Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj

                                      Na všetkých svojích cestách Ho poznávaj

Prísl 3, 1- 6:

“Syn môj, nezabúdaj na moje naučenie a tvoje srdce nech zachováva moje príkazy, (2) lebo ti predĺžia dni a roky života a rozhojnia tvoje blaho. (3) Nech ťa neopustí láska a vernosť, priviaž si ich na hrdlo, napíš na tabuľu svojho srdca! (4) Tak získaš priazeň a obľubu pred Bohom i pred ľuďmi. (5) Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. (6) Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj a On ti urovná chodníky”. Amen

Milí priatelia v Kristu Pánu!

   Stíchli školy, školské dvory, triedy aj školské lavice. Skončil sa školský rok a začali sa vytúžené prázdniny. Žiaci a študenti poďakovali vyučujúcim za ich namáhavú prácu, za prácu spoločnosťou stále nedocenenú. Vysvedčenia sú rozdané a nastáva čas oddychu pre všetkých. 

      V súvise s vysvedčeniami som v poslednýh dňoch zaregistroval dve zaujímavé zprávy. Tá prvá hovorila o tom, že koncom 19. storočia bolo na niektorých stredných školách zvykom dávať vysvedčenia nielen žiakom, ale aj učiteľom, či profesorom. Bol podrobne písomne hodnotený ich prínos a práca pre školu. Iste zaujímavá myšlienka, ktorá by mala aj dnes svoj význam.

      Druhá správa hovorila o upozornení psychológa, aby deti neboli príliš prísne hodnotení a karhaní rodičmi. To preto, aby deti neboli frustrované a prípadne neurobili nejaký neuvážený skutok. Známky na vysvečení sú tak trochu aj hodnotením rodičov alebo rodín, z ktorých deti vychádzajú.

       My prichádzame dnes na služby Božie s tým úmyslom, aby sme  poďakovali nielen vyučujúcim a rodičom žiakov  a študentov, ale aj Pánu Bohu za všetko doterajšie dobrodenie, ktorým požehnal najprv deti a mládež cez službu školy. Nezabúdame pritom ani na na naše cirkevné školy a gymnáziá, ktoré majú už tradične a dlhodobo dobré meno a vysokú kvalitu. Osobitne myslíme aj na vyučovanie náboženstva na Základných školách a štátnych gymnáziach, kde prebieha aj náboženské vyučovanie. Tu, v tejto oblasti je veľa problémov a nedostakov, nad ktorými sa musíme v cirkvi dlhodobo zamýšľať a ich riešiť. Napokon k duchovnému vzdelávaniu patria aj detské služby Božie (DSB) a nedeľné besiedky, ktoré sa konajú na pôde vnútrocirkevnej. Samozrejme, osobitné vzdelávanie za ktoré treba Pánu Bohu ďakovať je konfirmačná príprava a vyučovanie dospievajúcej mládeže, ktorá nie je a nemôže byť úspešná bez úzkej súčinnosti rodiny a cirkevného zboru (CZ).

         Dnešná nedeľa patrí medzi tie potrojičné a súčasne prázdninové nedele, keď sa mnohí školáci už vydávajú aj na prázdninové cesty, návštevy a rôzne pobyty. Učenie a vzdelávanie nie je na programe dňa. Predsa však môžeme povedať a pripomenúť si, že Hospodin nás chce učiť aj naďalej. Chce byť s nami a chce nás “vyučovať” aj na všetkých našich cestách. Skrze Krista ako nášho najlepšieho učiteľa chce, aby sme žili v tom, čo sme už od Neho prijali a čo by sme nemali nikdy opustiť. 

      Náš nebeský Otec nás oslovuje svojím slovom aj dnes a chce nás stále učiť. Prečo?

       1. Preto, aby boli požehnané naše cesty života v časnosti

       2. aby sme nezabúdali na cestu do večnosti

       3. a aby sme nasledovali príklady vernosti

   Bratia a sestry!

    Ako otec svojím deťom ktoré má rád, hovorí nám dnes náš Otec nebeský: ”Syn môj – dcéra moja – nezabúdaj na moje naučenia  a tvoje srdce nech zachováva moje príkazy”. Staré príslovie hovorí: Opakovanie je matka múdrosti. Je dobré, ak žiacia študenti na získané vedomsti v škole nezabudnú. V škole je celkom bežná vec časté opakovanie toho, čo sa žiaci už skôr učili. Dobrí učitelia často hovoria a pripomínajú študentom: neučíte sa pre známky, ale pre život.

      Pokiaľ ide o školské predmety, všetky majú svoj význam a všetky vedomosti môžu slúžiť k dobrému. Chceme si však pripomenúť, že to isté platí aj v duchovno – náboženskej oblasti. Neučíme sa poznať Božie slovo preto, že sa na naučené pýta vyučujúci a skúšajúci. Dôležité je, aby sa Bože slovo dostalo človeku do srdca, aby vošlo “pod kožu” a stalo sa osobným duchovným bohatstvom žiaka. 

         Tu môžeme myslieť najskôr na hodnotu modlitby. Často aj neveriaci učitelia hovorievajú žiakom: “Toto, čo sa teraz učímemusíš vedieť ako Otčenáš!”  Avšak to isté platí aj o Desiatich Božích prikázaniach, o Viere všeobecnej kresťanskej, o slovách Ježišových o Krste svätom, o Večeri Pánovej, o obsahu evanjelia a iných významných slovách Pánových. 

         Skúsenosť hovorí, že tieto kresťanské základy môže katechéta alebo kňaz dobre naučiť iba vtedy, keď ich už v predškolskom veku vštepuje a vyučuje dieťa samotný rodič, alebo aspoň starý rodič. Jozef M. Hurban často hovoril, písal a opakoval, že Malý katechizmus nie je primárne školská náboženská kniha, ale že on patrí do rodiny. A to v tom zmysle, aby jeho obsah naučili deti už rodičia v rodine. 

      Aj Boží zákon nám slúži k dobrému. Veď Desatoro chráni život náš i život našich blížnych a tak kvalitu nášho pozemského života vôbec. Preto sám Hospodin hovorí: “…tvoje srdce nech zachováva moje príkazy, lebo sa ti predlžia dni a roky života a rozhojní sa tvoje blaho”.  Keďže z viery v Krista vždy vyrastá láska, pripomína slovo Božie ďalej: “Nech ťa neopustí láska a vernosť, priviaž si ich na hrdlo, napíš na tabuľu svojho srdca! Tak získaš priazeň a obľubu pred Bohom i ľuďmi”.        

        Láska je vrcholný prejav cnosti a tvorí obsah celého Zákona Božieho: “Milovať budeš Pána, svojho Boha a svojho blížneho ako seba samého”. Iste platí v tomto súvise aj apoštolské slovo: ”Láska blížnemu zle nečiní”  a Ježišov odkaz, ktorým prekonáva napomenutie SZ: “Čo chcete, aby ľudia vám robili, robte im aj vy”. 

( SZ: “čo nechcete aby vám činili, nečiňte ani vy svojim blížnym).

Preto, či žijeme v spoločenstve s blížnymi doma, v práci, alebo sme na cestách a stretávame sa s neznámymi ľuďmi – láska a vernosť rozhojňujú naše blaho, dávajú pravú hodnotu nášmu životu a sú “jazykom” dorozumenia s ľuďmi na ktoromkoľvek mieste sveta. Vtedy platí: “Tak získaš priazeň a obľubu pred Bohom a pred ľuďmi”.

 2. Bratia a sestry!

    Pán Boh nás chce všetkých, mladých i tých skôr narodených stále učiť aj preto, aby sme nazabudli na to, že naša cesta života smeruje do večnosti. Ide však o to, aby to bola večnosť v spločenstve s Ním a so všetkými vykúpenými Božími deťmi.

      Ježiš je a zostáva aj v tomto smere naším najlepším učiteľom. On sám od detstva “prospieval vekom a múdrosťou u Boha Otca aj u ľudí”. (Lk 2)  Bol nielen “plnosťou múdrosti” (Kol 2,3), ale aj pomocníkom tých, ktorí prijali pozvanie k nasledovaniu a dôverovali Mu, že v Ňom a s Ním môžu byť zachránení a mať účasť na Jeho sláve a kraľovaní. Tam, kde klesáme a padáme, je a zostáva naším Dobrým Pastierom, aby nás zodvihol a niesol v náručí do svojho nebeského ovčínca. Povzbudenie k dôvere v Božiu milosť zneje aj z dnešného svätého textu: ”Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.”

         3. Milí bratia a sestry,

     zostávajme stále v Božej škole, i keď sa brány škôl na dva mesiace zatvárajú, aby sme vždy nasledovali aj príklady vernosti. Hovorí sa, že “príklady priťahujú”. (Exempla trahunt) Platí to najmä pre mladých a neskúsených, žiaľ, aj vtedy, keď ide o príklady nie práve dobré, pekné, šľachetné a také, ktoré nie sú v súlade s Božími pravidlami pre život. Sú však aj príklady hodné nasledovania a také, ktoré nás môžu povzbudiť a oduševniť pre vernosť Bohu a k láske k blížnym.

       V deň, keď sa odovzávali tohtoročné vysvedčenia, pripomínala si kresťanská cirkev sviatok apoštolov Petra a Pavla. Každý z nich bol inak obdarený Pánom Bohom, inak povolaný Pánom Kristom a každý prešiel inou životnou cestou. V liste galatským kresťanom čítame aj o tom, že na niektoré veci mali v určitej chvíli rozdielne názory. Teda aj oni boli “len ľudia” a potrebovali pokánie a Božiu milosť. V tom hlavnom však boli verní až do smrti, totiž v dôvere v Krista Pána a tak získali aj veniec víťaztva v nebi. Nemusíme ich vzývať, ale môžeme sa z ich služby stále učiť.

         Počas minulého roku sme si pripomínali dielo reformácie  Dr.Martina Luthera, ale aj Filipa Melanchtona. Aj ich život a dielo je pre nás príkladom a povzbudením k vernosti. V novom týždni sa naše oči budú pozerať na starobilý Branč, aby sme si pripomenuli vieru našich verných predkov, ťažko skúšaných v časoch otvorenej a krvavavej protireformácie. Pripomenieme si údel väzňov svedomia a galejníkov, ktorí dokázali, že na stupnici ich hodnôt bol Kristus a Jeho cirkev na prvom mieste. Spomínať budeme súčasne aj na Majstra Jána Husa a jeho odkaz: milovať pravdu a nasledovať Krista až do poslendého dychu. Spomenie si príklad vernej a požehnanej služby a misijnej cesty bratov z gréckeho Solúňa k naším predkom na vtedajšiu Veľkú Moravu, čiže vzácny odkaz viery a služby Konštantína a Metoda.

       Okrem týchto všetkých príkladoch môžeme po celej našej vlasti nájsť aj pri prázdninových cestách a potulkách nielen peknú prírodu, ale aj vzácne miesta, ktoré dýchajú odkazom slávnej histórie našej evanjelickej cirkvi .Odkazy viery minulosti, ktorá má dosah a presah až do dnešných dní a je požehnaním a dobrodením pre celý náš národ. 

Máme teda za čo Pánu Bohu ďakovať a máme sa stále čo učiť, lebo “história je učiteľkou života” (historia est magistra vitae). Ďakujme spolu za Pánovo dobrodenie, za Jeho požehnanie generácií predchádzajúcich i tých dnešných, najmladších. Nezabudnime, kým sme. Nezabudnime ani na naučenie nášho milostivého nebeského Otca. Amen

                                                                           Ľubomír Batka st.

                            

Kázeň v Senici 2018 na záver školského roku 2018. 

Leave a Reply