Vzkriesení k novote života

                                                              Vzkriesení k novote života

_______________________________________________________________________________________

R 6, 1 – 11: Čo teda povieme? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vôbec nie! Ktorí sme umreli hriechu, ako budeme ešte žiť v ňom? Či neviete, že ktoríkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Spolu s Ním sme teda skrze krst pohrobení v smrť, aby tak, ako Kristus vzkriesený bol slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života. Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti: práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia, vediac, že náš starý človek spolu s Ním bol ukrižovaný, aby zničené bolo hriešne telo, tak aby sme neboli viac otrokmi hriechu. Veď kto umrel, je ospravedlnený od hriechu. Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Ním budeme aj žiť. Lebo vieme, že Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, viac neumiera a smrť už viac nepanuje nad Ním. Lebo to, čo umrelo, umrelo hriechu raz navždy, čo však žije, žije Bohu. Tak  súďte aj vy, že ste mŕtvi hriechu a živí ste Bohu v Kristu Ježiši“. Amen.

         

     Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!

 

     Možno sa dotklo vás, starších, ak vás na ulici, alebo na verejnosti  nepozdravili deti, alebo mladí ľudia. Zrejme sa dotklo aj mnohých detí a mladých, že sa im aj najbližší málo venovali a ak najčastejšou odpoveďou na ich otázky bolo: nemám čas, alebo neobťažujte. Zrejme sa ich nikto nepýtal, keď sa rodičia rozhodli riešiť spor rozvodom. Možno vás zarazilo, že v niektorom obchode, alebo v inštitúcii, kde ste prišli niečo vybaviť, sa na vás nikto nausmial, neprivítal vás, ale dal najavo, že obťažujete. Nedávno som dokonca počul o prípade, keď istý chlapík prišiel do predajne automobilov zn. Mercedes s igelitkou, čakal a čakal, menežerka predaja ho zjavne prehliadala, až ho to „dojalo“, otvoril igelitku a povedal: pozrite, tu je 8O.OOO Eur v hotovosti, chcem si kúpiť nové auto, ale od vás  odchádzam…

     Prekvapuje nás, keď počujeme, alebo sa stretáme so sudcami, ktorí neprisluhujú právo, nekonečne vlečú a naťahujú spory, takže vymožiteľnosť práva u nás je jedna z najhorších na svete. Strážcovia zákona sa často sami stávajú lupičmi, niektorí  remeselníci odvádzjú nekvalitnú prácu, a zase iní neplnia svoje záväzky. Politici zadlžujú neúmerne štát a tak všetkých občanov. Všade sa veľa sa hovorí o korupcii a klientelizme vo verejnom živote. Pritom sú údajne  všetci ľudia múdri, schopní, dobrí a čestní, poctiví a spravodliví, iba – niektorí jednotlivci nie. Morálne  hodnoty sa príliš „nenosia“. Veľa ľudí je nezamestnaných, ale mnohí prácu ani nechcú prijať a už sa stali nezamestnateľní. Toto všetko nazýva Pán Boh hriechom. Ale svet naokolo o hriechu nechce nič počuť a aj mnohí kresťania  sa tvária, že neexistuje. To iba “niektorí jednolivci“ žijú a konajú tak, ako som práve spomenul.

 

     Apoštolské slovo  hovorí inak. Jasne a otvorene uvádza fakt, že hriech tu stále zostáva, „lebo všetci zhrešili a nemajú slávy Božej“. Človek nemá od prírody a od narodenia Božiu slávu a  hodnoty Božieho kráľovstva sú mu ďaleké. Ak sa s nami niečo nestane, ak sa niečo zásadné neudeje, tak zostaneme v tomto stave hriechu a situácia sa už len zhoršuje. Ani šport, kde sa pestujú tzv. moráno – vôľové vlastnosti to nezmení. Ani kultúra, ba ani samotné vzdelanie. Lebo pre  spoločnosť je horšie, ak je zločinec vzdelaný a vyškolený. Takí boli napr. únoscovia lietadiel, ktorí útočili na „dvojičky“ a iné ciele v USA. 

   

      Otázka, ktorú kládol už ap.Pavel  kresťanom v Ríme znie: „Čo teda povieme ? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť?“  Inak povedané: máme  čakať, že Pán Boh , keďže je dobrý a milostivý, zmiluje sa nad všetkými? Rozhojní milosť tou mierou, akou sa  rozmáha hriech?

Odpoveď je jasná:“Vôbec nie“! Spoliehať sa na Pána Boha a súčasne odmietať Jeho konanie, Jeho cesty a spôsoby k náprave a k záchrane nie je možné!

 

     Apoštolské slovo ukazuje na niečo dôležité a rozhodujúce, čo Boh chce a čo koná. Sformuloval to Pán Ježiš Kristus, keď povedal:“ Kto uverí a  bude pokrstený, bude spasený“(Mk 16,16). Viera a Krst svätý dávajú spásu a odpustenie hriechov a súčasne vedú k novému životu. Problém je, že mnoho pokrstených si myslí, že stačí iba viera a Krst nie je potrebný a dôležitý. Krst chápu iba ako ľudský výkon a obrad a znevažujú v ňom Božie konanie a milosť, ktorá je spojená a spečatená s Božím slovom, menovite s Kristovým príkazom a zasľúbením.

 

    Ako evanjelickí kresťania by sme mali vedieť, že „tadiaľto cesta nevedie“. Ale rovnako musíme vedieť, že nie je možné  prijať Krst  a očakávať, že už je všetko v našom živote hotové a vyriešené. V Krste svätom nám určite Pán odpúšťa všetky hriechy a robí z nás nové stvorenie-      svoje deti a  svojich dedičov. Ale Krst svätý nie je iba jednorázové Božie konanie. To je „program“ pre náš život. Je cesta, ktorou sa  máme uberať a kráčať a konať podľa vôle nášho Pána. „Či neviete, že ktoríkoľvek sme boli pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Spolu s Ním sme teda skrze Krst pohrobení v smrť, aby tak ako Kristus vzkriesený bol slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života“.

     

      V Krste svätom sme teda prijali účinky smrti Pána Ježiša ! To, čo On urobil na Golgote pre nás a pre svet. Zomrel za nás a za naše hriechy. Umŕtvil ich a „pochoval do hrobu“, pretože ich vzal na seba. Preto trpel za nás, aby nás očistil a ospravedlnil. Spojenie s Kristom Ježišom znamená súčasne aj našu účasť na Jeho novom živote, na dare vzkriesenia. To všetko človek ako hriešnik v Krste svätom dostáva zadarmo, z milosti.

Ale súčasne sme povolaní k tomu, aby tento dar, ako semeno  a zrno zasiate do pôdy našich životov, ďalej rástlo. Ani Krstom svätým sa totiž nemení naša hriešna podstata,  ten „zlý koreň“ hriechu, ktorý zostáva v nás  a v našom srdci, v duši a v duchu. Preto je potrebné, aby v nás pôsobil Duch Pánov aj naďalej. Aby náš duch nebol jediný a výlučný princíp a zdroj nášho myslenia a konania, ale ten istý Duch svätý, od Otca a Syna pochádzajúci.

 

      Krst svätý je ako semienko, či  zrno zasiate od pôdy našich sŕdc. Ako každé semienko, potrebuje vlahu k rastu, potrebuje živiny k vývoju, k dozrievaniu a k prineseniu úrody, tak je to aj so zasiatym semienkom viery.  Na túto sejbu a siatinu musí pôsobiť  slnko Božej lásky i rosa Ducha Svätého! Inak uschne a  zahynie. Nové a nové hriechy človeka, ak zostane bez pokánia, bez prijímania slova Božieho a evanjelia Kristovho, spôsobia duchovnú smrť. Viera uvädne ako kvet. Nové hriechy, ktoré vyrastajú zo zlého základu ľudského srdca potrebujú nové odpustenie. Burina hriechu  rastie aj bez kultivácie, aj bez vlahy a rosy zhora…

 

      Keď Pán dokonal na kríži, vojak mu prepichol bok a srdce. Evanjelista Ján svedčí, že „hneď vyšla krv a voda“. Starokresťanská Cirkev tomu rozumela tak, že v tomto konaní ide o dve sviatosti, ktoré Pán Ježiš ustanovil. O vodu Krstu a krv Jeho  svätej  Večere. Pokrstený žije  teda zo stáleho a neprerušeného spojenia s Ježišom Kristom. Z Jeho Slova i sviatostí!

 

    „Starý Adam v nás“ má byť podrobený dvojakej tortúre! Najskôr má byť  mŕtvený, či topený so všetkými zlými žiadosťami. Súčasne má  byť živený aj nový  ten „nový klíčok“. „Nový Adam v nás“, je nový človek, ktorý musí rásť z Božieho Slova a z darov milosti vo sviatosti Večere Pánovej a z modlitieb, ktoré udržujú každodenné spojenie  s naším Pánom!

 

     Určite platí, že „ak sme umreli s Pánom, s Ním budme aj žiť“. Ale ak telesnej smrti človeka predchádza smrť duchovná, ak uschne to, čo bolo zasiate, ale nebolo zalievané rosou Ducha Svätého, ak ako kresťania dovolíme kraľovať hriechu a žijeme bez pokánia, stratí sa aj klíčok viery.

 

     V našej  dnešnej  spoločnosti je veľa kresťanov. Veľa pokrstených sa stále hlási ( cca 75% ) k niektorej Cirkvi. Je však otázkou, či v dare a sile Krstu Svätého aj žijeme a plníme tento program, alebo ho opúšťame? V takom prípade, podobne ako nad SZ ľudom Božím, bude súd prísnejší.                           

           Prosme dnes o silu a pomoc  Ducha Svätého, o odvahu k pokániu i o  odvahu viery pre mladých i starých. Amen 

 

                             Kázeň- 6.nedeľa po Svätej Trojici- Sobotište 10.7.2010  –   Ľ.Batka st.



Komentovať