Mnohí si už všimli skutočnosť, že viaceré roky končiace sa osmičkou boli pre náš národ, ale aj pre cirkev, poznamenané mnohými významnými udalosťami, ktoré často znamenali veľký obrat v živote cirkvi, alebo štátu. Častejšie ako iné roky priniesli zmeny, ktoré mali ďalekosiahly dosah na ďalšiu existenciu, alebo vývoj národného a cirkevného spoločenstva. Všimnime si niektoré z nich, ktoré vyššie uvedené konštatovanie potvrdzujú, počnúc od tých prvých známych z úsvitu dejín našich predkov.
1. Udalosti a zmeny z prvého tisícročia po Kristu.
Rok 448.
Jeden z prvých dôkazov o príchode a pobyte Slovanov v Karpatskej kotline, na našom dnešnom území, je správa rétora Priskora byzantskému cisárovi z roku 448. Uvádza v nej, že na ceste k preslávenému kráľovi Hunov – Atilovi sa stretol s ľudom, ktorý mu na pitie ponúkal nápoj nazývaný medos.
Každý Slovák na prvé počutie pochopí, že ide o medovinu. Na jej výrobu máme dodnes u nás viacero licencií a možno ju označiť za naše prvé národné “kultúrne dedičstvo”. Naše dejiny, či už sa to niekomu páči, alebo nie, začínajú dôkazom o obľúbenom pití medoviny, alebo včeloviny už u “starých Slovákov”, v čom úspešne pokračujú aj Slováci mladí. Naviac, dnes má každý kraj aj osobitný recept na ďalší druh obľúbenej pijatiky s medom, tzv. hriate (hriatô). Tak ľahko pochopíme, že roky s osmičkou – najmä v kombinácii s jednotkou (18), so štvorkou (48), alebo šesťkou (68), prinášajú aj v ďalších storočiach zvláštne zvraty a prebudenia do dní, keď sa mnohí cítia ako “po opici”. Niektorí odborníci ich definujú ako “magické roky”.
Rok 568
Ide o druhú významnú kombináciu rokov s osmičkou na konci – 68. V apríli v roku 568, opúšťajú naše terajšie územie Longobardi, ktorí odchádzajú smerom do dnešného severného Talianska. Najprv v roku 508 porazili na území Moravy a nášho Záhoria ríšu Heruľov (pozri o tom bližie J.Steinhübel: Nitrianske kniežatstvo, cit. z Prokopiusa: De bello Gothico II 14).Je veľmi pravdepodobné, že práve pri stretnutí sa s Longobardami naši predkovia spoznávajú prvý krát kresťanstvo a to vo forme arianizmu. Až po nich prichádza k Slovanom postupne íroškótska misia.
Longobardi sa spojili s Avarmi proti Slovanom a po víťaztve nad nimi kráľ Alboin práve Avarom odovzdal v roku 568 Panóniu. Tak začalo nové dlhoročné obdobie, vynútené spolužitie Slovanov s Avarmi.
Podľa Prokopia ( De bello Gothico III 14) “tieto kmene, totiž Slovania a Anti, nie sú ovládané jediným mužom, ale oddávna žijú v demokracii, a preto svoje veci tak priaznivé, ako aj nepriaznivé prejednávajú spoločne. Rovnako i všetky ostatné zvyky majú tieto barbarské kmene už oddávna podobné”. Z toho vidíme, že platí ono biblické slovo, vyjadrené parafrázou: ” z demokacie si vyšiel a do domokracie sa navrátiš”. Otvorenou otázkou ostáva, či je súčasne nutné aj navrátenie sa k barbarstvu, alebo sa predsa len niečo málo zmenilo.
Rok 658
V tomto roku zomrel Samo a jeho ríša sa zakrátko rozpadla. Vládol 35 rokov. Samo sa dokázal s Avarmi dohodnúť. Na druhej strane sa vedel vzoprieť aj proti Alamanom, ktorí sa spojili s Longobardami. Hoci pohan, viedla ho, Anonymus by povedal: milosť Božia, že dokázal útočiť aj proti Durínsku a iným častiam Franskej ríše. Pamätné je najmä jeho víťaztvo nad franským kráľom Dagobertom pri hrade Vogastiburg.
Po Samovej smrti si Slovania ešte niekoľko rokov dokázali udržať nezávislosť. Ale avarská moc postupne rástla a pocítili ju všetky kniežatstvá z ktorých sa Samova ríša predtým skladala. Moravania odpovedali na avarské obsadenie Devína stavbou novej pevnosti na jednom z ostrovov na rieke Morave v Mikulčiciach.
V roku 800 bol v Ríme korunovaný za rímskeho cisára Karol Veľký, ktorý zakázal predávať zbrane Avarom aj Slovanom.Ak však naši predkovia Avarov porazili a vymazali z mapy ich hringy a ich meno z pamäti národov, nebolo to víťaztvo dosiahnuté zbraňami, ale pobožnosťou a plnením prvého prikázania Božieho: “Ploďte a množte sa a naplňte zem; ” (1 M 1,28 ). Ak by EU predsa nasilu presadila kvóty utečencov aj pre nás, máme historické poučenie, ako a za akých podmienok sa dá taká kríza zvládnuť.
Rok 828
Dôležitý a slávny bol rok 828, keď salzburský arcibiskup Adalram vysvätil na žiadosť nitrianskeho kniežaťa Pribinu (prvý) kresťanský kostol na území Slovenska. Iste nie je bez zaujímavosti to, že samotný Pribina bol pravdepodobne vtedy ešte pohan, ale urobil tak na žiadosť svojej manželky, ktorá bola pokrstená a rovnako aj jeho syn Koceľ. Neskôr bol Pribina z Nitry vyhnaný. Podľa prameňa Conversio Bagoariorum…kráľ Ľudovít Nemec, ktorý prijal Pribinu na lénnom území v Dolnej Panónii, dal ho pokrstiť v kostole sv.Marka v Traisme. Neskôr ten istý kráľ vydal listinu, ktorou Pribinovi daroval do dedičného vlastníctva územie, ktorého správou ho predtým poveril. Pribina sa stal veľmožom Franskej ríše. Založil si sídlo Blatnohrad a šíril kresťanstvo, ako to dosvedčuje veľký počet kostolov, ktoré tam postavil. Mojmír napokon pochodil horšie. Franský kráľ Veľkomoravské kniežatstvo napadol vojensky a Mojmíra zbavil vlády. Na jeho miesto ustanovil jeho synovca Rastislava. Otvorenou otázkou zostáva, či sa na Pribinovom obrátení ku kresťanstvu viac podieľal franský kráľ, alebo jeho manželka. Myslím, že viac ako mocní tohoto sveta dokážu pre cirkev vykonať veriace manželky, ktoré vo viere žijú a vychovávajú tak aj svoje deti.
Rok 858
Ľudovít Nemec chystal vojenskú výpravu aj proti Rastislavovi. Výprava sa však pre vnútorné rozpory neuskutočnila. V tejto situácii prišiel Rastislav na myšlienku, oslobodiť sa zo závislosti na Frankoch tým, že sa rozhodol vytvoriť cirkevnú organizáciu priamo na Morave, pod vedením domácich slovenských biskupov a kňazov. Preto sa obrátil v roku 858 priamo na rímskeho pápeža Mikuláša I. so žiadosťou, aby mu poslal služobníkov schopných uskutočniť tento zámer. Samozrejme pápež takých kňazov nemal a preto sa neskôr Rastislav obrátil s rovnakou žiadosťou na byzantského cisára Michala III, aby mu poslal biskupa a učiteľa schopného kázať a vyučovať ľud v slovanskom jazyku. Žiadosť bola splnená vyslaním biskupa Konštantína a jeho brata Metoda na Veľkú Moravu. V roku 868 vstúpil príkoriami znechutený Konštantín v Ríme do gréckeho kláštora a zakrátko, ako 42 ročný zomrel.
Rok 898
Vypukli boje medzi kráľom Mojmírom II. a jeho bratom Svätoplukom II. Mojmír II. vyslal do Ríma svojich poslov, ktorí niesli bohaté dary pápežovi Jánovi IX. so žiadosťou, aby pápež obnovil samostatnú cirkevnú organizáciu na Morave. Pápež ho iste pochválil, podobne ako pochválil “kráľa” Svätopluka, keď v roku 880 odovzdal štát, ktorému vládol, do pápežského patronátu: “Vyvolil si si blahoslaveného Petra…a jeho námestníka za patróna…”.
Nepomohlo to však ani v najmenšom. V nasledujúcich rokoch bolo misijné dielo solúnskych bratov zničené a v 10.storočí bol zničený aj Svätoplukov štát, Veľká Morava.
Ľubomír Batka st.
Pokračovanie…
Slovak