Stvorenstvo a vykúpenie
_______________________________________________________________________________________
R 8, 18 – 25:“Lebo tak súdim, že utrpenia terajšej doby nie sú rovné sláve, ktorá sa má zjaviť na nás. (19) Stvorenstvo zaiste s dychtivou túžbou očakáva zjavenie synov Božích.(20) Lebo márnosti bolo podrobené stvorenstvo, nie dobrovoľne, ale skrze Toho, ktorý ho podrobil v nádeji, (21) že aj samo stvorenstvo oslobodené bude z otroctva skazy do slávnej slobody dietok Božích.(22) Ve vieme, že všetko stvorenstvo spoločne vzdychá a spoločne bolestí až dosiaľ. (23) A nielen ono, ale aj my, ktorí máme prvotiny Ducha, aj my vzdcháme v sebe, očakávajúc synovsvo, vykúpenie svojho tela. (24) Lebo v nádeji sme boli spasení. Ale nádej, ktorú vidíme (splnenú), nie je nádej. Veď čo niekto vidí, načo by sa tomu aj nádejal? (25) Ale ak sa nádejeme tomu, čo nevidíme, to trpezlive očakávame“. Amen
Milí bratia a sestry, milí rodičia a deti!
Verím, že všetci máte radi rozprávky. (A že ich svojim deťom aj radi čítate!). K tým najkrajším a najmä najmilším patria rozprávky o zvieratkách. Azda ani niet zvieraťa, ktoré by nebolo spomenuté v rozprávkach, bájkach a zaujímavých príbehoch.
O niektorých sú napísané aj pekné, poučné, alebo zábavné knižky pre deti: Smelý zajko v Afrike, O Dubkáčikovi a Budkáčikovi, o mačičke a psíkovi a mnohé iné. Príbeh na pokračovanie: vlk a zajac rozosmial nespočetné deti i dospelých. Ezopove bájky o zvierátach majú nadčasovú hodnotu a poučenie. V dobrodružnom románe : Kapitán Korkorán je hrdinkou skrotená tigrica. V detstve som veľmi rád čítal knižku Ľ. Ondrejova: Zo starej horárne, plnej lásky a obdivu k zvieratám a prírode. Ján Karafiát napísal ešte v stredoveku pre deti utešenú knižku s názvom: Chrobáčiky (Broučci) s duchovno-náboženským odkazom. Dlho by sme mohli pokračovať…
Nielen spisovatelia, dospelí a deti majú radi zvieratá. Nemôžeme prehliadnuť mnohé slová Písma svätého a Božie konanie so živým stvorenstvom. Správa o stvorení, o raji, hovorí jasnou rečou o Božom dare života ako o dobrom a krásnom. Ten je súčasne darom pre človeka. Biblia hovorí aj o zneužití hada, keď sa v ňom, ako v prestrojení, priblížil diabol k človeku.
Pre prvých ľudí platil zákaz Boží: nezabíjať a nejesť zvieratá. Neskôr, keď sa hriech rozmohol do veľkých rozmerov, Pán Boh tento zákaz z lásky k hriešnikovi zmiernil. Mnohé zvieratá, v SZ označené za čisté, boli prinášané ako obete Pánu Bohu za hriechy ľudí. Bolo to tak u Židov i u pohanov. Ústami prorokov dal Pán Boh neskôr najavo, že množstvo obetí budí v ňom odpor – lebo svedčí nielen o množstve hriechov, ale najmä o neochote človeka žiť podľa Božích pravidiel. Že Pán Boh chráni svoje stvorenstvo, dokázal už pri potope sveta. Zachránil nielen spravodlivého Nóacha a jeho rodinu, ale aj množstvo stvorených zvierat v korábe záchrany. Žalmista SZ hovorí aj o tom, že aj „mladé levíčatá a krkavce si v dôvere žiadajú pokrm od Hospodina“.(Ž 104, 21) Aj mnohé morské obludy, ktoré naháňajú človeku strach, opisuje žalmista priateľsky, ako sa pokojne hojdajú na vlnách mora.(Ž 1O4,26)
Keď Dr.M. Luthera jeho protivníci obvinili, že si dovoľuje opravovať vysoké autority, neváhal a povedal, že Pán Boh použil pre svoj cieľ aj Bileámovu oslicu, ktorá prehovorila, keď jej pán, prorok Boží mlčal!
Pán Ježiš Kristus neváhal použiť k najslávnejšej ceste do Jeruzalema osliatko ťažnej oslice. O svojom spasiteľskom zámere voči ľudu SZ a Jeruzalema riekol, že ho chcel zhromaždiť, „ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla“, ale oni nechceli. Svoju najsvätejšie obeť priniesol v čase, keď sa zabíjal veľkonočný baránok v chráme, aby dal najavo, že On je „Baránok Boží, ktorý sníma hriech celého sveta“.
Všetko rastlinstvo a živočíšstvo i zem je dielo Božej ruky. Má pre nás mnohoraký význam. Namä pre život nášho tela, ktoré je podobne dielom a darom Božím. V pokročilom jesenom čase je však vädnúci kvet a suchá tráva obrazom našej vlastnej pominuteľnosti. Pominuteľnosť je vždy spojená s určitou mierou utrpenia, s pocitom bezmocnosti a smrteľnosti, z ktorej sa sami nemôžeme vyslobodiť. Pán Ježiš však v dnešom evanjeliu o vzkriesení dievočky hovorí, že pre Neho je aj smrť len ako spánok, z ktorého môže každého zobudiť tým, že ho vzkriesi z mŕtvych.
Obrazom smrti ako spánku, z ktorého je prebudenie je v prírode napr. jež, hrdina mnohých pekných príbehov a obrázkov v knižkách pre deti. Ten sa teraz už uložil k zimnému spánku, podobne ako iné zvieratá. Schúlený a studený vyzerá ako mŕtvy, ale na jar sa z tohto sna prebudí. Pán Ježiš nám sľúbil, že veriacich v Neho prebudí zo spánku smrti k večnému životu.
Apoštolské slovo nám dnes pripomína, že „utrpenia terajšej doby nie sú rovné budúcej sláve, ktorá sa má zjaviť na nás“. Utrpenie, ktoré predchádza smrť, nie je teda posledným Božím slovom a zámerom s nami. Utrpenie nie je Božím zámerom, ale dôsledkom hriechu človeka. „Odplata za hriech je smrť“- svedčí apoštolské slovo. Hriech priniesol a stále prináša nielen smrť človeku, hriešnikovi, ale spolu s nami trpí aj spomínané stvorenstvo. „Trpí a bolestí, spoločne vzdychá s nami a túži po vykúpení a po vyslobodení“.
Aj zviera sa bojí sa smrti a ak sa jej nemôže vyhnúť, zomiera neskonale smutné. Kto videl oči štvaného zvieraťa, počul plač srnky, alebo kozliatka, ktoré ide na bitúnok, nemôže byť nedotknutý v srdci. Ale platí aj opak : keď nás nikto z ľudí nevie potešiť, povzbudiť, rozosmiať a rozveseliť, je to často Božia príroda: hravé mačiatko či psík, skákajúce kozľa, vystrájajúca opica, múdry koník, alebo hravý delfín…
Videl som dokumentárny film o záchrane mládaťa veľryby , ktoré sa zamotalo do starých sietí. Matka čakala bez pohnutia opodiaľ a všetko sledovala. Stačil jeden úder jej chvosta a z člna záchranárov by ostali len triesky. Po vyslobodení mládaťa, ktoré sa k nej vrátilo, tichúčko doplávala k člnu, dotkla sa nosom člna a rovnako ticho odplávala. Toto sledovať- olo ťako bez pohnutia… Ale mám aj pomerne čerstvú vlastnú skúsenosť z tohtoročnej jary. Keď prileteli lastovičky, zaštebotali vo dvore a s hlasitým trilkovaním nadletovali okolo mojich pliec v najtesnejšeij blízkosti! Tak sa tešili a vítali, že sú tu, kde vlani uzreli svetlo sveta. Spomenul som si na slová žalmistu:„Aj vtáča našlo si domov a lastovička hniezdo, kde ukladá si mlaď, oltáre Tvoje , ó Hospodine vojov.“(Ž 84)
Pre hriech človeka, trpí aj celá príroda, povedané biblicky, celé stvorenstvo Božie. Lenže apoštolské svedectvo má pre nás nesmierny význam aj preto, lebo je svedectvom o vykupiteľskom a zachraňujúcom diele nášho Pána JK! „My, ktorí máme prvotiny Ducha“, ktorí sme prijali odpustenie hriechov už v dare Krstu svätého, a môžeme prijímať odpustenie z Božej milosti skrze Krista znova a znova, stali sme sa a môžeme byť vždy ľuďmi nádeje. Nádeje na život večný a tak aj nádeje na prekonanie smrti, jej panstva i otroctva hriechu. Naša viera v PJK je vierou v Jeho slávne vzkriesneie a v Jeho oslávenie, ale aj vierou v náš večný život skrze Neho. Ježiš je zárukou aj nášho vyslobodenia zo smrti a z každej zlej moci.
V posledné nedele cirkevného roku, najmä po návšteve cintorínov na Pamiatku zosnulých , keď sme upreli pohľad na zem, v ktorej končí svoju púť každé telo, vynáralo sa nám v mysli mnoho otázok: Ako môžu zosnulí žiťpo smrti tela? Bude život budúceho veku, ktorý neraz len chabo a s pochybnosťami vyznávame, iba akýmsi duchovným, záhrobným životom, alebo má niečo spoločné aj s naším telom a terajšou časnosťou?!
Apoštolské slovo nám pripomína, že naše telo, bude pri Kristovom druhom príchode vzkriesené. Bude premenené a oslávené, „aby bolo podobné Jeho oslávenému telu“. Ale aj všetko ostatné stvorenstvo, ktoré vyšlo z Božej ruky a čaká vyslobodenie, bude „vyslobodené z otroctva skazy“. V zasľúbení „nového neba a zeme“ je aj sľub o konci vzdychania pre to, čo je telesné, pre všetko stvorenstvo Božie. Je to nádherný hymnus, ktorý ap.Pavel plne dôverujúc Božej milosti a Pánovmu dielu, vyspieval a ktorý zneje k nášmu sluchu: “Aj samo stvorenstvo oslobodené bude z otroctva skazy do slávnej slobody dietok Božích“. Nádej večného života, v ktorej smieme žiť a dokonávať časný život je veľká, úžasná a nevýslovná.
Isteže tu platí aj iné slovo ap.Pavla: „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú“! Tým menej máme špekulovať o tom, ako pretvorí Hospodin ostatné stvorenstvo. Nie je to našou vecou, ako bude Božie stvorenstvo zachované.
My máme máme mať na mysli to, ako my dnes plníme Boží mandát. Ako sa človek, koruna tvorstva, stará o Božie stvorenstvo dnes. Ako chránime zem, vody, pôdu, vzduch, rastlinstvo a živočíšstvo. Táto úloha má jasný a najpevnejší základ v tom, že aj stvorenstvo je Božím dielom, že Pán Boh má s ním svoj dobrý plán. „Hospodin je dobrotivý voči všetkým, Jeho milosrdenstvo sa rozprestiera nad všetko Jeho stvorenie“, svedčí už Ž 145,9. Nové nebo a nová zem bude slávnou slobodou aj pre Božie stvorenstvo, hoci nemá prvotiny Ducha Svätého, ako ich má človek. Slovo súdu zneje však nad tými ľuďmi, ktorí tento najvyšší dar dostali, ale ním pohrdli, alebo pohŕdajú.
Mnoho je toho, čo dnes ešte nevieme a nevidíme. Čo raz naše oči uvidia a čo nás milo prekvapí, ak zostaneme pevní a neklátiví vo viere a v nádeji. Ak zároveň budeme žiť a konať podľa Božích príkazov a pravidiel, ktoré nám Pán Boh dal už v raji. Hriech veľa zničil a ničí stále. My však trpezlivo očakávajme vykúpenie! Naše, i vykúpenie celého stvorenstva z otroctva skazy do slávnej slobody Božích detí. Očakávajme „nové nebo a novú zem, v ktorých spravodlivosť Božia prebýva“, skrze Pána Ježiša Krista. Amen.
23. nedeľa po sv.Trojici-2010-Sobotište a Rovensko- Ľ.Batka st.
Slovak