Vyháňanie diabla

Oslobodenie od zlých síl

Materiál bol pripravený a schválený Vieroučným výborom ECAV na Slovensku, odporučený Zborom biskupov ECAV na Slovensku ako úprava Zboru biskupov ECAV na Slovensku pre duchovných ECAV na Slovensku a rozoslaný do všetkých CZ ECAV na Slovensku.

Oslobodenie od zlých síl

Pán Ježiš uzdravoval posadnutých a oslobodzoval ich od zlého vplyvu démonských síl. Na prosbu otca uzdravil syna s nemým duchom (por. Mk 9, 14nn). Alebo uzdravil námesačníka (por. Mt 17, 14nn), ktorého nemohli uzdraviť učeníci „pre svoju malú vieru“ (Mt 17, 20), a mohli by sa uviesť aj ďalšie prípady exorcizmu (L 9, 37nn; L 11, 14nn). Keď Ježiš vyháňal nemého démona, povedal, že ak po zlom duchovi zostaneme prázdne miesto, zlý duch sa vráti a obsadí vyčistené miesto ešte silnejšie: „pojme so sebou iných sedem duchov horších od seba, a vojdúc, prebývajú tam“ (L 11, 26). Pred odchodom do neba dal Pán Ježiš poverenie vyháňať zlých duchov aj svojim nasledovníkom: „tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov“ (Mk 16, 17 – 18).

Čo má urobiť evanjelický duchovný, ak sa na neho niekto obráti s prosbou o vyháňanie zlého? Oslobodenie od zlého vplyvu sa môže týkať alebo osoby, alebo nejakého miesta (napr. domu). 

Duchovný by mal najprv posúdiť, či nemá do činenia so psychickou poruchou a či dotyčný nepotrebuje aj odbornú lekársku pomoc. Služba slovom Božím a modlitbou vedúca k posilneniu viery, ako ju rozvádzame nižšie, má však v každom prípade svoje opodstatnenie aj bez ohľadu na detailné pozadie prípadov.

Vyháňanie zlého je legitímna služba, veď ju vykonával sám Pán Ježiš a poveril ňou aj svojich nasledovníkov. Neslobodno ju však preceňovať detailným rozpracovávaním démonológie a konkrétnych postupov, techník a účinných formuliek proti diablovi. Najúčinnejším spôsobom boja proti diablovi je totiž jeho ignorovanie. V zásade prostriedkom alebo médiom exorcizmu je slovo, a to Božie slovo a modlitba. Pred modlitbou je vhodné vyznávať vieru v Trojjediného Pána Boha (Krédo) a prečítať text z Písma svätého (napr. L 11, 14nn). Z obsahovej stránky by modlitba mala obsahovať Božiu oslavu spojenú s vďakou za doterajšiu Božiu pomoc a dve prosby – o Kristovo vyslobodenie a o dar Ducha Svätého, pričom takáto modlitba má aj trojičný charakter:

1. oslava Božej moci a odvolanie sa Kristovu moc, ktorá veriaceho ochraňuje, príp. aj poďakovanie sa za predošlú Božiu pomoc, ochranu a vedenie v živote;

2. prosba o oslobodenie od zlých síl vo viere, že Kristus už porazil diabla;

3. prosba o dar Ducha Svätého, aby vyčistené miesto nezostalo prázdne a aby Duch Svätý trvale prebýval v ľudskom srdci, v domácnosti a pod.

Predložený návrh modlitby má charakter odporúčania, a vôbec nie je presným návodom, ako účinne diabla vyháňať. V modlitbe sa treba prísne vyvarovať predpisovaniu spôsobu, času alebo miesta Božieho zásahu – to by bolo pokúšanie Boha, ktorý je absolútne slobodný vo svojom konaní. Takisto sa treba vystríhať nariaďovania čohokoľvek i diablovi, lebo tým by sa diablovi pripisovala moc a, ako už bolo povedané vyššie, človek bojuje účinne proti diablovi tým, že si ho nevšíma. Treba sa vystríhať aj teatrálnosti či senzáciechtivosti. V pastorálnom rozhovore – oproti magickému chápaniu exorcizmu – má duchovný vyzdvihnúť dôležitosť neustáleho živého spojenia veriaceho s Kristom v zmysle slov Pána Ježiša: „ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám“ (J 15, 7); a tiež v zmysle slov apoštola Pavla: „neprestajne sa modlite“ (1Tim 5, 17).

V rímskokatolíckej cirkvi sa publikovali príručky, ktoré sa podrobne venujú démonológii a v praktickej časti podávajú konkrétne formulácie účinné proti diablovi. Naproti tomu Martin Luther ani jeho nasledovníci nevytvorili elaborované postupy a príručky pre exorcistov. Luther sa k problematike exorcizmu vyjadroval len okrajovo. Zachovala sa iba jedna správa – aj to historicky neistá –, ako Luther vyháňal diabla. Na jej pozadí možno skonštatovať, že aj u Luthera mala prax exorcizmu povahu modlitby, ktorá bola výrazom spoľahnutia sa na Krista a bez nariaďovania čohokoľvek Bohu či diablovi. Okrem toho obsahovala výsmech diablovi, neobsahovala však prosbu o dar Ducha Svätého. Výsmech diablovi bol založený na istote spásy modliaceho sa: „Pán diabol, nezlosti sa. Upokoj sa! Pretože je tu niekto, ktorý sa volá Kristus. V Neho verím. On zrušil zákon, zatratil hriech, zahladil smrť a zničil peklo. On je tvojím diablom, ty diabol, pretože ťa zajal a podmanil tak, aby si už neublížil ani mne, ani nikomu inému, kto verí v Neho.“ (WA, 40.I: 276.27 – 32) 

Lutherov postoj k exorcizmu vychádzal predovšetkým z pastorálneho záujmu o človeka: sprostredkovať mu potešenie a posilnenie skrze vieru v Krista, a to sústredením sa na Krista a na jeho potešujúce evanjelium. Aj evanjelický duchovný má byť v takých prípadoch vedený jednak úprimnou a srdečnou vierou v Pána Boha – spoľahnutím sa na moc Krista, ktorý už zvíťazil nad diablom a diabla už odsúdil, a tiež pastorálnym záujmom o človeka s cieľom posilniť ho vo viere Trojjediného Pána Boha a oslobodiť ho od strachu, úzkosti a nepokoja pre pokoj vo viere a pre život v slobode Božích detí. 

Materiál pripravený a schválený Vieroučným výborom ECAV na Slovensku uznesením zo dňa 2. 5. 2018.

Zbor biskupov ECAV na Slovensku odporučil materiál zaslať ako úpravu Zboru biskupov ECAV na Slovensku pre duchovných ECAV na Slovensku. Schválené 17. 5. 2018.

Zbor biskupov ECAV na Slovensku | 23.10.2018

One thought on “Vyháňanie diabla

  1. Miroslav

    píšete príliš zložito, evanjelium, teda Dobrá zvesť je jednoduchá,

    Tento mladý muž ktorého si Boh tak náramne použil je práve preto mojim vzorom, bol jednoduchý, bol oddaný Bohu.
    ——————————————————————————————————————————————————
    Životný príbeh.

    Tento mladý chlapec – kazateľ z kamenouhoľných baní južného Walesu (Veľká Británia) mal silné bremeno túžby po celosvetovej obnove. Ale kvôli jeho neskúsenosti, obmedzenému poznaniu a pravdepodobnej démonickej kontrole, táto neuveriteľná služba skončila oveľa skôr, ako mala. Keď prišla mocná obnova cez vedúce postavenie Evana Robertsa, veľkí a dôstojní kazatelia Anglicka a Walesu mali nutkanie nasledovať jeho stopy a ťažko pracujúci baníci uvideli zázračnú Božiu prácu.

    Evan Roberts bol veľký obnoviteľ, ktorý získal kľúče duchovného prebudenia. On razil obrovské hnutie Ducha Božieho vo Walese. Aj keď o štyridsať rokov neskôr už nebolo možné vystopovať známky tejto obnovy, toto oživenie bolo naozaj kedysi započaté v jeho vlasti. Všetko, čo súviselo so spomínanou obnovou, zostalo len ako pamäť v srdciach tých, ktorí to zažili. Je o ňom známe, že preto, aby sa nedostal do pýchy, odmietal byť fotografovaný. Evan zničil náboženské formy jeho dní, keď prechádzal uličky v cirkvi, smejúci sa, naliehavý a osobne slúžiaci jednotlivcom. Počas dvoch rokov rozšíril obnovu po celom Walese a spôsobil, že mnohé národy sa zhromaždili do ich kraja, aby dostali svoj dotyk od Boha.

    Historicky štvrté veľké prebudenie
    Robertsovo waleské prebudenie sa historicky radí k štvrtému veľkému prebudeniu. Prvým miestom, kde sa štvrté veľké prebudenie prejavilo, bolo Japonsko r. 1901. K prvému veľkému výbuchu však došlo r. 1904 v malej krajine Wales, na Britských ostrovoch. Predchádzalo mu viacero miestnych prebudení a mnoho modlitebných stretnutí. Tieto modlitebné zhromaždenia boli dosť neformálne, každý účastník sa dal viesť Duchom Svätým. Niekto prečítal oddiel z Písma, iný vydal svedectvo, niekto sa modlil, zase iný navrhol pieseň. Modlitebné zhromaždenia obyčajne trvali dve alebo tri hodiny.

    Mladosť a dospievanie v Duchu
    Evan sa narodil v roku 1878 na juhu Walesu. Bol vychovaný v kalvínskej rodine. Celkovo mal 13 súrodencov. Najväčší vplyv na neho mala Biblia a jeho učiteľ v nedeľnej škole. Vo veku 12 rokov začal pracovať v bani spolu so svojím otcom. Pracoval teda v baniach a učil sa za kováča. Od svojich 13 rokov začal pravidelne a zaviazane chodiť na modlitebné zhromaždenie. V roku 1904 ho Boh začal prebúdzať každé ráno asi o jednej hodine k modlitbám. Celkovo jedenásť rokov sa modlil za vyliatie Svätého Ducha na seba a na Wales. Jeho modlitby boli vypočuté 22. septembra 1904 na zhromaždení v Blainannerchu, keď mal silnú duchovnú skúsenosť, ktorú vysvetlil ako nové naplnenie Duchom Svätým. Počas tej doby ako 26-ročný začal hovoriť v jazykoch. V septembri v roku 1904 vstúpil do školy pre služobníkov a kazateľov vo waleskej kalvínskej cirkvi. Vrátil sa do Newcastle Emlyn, kde sa zapísal na štúdiá, ale v najbližších mesiacoch mnoho času strávil v modlitbe so svojím priateľom Sydney Evansom a plánovaním činnosti pre väčší počet evanjelizačných tímov, ktoré mali niesť evanjelium vo Walese.

    Dôrazy v jeho službe a štvorbodové posolstvo
    Hovoril o svojej skúsenosti a o potrebe všetkých kresťanov, aby boli naplnení Duchom Svätým. Čoskoro sa stali slávnymi jeho štyri body:

    Ak opakujeme utajený hriech z minulosti, alebo máme ešte nevyznané hriechy, nemôžeme prijať Ducha Svätého. Ak je v tvojom živote akýkoľvek hriech, z ktorého si neurobil pokánie, je potrebné to okamžite vyznať Bohu.
    Ak máme čokoľvek v živote, čo je pochybné, musíme to odstrániť. Ak je niečo, o čom by sa dalo uvažovať, že je to hriech, tak je potrebné to urýchlene opustiť.
    Je nevyhnutné úplné odovzdanie sa Duchu Svätému. Pre prebudenie je nevyhnutná odovzdanosť a poslušnosť Duchu Svätému.
    Je potrebné verejne vyznávať Krista ako Spasiteľa a nielen viesť diskusie, ktoré nikam nevedú.
    Prehlásil, že tieto štyri body mu dal Boh, aby ich kázaním prišlo prebudenie. Počas celého prebudenia kázal o týchto štyroch bodoch. Tvrdil, že sú podmienkou prebudenia.

    Poslušný víziám

    V októbri 1904 k nemu Boh prehovoril prostredníctvom videnia, v ktorom bol národ Walesu pozdvihnutý do neba. Na základe videnia prijal bremeno zľutovania a uveril, že Boh im dá 100 000 novoobrátených ľudí. Na konci októbra, ako odpoveď na ďalšie videnie, sa vrátil domov. Boh k nemu totiž prehovoril, aby sa vrátil do svojho rodného mesta – Walesu – a mal tam zvláštne zhromaždenie v cirkvi, do ktorej chodil ako dieťa. 31. októbra sa teda vrátil domov a s povolením svojho kazateľa začal hovoriť najprv na stretnutiach mládeže a potom na modlitebných zhromaždeniach. Na jednom z tých zhromaždení prehlásil, že za 14 dní príde do Walesu veľká zmena. A skutočne za 14 dní prišlo veľké Waleské prebudenie.

    V nedeľu večer 6. novembra 1904, v Gorseinon, keď hovoril po pravidelnom zhromaždení, prítomní prežili úžasný pocit hrôzy Božej. Mnohí ležali na zemi usvedčení z hriechov, iní volali o milosrdenstvo, mnohí sa radovali z naplnenia Duchom, niektorí volali: „Stačí, Pane Ježišu, lebo inak zomriem!“ Prebudenie sa čoskoro rozšírilo aj na iné miesta v Južnom Walese, kde kázali Evan Roberts, Sydney Evans, Seth Joshua, Joseph Jenkins a iní. Prebudenie bolo charakteristické spevom a často chýbala kázeň. Niekedy Roberts odovzdal len jednoduché posolstvo, inokedy sa len modlil. Zhromaždenia často trvali až do skorých ranných hodín. Celý Wales bol zapálený modlitebnými stretnutiami a spontánnymi cirkevnými zhromaždeniami – niekedy s Robertsom, ale aj bez neho. Charakteristická bola preslávená Robertsova modlitba: „Pane, zohni ma!“ (Lord, bend me). Celkovo možno konštatovať, že Roberts nebol veľkým kazateľom. Bol však mimoriadnou osobnosťou, ktorú poslal Boh, aby priniesla prebudenie do danej oblasti Veľkej Británie. Božia vôľa, ktorá je v nebi reálna, sa začala diať aj na zemi. Je známych len veľmi málo jeho kázaní. Oveľa viac je známych príbehov o tom, ako cez neho Boh konal. V dobe, keď bolo prebudenie na vrchole, boli budovy preplnené. Často len sedel v prvej rade so zhromaždenými. Niekedy takto čakal aj niekoľko hodín, až dokiaľ nezačal konať Duch Boží medzi ľuďmi. Zhromaždenie trvalo priemerne 4 – 5 hodín. Počas zhromaždenia mnohokrát prichádzalo bremeno modlitby. V tomto prebudení bolo viacej vanutia Ducha Božieho ako kázania. Modlitby boli vrúcne a horlivé. Evan Roberts nekázal dlhšie ako 10-15 minút. Na konci roku 1904 pôsobilo týmto spôsobom viac ako 100 kazateľov. Je zdokumentované, že počas prvých troch mesiacov sa znovuzrodilo cez 70 000 ľudí. Všetky cirkvi boli preplnené. Nepoužívali sa žiadne spevníky. Neboli žiadni vedúci chvál. Neboli tam spevácke chóry. Hudbou toho prebudenia bola nová Hospodinova pieseň. Keď sa prihovárali za stratených, plakali a volali. Zrazu prišlo utíšenie a v Duchu Svätom povstala skupina ľudí a začali spievať tú istú pieseň, alebo jeden človek vstal a začal spievať. Keď ostatní poznali tú pieseň, tak sa pridali. Neboli tam žiadni vychýrení kazatelia, ktorí by prezentovali svoje meno. Nemali žiadne zbierky. Žiadna organizácia, žiadne platené oznámenia a reklamy. Ľudia boli Bohom priťahovaní do cirkvi bez všetkých tých vecí, ktoré som vymenoval. Nikto nevedel, kde bude Evan Roberts slúžiť, ale všetky cirkvi boli plné. Evan Roberts cestoval po celom Walese a slúžil. Biblická spoločnosť musela nepretržite vydávať Biblie.

    Je známe, že Evan Roberts utekal pred publicitou svojho mena. Rozumel totiž tomu, ako je ľudská prirodzenosť priťahovaná k menu, ktoré je vyvýšené. Snažil sa skryť, aby hlavná pozornosť bola upretá na Ježiša Krista. Prehlásil túto myšlienku: „Ja som okno. Nepozerajte sa na okno, pozerajte sa cez okno. Verte v toho, na ktorého ukazujem. Verte v Ježiša, nie vo mňa.“ Preto nedovolil robiť reklamu svojmu menu. Pri službe zvykol stávať vedľa kazateľne v prúde Božieho vanutia. Potom si kľakol vedľa kazateľne k prímluvnej modlitbe. Často tam bolo prítomné bremeno prímluvnej modlitby. Niekedy zišiel z pódia a sadol si, ale zhromaždenie pokračovalo. Mal postavenie, ktoré vedel správne používať. Niesol Božiu slávu, kdekoľvek prišiel. Mal veľmi jedinečný vzťah s Bohom, ktorý sa nenašiel u mnohých. Bol katalyzátorom prebudenia. Mal zjavenie, ktoré jeho generácia potrebovala.

    Hlavná sila prebudenia trvala dva roky (1904-1906). Do cirkví pribudlo 100 000 ľudí (tak, ako sa modlil Roberts). O päť rokov neskôr ich bolo 80 000 ešte stále aktívnych. Mnohé krčmy skrachovali, opilstvo opadlo, zločinnosť sa znížila, prostitútky boli spasené a išli do cirkvi. V niektorých okresoch polícia a sudcovia nemali čo robiť. Policajný zbor znižoval svoje stavy. Známa je udalosť s baníckymi poníkmi, ktoré baníci používali pre banskú dopravu. Nechceli poslúchať baníkov, keď títo prestali hrešiť a nadávať. Museli ich precvičiť, aby poslúchali príkazy. Prebudenie zmenilo charakter baníkov tak radikálne, že si to všimli aj poníky. Svetské noviny zaznamenali, že na uliciach je možné stretnúť skupiny ľudí, majúcich modlitebné zhromaždenie. Upozorňovali návštevníkov a cudzincov: „Ak nechcete prežiť náboženskú skúsenosť, tak si dávajte pozor.“ Nad mestami a dedinami bolo cítiť úžasnú Božiu prítomnosť – v jednom prípade celé dva roky. Aj o 25 rokov neskôr v niektorých častiach Walesu ešte stále bolo poznať atmosféru prebudenia.

    sedem charakteristických znakov prebudenia:

    Úcta k Duchu Svätému ako vedúcej sile zhromaždení
    Jasné kázanie Krista a zdravého učenia evanjelia
    Prednostné miesto bolo dané modlitbám, individuálnym aj spoločným
    Závislosť má byť jedine od Boha, nie od ľudí
    Je potrebné nenechať Božieho Ducha obmedziť stereotypným programom alebo nejakou stanovenou metódou
    Musí byť prítomná ochota odstrániť všetky prekážky požehnania
    Nevyhnutnosť priamej pomoci neobráteným
    Príznaky vyčerpania a následný odchod zo scény

    Vo februári 1905 Roberts na sedem dní odišiel z duchovnej práce. Roku 1906 však bol nútený vzdialiť sa natrvalo zo služby, lebo trpel celkovým vyčerpaním. Bol totiž ako Alexander Dowie. Málo odpočíval. Jedného dňa cítil, že už nevládze, a preto odišiel zo scény a stal sa obyčajným prímluvcom. Potom žil 45 rokov v Cardiffe a nekázal už ani jedno kázanie. Nevychádzal na verejnosť. Pozývali ho na konferencie ako čestného hosťa, ale on nikdy neprišiel. Niektorí historici sa domnievajú, že jeho predčasný odchod zo scény spôsobil démonický tlak. V Cardiffe roku 1951 zomrel.

    Správy o prebudení vo Walese sa rozšírili do celého sveta – a s nimi aj samotné prebudenie. V Anglicku arcibiskup canterburský vyzval k celonárodnému dňu modlitieb. Len v rokoch 1903-1906 väčšina anglických denominácií vzrástla o desať percent.

Leave a Reply