je očistený k novému životu a súčasne Kristom Pánom je aj poslaný (anjelom) k iným ľuďom. K tým, na ktorých Mu záleží a preto má na nich záležať i nám. Ktorých smieme a máme osloviť. Sú to naši najbližší a blížni. Už pri našom Krste sme boli poverení iným hlásať zvesť evanjelia. Tak aj zvesť o tom, že: “Dobrý pastier sa narodil, by ovečky vyslobodil…”, alebo ktorúkoľvek inú pieseň adventnú, či vianočnú, ktorých máme naozaj bohato. Aj biskup J.A.Komenský napísal: ” O deti treba mať najväčšiu starostlivosť, lebo sú najcennejším darom Božím a klenotom s ktorým sa nedá nič porovnať. Preto najprednejšia stráž ľudského pokolenia je pri kolíske”.

     Pán Ježiš Kristus chce mať veľa takých, ktorí sú podobní Mikulášovi z Myry. Iste aj veľa takých, ktorí sú odvážni a pritom pokorní ako bol Ján Krstiteľ. Mnoho podobných rúk a nôh, mnoho úst, ktoré plnia Jeho poverenie a majú k tomu plnú moc od Neho. Advent je skutočne vzácny a príhodný čas, aby sme boli k spáse a k Spasiteľovi “bližšie, ako keď sme uverili”, možno ešte ako deti. Ale práve detskú úprimnú dôveru Pán oceňuje a ňou nepohŕda. Žijeme dnes, podobne ako kedysi Ján Krstiteľ “na púšti” tohoto sveta. Buďme hlasmi Pána Ježiša Krista, buďme Jeho anjelmi a služobníkmi. Nositeľmi nielen malých darov a darčekov, ale aj poslami a nositeľmi dobrej správy o milosti Božej, ktorá sa v Ježišovi zjavila a priblížila ku všetkým ľuďom. Podobne, ako konal láskavý biskup Mikuláš v jeho dobe.

Advent  2018                                                             Ľubomír Batka st.

Leave a Reply