Myjava v jubilejnom roku

MYJAVA V JUBILEJNOM ROKU

ZBOROVÝ DEŇ A VEČERA PÁNOVA V PRESBYTERSKÝCH RODINÁCH

Zborový deň v myjavskom cirkevnom zbore, inšpirovaný Dištriktuálnym dňom Východného dištriktu bol v nedeľu 14.10.2018 venovaný pamiatke obetí fašizmu, holokaustu a komunizmu v našom evanjelickom regióne. Slávnostným kazateľom bol emeritný senior Bratislavského seniorátu Mgr. Miroslav Jäger, ktorý poukázal na neľudské zaobchádzanie režimov, ktoré poznačili osudy mnohých rodín slova Božieho kazateľov i rádových veriacich. Ing. Peter Rybár v príhovore opísal doteraz nezverejnené útrapy svojho otca Ondreja Rybára, farára v Hlbokom i v Sobotišti, jedného z prvých odsúdených v päťdesiatych rokoch minulého storočia, za vernú službu kňaza. Domáci farár Samuel Mišiak spomenul príbeh svojho otca, Júliusa Daniela Mišiaka, vojenského kaplána – duchovného v čase druhej svetovej vojny, ktorý ako jediný prežil partizánsku skupinu Signál, operujúcu na Liptove. Na tému holokaust predniesla úryvok z autobiografického románu Katarína mládežníčka Aurélia Bolechová. Kniha je svedectvom ešte žijúcej židovskej siroty Katrin Winter, zachránenej evanjelickými diakonisami v bývalom myjavskom evanjelickom sirotinci Krmanov dom lásky. Tohoroční konfirmandi vytvorili projekty na tému holokaust, vystavené pri vstupe pod vežou, aby prichádzajúce generácie nezabúdali na obete nevinných, ktorých odkaz je mementom pre súčasnosť i budúcnosť. 

V ďalšej časti prednášky domáci farár stručne spomenul osudy myjavských Židov, ktorí až na pár výnimiek zahynuli v koncentračných táboroch. Medzi prenasledovaných za komunistického režimu sa radia i rodiny niekdajších myjavských kňazov Pavla Lacka, ThDr. Júliusa Cibulku, Pavla Sklenára, Pavla Škrinára, kaplánov Júliusa Daniela Mišiaka, Jána Ďurova, Branislava Kolényho a ďalších, ktorí v neľahkej dobe vlády ateizmu budovali hradby evanjelického Siona. Na ich obete sa často zabúda, ba tí, čo by sa mali kajať, bojujú namiesto dobrého boja viery o pozície a napomáhajú rozkladaniu zovnútorného i duchovného úsilia. Zároveň v mesiaci úcty k starším sme si spomenuli na tých, čo viac rokov pomáhali pri prácach na obnove kostola a veže, reštituovaných budov, z ktorý sú na kopaniciach zborové domy, ale najmä vzťahov, ktorí v nežičlivej dobe skromne a s pokorou stáli pri svojich farároch a spoločne bez nároku na odmenu a uznanie pracovali na zveľadení hmotného i duchovného dedičstva našich predkov.

Prvá novembrová nedeľa je každoročne v myjavskom cirkevnom zbore podľa dávnej tradície tzv. Reformačná nedeľa s Večerou Pánovou pre presbyterov a ich rodinných príslušníkov. Večera Pánova je akousi „lúčavkou kráľovskou“ viery a skutočného vzťahu k cirkvi a k domácemu cirkevnému zboru. Tzv. „demokracia“ uvoľnila brány, s možnosťou návratu aj do chrámu Božieho, žiaľ mnohých bez úprimného pokánia. Tešili sme sa z entuziazmu, ktorý má však v tejto postmodernej dobe neraz éterické sklony vyprchávania nielen nadšenia, ale aj opúšťania spoločenstva, často s výhovorkami a s vyhľadávaním smietky v oku bratovom, či farárovom…Ak aj niekto našiel (možno) po rokoch opäť cestu do chrámu, keď však nepríde k Večeri Pánovej, ani jeho deti, vnúčatá, potom reči a iné formy posudzovania úrovne duchovného života, či dokonca údajná devastácia, úpadok zboru sú len vodou na mlyn tomu, ktorý ako starý nepriateľ zničiť by nás chcel! Našou evanjelickou hymnou reformátor Martin Luther poukázal na slabinu ortodoxie, ku ktorej sa hlási aj Myjava, lebo podcenenie „práce“ diabla je smrteľným nebezpečenstvom a v súčasnej situácii cirkvi a spoločnosti to môže mať nedozierne následky. Platí však téza, že spoznané smrteľné nebezpečenstvo prestáva byť smrteľným… Augsburské vyznanie v článku 13. O používaní sviatostí pripomína: „Nimi sa má vzbudiť a posilňovať naša viera. Preto aj vyžadujú vieru a vtedy sa správne používajú, keď ich s vierou prijímame a keď sa nimi viera posilňuje.“

Samuel Ján Mišiak, CZ Myjava | 14.11.2018

Leave a Reply