Kvetná nedeľa – predzvesť víťazstva

                                                             Kvetná nedeľa – predzvesť víťazstva

F 2, 5 – 11: Tak zmýšľajte medzi sebou ako aj Ježiš Kristus, (6) ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, (7) ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobným sa stal ľuďom a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. (9) Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, (10) aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých, čo sú aj na nebi aj na zemi aj pod zemou, (11) a každý jazyk aby na slávu Boha a Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán”. Amen

                          Bratia a sestry v Kristu!

     V dejinách bolo mnoho kráľov a panovníkov, ktorý dosiahli veľké víťazstvá vďaka tomu, že mali dobre pripravenú a vycvičenú armádu, alebo mali najlepšiu výzbroj a výstroj. Ich víťazstvá, neraz pochybnej hotnoty, stáli však veľa krvi ich vojakov i ľudí v zázemí. Niekedy sa stalo, že v boji padol i sám kráľ, ale jeho vojsko zvíťazilo, ako sa to stalo v prípade švédskeho kráľa Gustava Adolfa v bitke v Nemecku pri Lutzene, keď bojoval za práva utláčaných evanjelikov. Stalo sa i to, že kráľ v bitke padol a položil svoj život pri obrane kráľovstva a predsa jeho prehra a smrť znamenala veľkú pohromu. To sa stalo v bitke pri Moháči v auguste v roku 1526, keď zahynul uhorský panovník Ľudovít  II. a s ním aj 22 tisíc vojakov, mnoho šľachticov a 8 biskupov a krajina sa dostala na dlhé stáročia buď pod priamu nadvládu Turkov, alebo pod stálu hrozbu z ich strany.  

       Ale stalo sa iba raz v dejinách, že do veľkej bitky a zápasu išiel sám kráľ za všetok ľud! V nej položil svoj vlastný život a svojou smrťou vydobil veľké, nádherné víťazsvto pre všetky národy a pre všetkých ľudí. Tým kráľom je Ten, ktorý prišiel týždeň pred židovskou Veľkou nocou do Jeruzalema na osliatku. Neprišiel na bojovom voze, ani na obrnenom koni, ale na osliatku. Po svojom príchode už o pár dní vybojoval na Golgote najväčšie možné víťazstvo.

     Dnes spolu so všetkými kresťanmi myslíme s vďakou na nášho Pána a Kráľa našich životov Ježiša Krista. Apoštol Pavol o Ňom  hovorí, že “ bol rovný s Bohom”. Bol Božím Synom a túto rovnosť si nemusel vybojovať, ani ulúpiť, ale ju mal “od vekov”. Mal ju vždy. On sa však tejto podoby i hodnosti s ňou spojenou vzdal a “vzal na seba podobu služobníka”. Krátko pred konečným zápasom prijal v Jeruzaleme poctu, ktorá patrí skutočnému Kráľovi a Víťazovi.

          Ak ľudia pri poslednom vstupe Ježiša do Jeruzalema mávali palmovými ratolesťami, ak Ho pozdravovali “Hosana” a prevolávali Mu na slávu, nebolo to niečo vynútené, alebo organizované Jeho učeníkmi, či priaznivcami. Palmové ratolesti a kvety mali ľudia v rukách preto, lebo podľa Božieho zákona sa pripravovali sláviť víťazný východ z Egypta vo sviatok Paschy. Zákon predpisoval toto: “V prvý deň si vezmite ovocie zo šľachtených stromov, palmové ratlesti, vetvy listnatých stromov a potočných vŕb a sedem dní sa radujte pred Hospodinom“. Ratolesti slúžili na oslavu veľkého Božieho víťazstva a preto pri oslave Pána Ježiša neboli zneužité, ale správne využité.

      Ak v dnešnú nedeľu rímsko-katolíci veriaci prinášajú do chrámu  “bahniatka”, nie to teda niečo proti Biblii. Je to názorná spomienka na ten zvláštny, pamätný Kristov príchod a sprievod. Ak by sme takto prišli spoločne v zástupe do kostola dnes aj my, malo by to svoje opodstatnenie i logiku. Veď Pán Ježiš túto oslavu prijal a rovnako prijíma aj dnes úprimnú poctu a oslavu vo svojej cirkvi a v srdci každého veriaceho.

      K obyvateľom Jeruzalema prichádzal na osliatku ako kráľ pokoja. Nie kráľ boja a násilia. Neznamenalo to, že sa mu podlamovali nohy pred Jeho pozemskými nepriateľmi. Nekapituloval ani pred nepriateľom duchovným – diablom. Išiel v poníženosti a poslušnosti pred svojím Otcom do Jeruzalma a potom na Golgotu. Išiel ako služobník ľudstva, ale súčasne ako mocný hrdina. Pripravený prijať všetko utrpenie i smrť, ak to bude Božia vôľa. Ak palmové ratolesti mali teda slúžiť na oslavu Pána Boha, nešlo o ich zneužitie, ale naopak, o ich najsprávnejšie využitie, keďže poslúžili k pozdravu a oslave Božieho Syna. Mnohým to vadilo, mnohí tomu nerozumeli, ale jedno je isté: v Ježišovi prichádzal  k Jeruzalemu i k tomuto svetu sám živý Boh.

       Až po ťažkom boji a zápase, keď všetko bolo vykonané a dokonané, na tretí deň sa ukázalo, že zdanlivá prehra na kríži bola a zostáva najväčším a najuniverzálnejším víťazstvom v dejinách. Toto víťazstvo bolo vybojované totiž pre všetkých. Pre živých i pre tých, čo už zosnuli. Je vybojované pre všetky národy, pre mužov i ženy, pre starých i pre nemluvniatka prichádzajúce na svet. Je to víťazstvo aj pre každého z nás. Jeho veľkosť je už v tom, že ho smieme prijať kedykoľvek a to bez našich zásluh a hodností. Pravda iba vtedy, ak sa ozdobíme podobnou pokorou, ako Kristus Pán. Ak sa vzdáme svojej namyslenej a iluzórnej veľkosti vo vlastných očiach. Ak sa slobodne, dobrovoľne a ochotne rozhodneme k poslušnosti Pánu Bohu a Ježišovi. 

       Toto víťazstvo v Ježišovom mene a s Jeho pomocou je základom aj nášho povýšenia v Božích očiach už dnes. Ale i potom, keď aj my klesneme do prachu zeme v poslednom boji a keď bude náš boj  zdanlivo prehraný. Ale opak je pravdou. S Kristom Pánom môžeme slávne zvíťaziť, vstať, rovnako ako On vstal z mŕtvych a žiť a byť s Ním v nebi.

     Bratia a sestry! 

    Hovorí sa, že tento svet pozná iba víťazov a úspešných. Na tých, ktorí v pretekoch boli druhí, alebo tretí si iba málo kto pamätá. Podobne sa zabúda aj na tých, ktorí padli v skutočnom boji za rôzne ciele. My však nechceme zabudnúť na Toho, ktorý trpel pre nás a za nás a ktorý nám vybojoval veľké víťazstvo.

   Svet a mnohí ľudia nevidia v Ježišovi víťaza, mocného hrdinu, ktorý porazil diabla, hriech i smrť. Na Jeho meno by nikto nemal zabúdať. Ale my, ktorí o tom vieme a spoznali sme silu a dobrodenie Pánovho víťazstva buďme tí, ktorí dokážu ochotne a viditeľne skloniť kolená pred Ježišom. Buďme tí, ktorí Ježiša ako Krista a Pána stále vyvyšujú a oslavujú. Zostaňme v zástupoch tých, ktorí Jeho meno –  ako to Otec nebeský chce – oslavujú. Pre ktorých je Jeho meno nad každé iné meno na zemi. Buďme vďační nášmu Pánovi za Jeho boj, za jeho smrť i slávne víťazstvo. Jeho úžitok privlastnil a daroval nám, svojím bratom a priateľom.

         Mnohí takto zmýšľajúci a vyznávajúci nás už predišli na večnosť. Ich telá sú v zemi, ich duše však pred trónom Božím v nebi. Pripojme sa k zástupom verných, ktorých pocty prijal Pán Ježiš nielen v Jeruzaleme, ale aj v dnešnú Kvetnú nedeľu. V pokore a v poslušnosti na slávu Boha vyznávajme s celou cirkvou Božou, so všetkými draho vykúpenými, že Ježiš Kristus je Pán! Pánovi Pánov a Kráľovi Kráľov, jedinému nesmrteľnému Bohu, nech je vzdaná aj naša česť a sláva na veky vekov! Amen. Haleluja!

                                                                              Ľubomír Batka st.

Leave a Reply