Vyháňanie diabla

Oslobodenie od zlých síl

Materiál bol pripravený a schválený Vieroučným výborom ECAV na Slovensku, odporučený Zborom biskupov ECAV na Slovensku ako úprava Zboru biskupov ECAV na Slovensku pre duchovných ECAV na Slovensku a rozoslaný do všetkých CZ ECAV na Slovensku.

Oslobodenie od zlých síl

Pán Ježiš uzdravoval posadnutých a oslobodzoval ich od zlého vplyvu démonských síl. Na prosbu otca uzdravil syna s nemým duchom (por. Mk 9, 14nn). Alebo uzdravil námesačníka (por. Mt 17, 14nn), ktorého nemohli uzdraviť učeníci „pre svoju malú vieru“ (Mt 17, 20), a mohli by sa uviesť aj ďalšie prípady exorcizmu (L 9, 37nn; L 11, 14nn). Keď Ježiš vyháňal nemého démona, povedal, že ak po zlom duchovi zostaneme prázdne miesto, zlý duch sa vráti a obsadí vyčistené miesto ešte silnejšie: „pojme so sebou iných sedem duchov horších od seba, a vojdúc, prebývajú tam“ (L 11, 26). Pred odchodom do neba dal Pán Ježiš poverenie vyháňať zlých duchov aj svojim nasledovníkom: „tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov“ (Mk 16, 17 – 18).

Čo má urobiť evanjelický duchovný, ak sa na neho niekto obráti s prosbou o vyháňanie zlého? Oslobodenie od zlého vplyvu sa môže týkať alebo osoby, alebo nejakého miesta (napr. domu). 

Duchovný by mal najprv posúdiť, či nemá do činenia so psychickou poruchou a či dotyčný nepotrebuje aj odbornú lekársku pomoc. Služba slovom Božím a modlitbou vedúca k posilneniu viery, ako ju rozvádzame nižšie, má však v každom prípade svoje opodstatnenie aj bez ohľadu na detailné pozadie prípadov.

Vyháňanie zlého je legitímna služba, veď ju vykonával sám Pán Ježiš a poveril ňou aj svojich nasledovníkov. Neslobodno ju však preceňovať detailným rozpracovávaním démonológie a konkrétnych postupov, techník a účinných formuliek proti diablovi. Najúčinnejším spôsobom boja proti diablovi je totiž jeho ignorovanie. V zásade prostriedkom alebo médiom exorcizmu je slovo, a to Božie slovo a modlitba. Pred modlitbou je vhodné vyznávať vieru v Trojjediného Pána Boha (Krédo) a prečítať text z Písma svätého (napr. L 11, 14nn). Z obsahovej stránky by modlitba mala obsahovať Božiu oslavu spojenú s vďakou za doterajšiu Božiu pomoc a dve prosby – o Kristovo vyslobodenie a o dar Ducha Svätého, pričom takáto modlitba má aj trojičný charakter:

1. oslava Božej moci a odvolanie sa Kristovu moc, ktorá veriaceho ochraňuje, príp. aj poďakovanie sa za predošlú Božiu pomoc, ochranu a vedenie v živote;

2. prosba o oslobodenie od zlých síl vo viere, že Kristus už porazil diabla;

3. prosba o dar Ducha Svätého, aby vyčistené miesto nezostalo prázdne a aby Duch Svätý trvale prebýval v ľudskom srdci, v domácnosti a pod.

Predložený návrh modlitby má charakter odporúčania, a vôbec nie je presným návodom, ako účinne diabla vyháňať. V modlitbe sa treba prísne vyvarovať predpisovaniu spôsobu, času alebo miesta Božieho zásahu – to by bolo pokúšanie Boha, ktorý je absolútne slobodný vo svojom konaní. Takisto sa treba vystríhať nariaďovania čohokoľvek i diablovi, lebo tým by sa diablovi pripisovala moc a, ako už bolo povedané vyššie, človek bojuje účinne proti diablovi tým, že si ho nevšíma. Treba sa vystríhať aj teatrálnosti či senzáciechtivosti. V pastorálnom rozhovore – oproti magickému chápaniu exorcizmu – má duchovný vyzdvihnúť dôležitosť neustáleho živého spojenia veriaceho s Kristom v zmysle slov Pána Ježiša: „ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám“ (J 15, 7); a tiež v zmysle slov apoštola Pavla: „neprestajne sa modlite“ (1Tim 5, 17).

V rímskokatolíckej cirkvi sa publikovali príručky, ktoré sa podrobne venujú démonológii a v praktickej časti podávajú konkrétne formulácie účinné proti diablovi. Naproti tomu Martin Luther ani jeho nasledovníci nevytvorili elaborované postupy a príručky pre exorcistov. Luther sa k problematike exorcizmu vyjadroval len okrajovo. Zachovala sa iba jedna správa – aj to historicky neistá –, ako Luther vyháňal diabla. Na jej pozadí možno skonštatovať, že aj u Luthera mala prax exorcizmu povahu modlitby, ktorá bola výrazom spoľahnutia sa na Krista a bez nariaďovania čohokoľvek Bohu či diablovi. Okrem toho obsahovala výsmech diablovi, neobsahovala však prosbu o dar Ducha Svätého. Výsmech diablovi bol založený na istote spásy modliaceho sa: „Pán diabol, nezlosti sa. Upokoj sa! Pretože je tu niekto, ktorý sa volá Kristus. V Neho verím. On zrušil zákon, zatratil hriech, zahladil smrť a zničil peklo. On je tvojím diablom, ty diabol, pretože ťa zajal a podmanil tak, aby si už neublížil ani mne, ani nikomu inému, kto verí v Neho.“ (WA, 40.I: 276.27 – 32) 

Lutherov postoj k exorcizmu vychádzal predovšetkým z pastorálneho záujmu o človeka: sprostredkovať mu potešenie a posilnenie skrze vieru v Krista, a to sústredením sa na Krista a na jeho potešujúce evanjelium. Aj evanjelický duchovný má byť v takých prípadoch vedený jednak úprimnou a srdečnou vierou v Pána Boha – spoľahnutím sa na moc Krista, ktorý už zvíťazil nad diablom a diabla už odsúdil, a tiež pastorálnym záujmom o človeka s cieľom posilniť ho vo viere Trojjediného Pána Boha a oslobodiť ho od strachu, úzkosti a nepokoja pre pokoj vo viere a pre život v slobode Božích detí. 

Materiál pripravený a schválený Vieroučným výborom ECAV na Slovensku uznesením zo dňa 2. 5. 2018.

Zbor biskupov ECAV na Slovensku odporučil materiál zaslať ako úpravu Zboru biskupov ECAV na Slovensku pre duchovných ECAV na Slovensku. Schválené 17. 5. 2018.

Zbor biskupov ECAV na Slovensku | 23.10.2018

Leave a Reply