5 thoughts on “Dozorcovia – alebo…

  1. mathos

    Dúfam, že toto ešte platí!!!

    Siedme prikázanie
    „Nepokradneš!“
    Po tvojej osobe a manželskom druhovi nasleduje časný majetok blížneho, ktorý chce Boh zachovať a prikazuje, aby nik nepripravil a neukrátil blížneho o to, čo je jeho. Veď kradnúť vlastne znamená neprávom privlastniť si cudzí majetok, pod
    čím sa nakrátko rozumie každý zisk na úkor blížneho pri čomkoľvek, Tento hriech je taký rozšírený a všeobecný a pritom tak málo sa naň dbá a všíma, že je to už nadmieru. A keby všetci, čo sú zlodeji, ale nechcú sa tak menovať mali odvisnúť
    na šibenici, svet by naraz spustol a bol by nedostatok aj katov aj šibeníc. Lebo kradnúť — ako hovorím — neznamená len vyprázdniť pokladne a vrecká, ale všade okolo seba brať, na trhu, v každom obchode, u mäsiara, vo vinárňach a v pivniciach, v dielňach, skrátka všade, kde sa obchoduje, kde sa vyplácajú a prijímajú peniaze za tovar a prácu. Napríklad, — aby sme to pospolitému ľudu vyložili po lopate a aby videl, akí sme poctiví — keď služobník alebo služobnica
    v domácnosti neslúži verne a spôsobuje škody alebo dopustí, aby sa škoda stala, hoci by sa jej dalo ľahko zabrániť; alebo inak z lenivosti, nešikovnosti alebo na zlosť a na priek svojim zamestnávateľom náročky zanedbávajú a márnia majetok (nehovorím o tom, čo toto robí nechtiac a nenáročky). Takto môžeš odcudziť
    do roka jednu zlatku alebo tridsať, štyridsať i viacej zlatých. Keby to niekto vzal tajne alebo ukradol, iste by odvisol. Ty však pritom môžeš ešte aj trucovať a byť drzým a nik sa neopováži nazvať ťa zlodejom.
    To isté hovorím aj o remeselníkoch, robotníkoch a nádenníkoch, ktorí robia, ako sa im zachce, a už ani nevedia, ako využiť ľudí, hoci v práci sú leniví a neverní. Všetci títo prevyšujú tajných zlodejov, pred ktorými sa môžeš chrániť zámkou, záverou, alebo keď ich prichytia, možno s nimi tak zatočiť, že to viac neurobia. Avšak pred týmito sa nik nemôže uchrániť, ani im to nesmie vytýkať, ani ich obviniť z krádeže. Radšej to desaťkrát oželie. Veď najviac ma klamú práve moji
    susedia, dobrí priatelia, moja vlastná čeľaď, od ktorých by som len dobré očakával.
    Ďalej aj na trhu a v každodennom živote sa tak deje plnou mierou.
    Ľudia sa navzájom verejne oklamávajú zlým tovarom, falošnou mierou, v
    áhou, peniazom a obkrádajú šikovnosťou, peňažnými podvodmi a úskokmi; taktiež pri obchodovaní sa obohacujú na úkor iných a podľa ľubovôle sa navzájom utláčajú, zdierajú a sužujú. Kto by toto všetko mohol vypočítať a
    pospomínať? Slovom, krádež je najvšeobecnejším remeslom a najväčším cechom na zemi, a keď dnes hľadíme na všetky stavy sveta, zdá sa nám, akoby tu bol veľký a rozsiahly chliev plný veľkých zlodejov. Preto sa korunovanými, krajinskými a pouličnými zlodejmi nenazývajú vykrádači pokladníc a noční zlodeji, ktorí lúpia z hotovosti, ale tí, čo sedia v kreslách a nazývajú sa veľkými pánmi a počestnými a statočnými občanmi a pod pláštikom poctivosti zbíjajú a kradnú.
    Ba jednotlivých malých zlodejov by sme nemuseli ani spomínať, keď máme hovoriť o veľkých a mocných arcizlodejoch, s ktorými sa priatelia páni a kniežatá a ktorí denne okrádajú nie jedno — dve mestá, ale celé Nemecko. A kde ostala hlava a najvyšší ochranca všetkých zlodejov, rímska svätá stolica a všetci, ktorí k nej prináležia, ktorá si ešte aj dnes zlodejsky privlastňuje a za svoje pokladá majetky celého sveta? Nakrátko, vo svete je taký poriadok, že ten, kto vie verejne
    zbíjať a kradnúť, robí to beztrestne a voľne a ešte chce mať aj úctu. Keď malých a nočných 24 / 60 zlodejov prichytia, zbavia ich cti a potrescú, tamtí však zostávajú zbožní a počestní. Nech však vedia, že pred Bohom sú najväčšími zlodejmi, a že On ich aj potresce podľa zásluhy. Keďže toto prikázanie zasahuje tak široko —
    ďaleko, ako sme práve ukázali, treba ho ľudu pilne kázať a vysvetľovať a nedať sa im rozísť takým istým a bezpečným, ale vždy im pred oči stavať a kresliť Boží hnev. Lebo toto musíme kázať nie kresťanom, ale kadejakým pobehajom a ničomníkom, ktorým by mal radšej kázať sudca, žalárnik alebo kat. Preto nech vie každý, kto nechce prísť do nemilosti u Boha, že nie len nesmie spôsobovať škodu svojmu blížnemu, pripravovať ho o to, čo mu patrí ani ho podvádzať a oklamávať pri kupovaní alebo pri akejkoľvek inej príležitosti, ale má mu aj verne ochraňovať jeho majetok, aby mal z neho úžitok, najmä keď za to berie peniaze, odmenu a obživu.
    Kto teda týmto prikázaním bezstarostne opovrhuje, môže sa mať síce dobre a môže uniknúť katovi, ale Božiemu hnevu a trestu neujde. A keby azda aj dlho ukazoval pýchu a namyslenosť, nakoniec predsa len bude pobehajom a žobrákom a zakúsi každú biedu a nešťastie. Teraz, keby si mal chrániť majetok svojim zamestnávateľom, napĺňaš si hrtan a brucho, berieš si plácu ako zlodej
    a ešte si ťa musia aj uctiť ako statočného človeka. Mnoho je aj takých, ktorí sa protivia zamestnávateľom a len neochotne dbajú na to, aby nevznikla škoda. Pozri však, čo tým získaš: keď si nadobudneš vlastný majetok a zariadiš domácnosť, k čomu ti Boh na tvoje nešťastie dopomôže, vráti sa ti tvoja nevernosť a odplatou ti bude, že tridsaťnásobne zaplatíš za každý halier, o ktorý si
    oklamal alebo poškodil. To isté stihne aj remeselníkov a nádenníkov, lebo o ich neznesiteľnej nedbanlivosti teraz počúvame a musíme ju znášať, akoby boli pánmi na cudzom majetku a akoby im každý musel zaplatiť toľko, koľko si zažiadajú. Len nech bezočivo zdierajú, dokiaľ ešte môžu, však Boh nezabúda na svoje prikázanie a aj im odplatí tak, ako si zaslúžili a neodvisnú na zelenej ale suchej šibenici, takže po celý život sa im nič nevydarí ani si nič nenadobudnú. Pravda, keby sme mali riadne ustanovenú vládu v krajine, mohla by takúto svojvôľu ihneď zaraziť a znemožniť, ako to robievali kedysi Rimania, že takýchto ihneď chytili za pačesy, aby iných odstrašili.
    A toto by malo postihnúť všetkých, ktorí verejný, slobodný trh menia na mrchovisko a lúpežnícky brloh, v ktorom deň po dni klamú chudobných, zvyšujú ceny a predražujú, a každý zneužíva jarmok ako len môže a pritom sa ešte vyťahuje a nafukuje, ako by mal právo predávaťsvoj tovar tak draho, ako sa mu ľúbi a akoby nikoho do toho nič nebolo. Pozorujme len a nechajme ich zdierať, lúpiť a sa lakomiť a spoľahnime sa na Boha, — On to aj bez toho urobí, — že nad tým, čo si si za dlhý čas nazdieral a nahonobil, vyriekne také požehnanie, že to skazu vezme zrno v sypárni, víno v pivnici, dobytok v maštali. Ba ak si niekoho oklamal a pripravil o halier, zničí ti ich
    celú kopu a dá zhrdzavieť, takže nebudeš mať z nich radosti. Veď každý deň na vlastné oči vidíme a skusujeme, že nakradnutý a neprávom získaný majetok nedonáša úžitok. Koľkí vo dne v noci zhromažďujú a zdierajú, a predsa nie sú ani o halier bohatší? A i keď nazhromaždia mnoho, majú toľko súženia a nešťastia, že sami nemajú z toho radosti a ani svojim deťom to nemôžu poručiť ako dedičstvo. A keďže sa pri tom všetkom nik nekajá a všetci si žijú, akoby sa nás to netýkalo, musí nás Boh ináč navštíviť a naučiť móresu; a to tak, že alebo dopúšťa na nás nové a nové dopustenia alebo nám posiela za hostí rotu žoldnierov, ktorí nám za hodinku vyprázdnia pokladnicu a mešec a neprestanú, kým nás len o posledný halier neolúpia, a ešte akoby z vďaky vyplienia a zapália dom a dvor, znásilnia ženu a pobijú deti. Ak si teda mnoho kradol, čakaj určite, že ti ešte viac ukradnú. A kto zbíjal a neprávom koristil, musí strpieť, keď iný zas s ním podobne naloží. Lebo Boh vie majstrovsky trestať zlodeja zlodejom, takže jeden druhého okráda a olupuje. Veď kde by sme ináč nabrali dosť šibeníc a povrazov? A tak, kto si dáš povedať, vedz, že je to Božie prikázanie a že sa s ním nemôžeš zahrávať. Lebo i keď nami opovrhuješ a nás oklamávaš, okrádaš a olupuješ, my to ešte znesieme, strpíme tvoje krivdenie a ako sa modlíme v Otčenáši, odpustíme ti a sa zľutujeme. Veď zbožní nemôžu mať nedostatok a viacej škodíš sebe ako inému. Ale maj sa na pozore, keď príde milý chudobný (a takých je teraz mnoho), ktorý každý deň musí žiť z ruky do úst, a ty si tak počínaš, akoby každý musel žiť z tvojej milosti, zdieraš a driapeš až do kosti a ešte v pýche a namyslenosti odháňaš toho, ktorému by si mal dať a ho obdarovať, takže odchádza od teba biedny a zarmútený, a keďže sa nikomu nemôže vyžalovať, kričí a volá k nebesiam. Takéhoto počinu sa — hovorím — varuj ako samého diabla. Lebo také úpenie a volanie nebude na smiech, ale bude mať veľký účinok, ktorý veľmi ťažko doľahne i na teba i na celý svet. Lebo prenikne k Tomu, ktorý sa ujíma úbohých a zarmútených sŕdc a nenechá ich bez pomsty. Avšak ak toto nedbáš a sa tomu vzpieraš, vedz, koho si postavil proti sebe. No ak sa ti bude dariť a dobre sa mať budeš, môžeš pred celým svetom i Bohu i mne nadať do klamárov.
    Dosť sme napomínali, varovali, bránili, — kto na to nedbá alebo nechce tomu veriť, nech sa sám presvedčí. Mládeži však musíme toto vštepovať, aby sa pred nimi varovala a nešla v šľapajách starých rozpustilcov, ale mala pred očami Božie prikázanie, aby ju nezasiahol Boží hnev a trest. My máme len zvestovať Božie slovo a ním karhať
    , ale zaraziť takú zjavnú svojvôľu patrí sa kniežatám a vrchnosti, ktorá by mala ma
    ť oči a odvahu spraviť poriadok a udržať ho v každom zamestnaní a obchode, aby chudobu neobťažovali a nepotláčali; tak by vrchnosť nemusela niesť zodpovednosť za cudzie hriechy.
    Dosť sme už porozprávali o tom, čo znamená kradnúť, aby sa to totiž nechápalo v úzkom zmysle, ale aby sa vzťahovalo na všetko, v čom máme s blížnym do činenia. Ako pri predošlých prikázaniach, zhrniem to nakrátko: týmto prikázaním sa predovšetkým zakazuje blížnemu spôsobiť škodu alebo krivdu akýmkoľvek spôsobom, uchvacovať imanie a majetok alebo schvaľovať a potvrdzovať niečo takého, také skôr znemožňovať a zabraňovať. A naopak sa prikazuje zveľaďovať a napomáhať jeho majetok a keď je v núdzi, pomáhať mu, rozdeliť sa s ním, zastať sa priateľa i nepriateľa. Kto teda hľadá a chce dobré skutky, nájde tu v hojnosti také, ktoré sú veľmi milé a príjemné Bohu a okrem toho ešte aj požehnané a odmenené, takže sa nám bohato nahradí,
    čo sme vykonali osožného a priateľského svojim blížnym, ako učí aj kráľ Šalamún: „Hospodinu požičiava, kto sa zľutúva nad núdznym; On mu odplatí jeho dobrodenia“ (Prísl. 19,17). Tu máš bohatého Pána, ktorý ti iste postačí a ktorý nedopustí, aby si prišiel o niečo alebo trpel núdzu, takže môžeš s čistým svedomím stokrát viacej získať, ako by si nazhŕňal nevernosťou a krivdou. Kto by však nechcel nájsť toto požehnanie, ten nájde dosť hnevu a nešťastia.

    Veľký katechizmus

  2. lubo batka st

    V ECAV klérus síce nie je, ale Reformatu „spravovali“ dve osoby: J.Mlynár, bývalý bisk.tajomník GBÚ a farár v Galante a V.Daniš, Dozorca Západného dištriktu ECAV. „Kto bol najväčší v kráľovstve Reformaty s..r.o“?
    Ježiš hovorí: „…Bol bohatý človek, ktorý mal šafára; toho o b ž a l o v a l i pred ním, že mu márni majetok. Zavola si ho teda a povedal mu: Čo to počúvam o tebe?
    Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalje nemôžeš už šafáriť“ Lk 16, 1 – 2:

  3. Mgr. Marian Sedláček

    Odporúčam podobenstvo dočítať až do konca, milý brat farár:

    8 I pochválil pán tohto nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla. 9 Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov.

  4. lubo batka st

    Nedá sa vylúčiť, že sa aj tí dvaja „nespravodliví šafári“ z Reformaty si prostredníctvom „nespravolivej mamony“ nejakých kamarátov získali. Ich zúfalá obhajoba ktorá trvá tak dlho by tomu mohla aj nasvedčovať. Patríte azda medzi nich?

    Ak však naším cieľom je, aby sme boli „boli prijatí do večných stanov“, lepšie je dôverovať daru milosti z “ z hora“ a Kristovej spravodlivosti ako „kamarádičkom“.

Leave a Reply