Vy ste svetlo sveta…

Mt 5, 14 -16: “Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. (15Ani sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. (16) Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach”. Amen

                    

                                                  Bratia a sestry v Kristu Pánu!

Každého človeka poteší, ak o ňom ľudia hovoria s úctou, ak si ho iní vážia. Alebo ak mu prejavia patričné uznanie a ocenenia jeho osobu, prácu, alebo zásluhy. Z tohoto dôvodu existujú aj rôzne čestné diplomy, medaily, vyznamenania, alebo tituly. Už aj púhe slovo ľudí, najmä takých, ktorí sami požívajú všeobecnú úctu, má veľkú hodnotu a silný účinok.

Neviem, aké rôzne ocenenia, vyznamenania a hodnotenia ste dostali zo strany ľudí vy, milí bratia a sestry a ktoré z nich si najviac vážite. Chcem vám však pripomenúť jedno vysoké ocenenie a hodnotenie, ktoré ste dostali vy i ja, a spolu s nami mnohí od osobnosti s veľkou, mimoriadnou autoritu. Od Toho, ktorého ucievajú tisíce, ba milióny ľudí na zemi. Ide o samotného Syna Božieho, Pána Ježiša Krista, ktorý hovorí tým, čo sa stali v Krste svätom Božími deťmi: Vy ste svetlo sveta! My sami si toto vyznačenie dať nemôžeme. Dáva nám ho z milosti náš Pán.

Nedávno sa stalo, že istý pán docent na UK zatúžil po titule “profesor”, ktorý udeľuje prezident. K dosiahnutiu tohoto akademického stupňa treba splniť určité podmienky. Pri ich získavaní sa však dotyčný dopustil plagiátorstva, keď odpísal do svojej knihy celé časti z práce svojho nebohého kolegu, ktorý zomrel. Keď sa vec prezradila, ponúkol ako odškodné pozostalej vdove peniaze, aby neprotestovala proti takémuto počínaniu. Ľudia sú schopní aj zjavného podvodu, keď chcú dosiahnúť nejaký titul, honor, alebo ocenenie.

Nám však bez akýchkoľvek našich zásluh a hodností, už vtedy, keď sme boli ako nemluvňatá prinesení ku Krstu svätému Pán Ježiš dal ocenenie veľmi vysoké, keď povedal slová, ktoré adresoval tým, ktorí ho hľadali a nasledovali: Vy ste svetlo sveta! Že ide o ocenenie a hodnotenie skutočne mimoriadne vysoké dokazuje už to, že v Písme svätom toto označenia “svetlo sveta” proroci a apoštolovia používali na označenie samotného Pána Boha. Aj Ježiš sám ho použil v slovách o svojom nebeskom Otcovi, ale i o sebe samom, keď povedal: ” Ja som svetlo sveta…”. On sám je “svetlo sveta” od večnosti. Skrze Neho Boh stvoril svet a v plnosti času sa stal “svetlom národov”, ako prorokoval už prorok Izaiáš .

Je preto veľkou Božou milosťou, ak to isté označenie Pán Ježiš privlastňuje aj nám. Známy je výrok nábožného žalmistu, ktorý povedal: “Lebo u Teba je prameň života a v Tvojom svetle, svetlo vidíme”. Keď prišli vierozvestovia k naším predkom, Konštantín- Filozof našim predkom v Proglase – v Predslove, k Jánovmu evanjeliu oznámil:

Evanjeliu svätému som Predslovom, 

               ako nám dávno sľubovali proroci, 

               prichádza Kristus zhromažďovať národy,

               pretože svieti svetu celému”….

Na Kristovom slove sa nič nezmenilo. Oznámil nielen učeníkom, ale aj zástupom, ktorým kázal na hore, že sú “blahoslavení” tí, o ktorých si to ľudia myslia pravý opak, ale oni sú vysoko cenení v Božích očiach. Preto potom doložil aj toto nevýslovné označenie a titul pre svojich nasledovníkov ( nielen pre učeníkov a apoštolov).

Prečo je to tak? Takto konal a koná Pán Boh. On vždy najskôr  človeku niečo dal a človeka vyvýšil a až potom od človeka niečo žiadal. Samotné stvorenie sveta a človeka je toho dôkazom. Všetko, čo Pán Boh stvoril, stvoril pre človeka. Urobil človeka od počiatku šťastným a blaženým a až potom, keď človek všetko od Pána Boha dostal, povedal aj to, že On od neho aj veľa očakáva. Boh očakával vďačnosť, úctu a poslušnosť, pretože zveril človeku panstvo nad všetkým stvorenstvom.

Keď prišiel Ježiš, prišiel ako Ten, ktorý opäť konal pre človeka a pre tento svet. Vykonal to, čo človek sám vykonať nemohol a preto je Jeho dielo milosťou. Naplnilo sa slovo proroka Simeona o “svetle, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi ľud izraelský”. Ježiš dokázal, že prišiel nielen pre jeden národ, pre Izraelcov, ale prišiel ako Vykupiteľ pre všetkých a všetkým ponúka záchranu a večný život. Opäť zadarmo, z milosti, bez zásluh a hodnosti človeka. Zo svojho slobodného rozhodnutia vykonal skrze Ducha Svätého dielo záchrany.

Človek sám o sebe, bez Boha a Kristovej služby je a zostáva iba tmou. Je hriešnikom, ktorý je bezmocný v snahe nájsť stratený raj. Ježiš oznamuje naplnenie Božích zasľúbení a hovorí o tých, ktorí Jeho osobu a dielo prijímajú: “Vy ste svetlo sveta”! O tom, či človek vo viere prijíma Krista a Jeho dielo, hovoria a svedčia jeho skutky a konanie. Človek tým, že je obdarovaný zhora, môže konať to, čo je vôľa Božia. Ježiš povedal: ”Komu bolo mnoho dané, od toho sa bude aj mnoho požadovať”. Boh sám ako pravé svetlo i Ježiš, ako “svetlo zo svetla pravého” urobili a konajú pre život všetko potrebné.

Aj nám, obdarovaným Božou milosťou Pán Ježiš pripomína vdvoch jednoduchých obrazoch našu službu a poverenie. Prvá znie: “Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté!” Naše blahoslavenstvo, naše vykúpenie a povýšenie “byť svetlom”, tak ako náš Pán, vedie nás k tomu, že máme byť ako “mesto na vrchu”. Čo to znamená?

Mesto na vrchu, či na hore je viditeľné zo všetkých strán. Nie je skryté ľuďom. Je ako maják na pobreží mora, ktorý je viditeľný cez deň a v noci svieti, aby sa lode vedeli správne orienovať. Aby nenarazili na plytčinu, aby nachádzali správny smer plavby. Maják neslúži sám sebe, ale iným. Mesto na hore je orientačným miestom pre ľudí v krajine ktorí ňou prechádzajú. Je viditeľným orientačnm bodom a ponúka svoje brány pre unavených pútnikov, aby sa v ňom mohli občerstviť.

Ak zoberieme vážne toto prirovnanie a tento obraz, ktorý použil Pán Ježiš o svojich nasledovníkoch ako o “meste na vrchu” – je jasné aj to, že sa takéto mesto môže stať viditeľným terčom pre jeho nepriateľov a  musí počítať s útokmi tých, ktorí neprichádzajú s dobrými úmyslami. Práve táto myšlienka a toto upozornenie je ešte umocnené v druhom obraze, ktorý Pán hovorí o kresťanoch a o svojich nasledovníkoch.,Preto doložil: “ani sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik a svieti všetkým v dome”. Sviečka nie je a nemusí byť svetlom, ktoré sa rovná svetlu elektrickej žiarovky, alebo pouličnému osvetleniu. Ale v tme, v určitom malom priestore má aj svetlo sviečky veľkú svietivosť. V jej svetle sa dá orientovať, aby človek nenarazil a neublížil si. Pri sviečke sa dá písať, čítať, prípadne konať niečo, čo je pre rodinu dôležité.

My nevieme a ani nemôžeme slúžiť ako svetlo v celom svete, ale vždy iba tam, kde sme, kde práve žijeme. Tam aj malé svetielko koná požehnanú službu. Sviečka ale, napokon tak, ako každé iné svetlo, tým že svieti, sama sa umenšuje. Ježiš, ako svetlo sveta sa úplne obetoval za nás, dal svoj život ako výkupné za nás. Tak je to aj s každým kresťanom. Ak “svieti”, ak slúži, slúži iným a nie sám sebe. V mnohom sa umenšuje, zapiera sám seba, ale svojim blížnym slúži ticho a verne. Preto Pán Ježiš hovorí ďalej: …”tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky”.  Či sú to skutky menšie, alebo väčšie, majú byť viditeľné a zjavné.

Milí bratia a sestry!

O tom, čo je rozhodujúce pre hodnotu skutkov kresťana a pre jeho službu, hovorí Pán Ježiš na záver tohoto obrazu. Pripomína to, čo je najdôležitejšie a často aj najťažšie pre človeka. Veľa kresťanov zabúda rýchlo na to, čo sme povedali na začiatku.

Že bez Krista Pána ako pravého svetla by sme boli iba tmou. “Svietiť  ako mesto na hore, ako sviečka svietniku” a teda konať dobro môžeme iba z milosti Božej. Preto dobré skutky nie sú našou zásluhou. Ani hodnotou, ktorú by sme si mali a mohli privlastniť. Preto Ježiš hovorí že svietiť máme tak, aby ľudia ktorým slúžime: “Velebili nášho Otca, ktorý je v nebesiach”, a teda nie nás.

Mnoho kresťanov svieti a slúži blížnym, mnohí sú ako mesto na vrchu – viditeľní a žiariaci – ale konajú tak kvôli sebe. Aby ich ľudia nielen videli, ale aj oslavovali. Zvelebovali. Vyvyšovali. Len nech nieko skúsi ich kritizovať, alebo povedať niečo o nich v tom zmysle, že aj oni sú bez Krista iba tmou…Svietia, možno aj v niečom vynikajú nad iných, ale  očakávajú a vytvárajú okolo seba takú atmosféru, že sú a budú práve oni oslavovaní, vyznamenávaní, chválení a oceňovaní. Ich svetlo slúži najprv im a až potom možno k oslave Pána Boha! To sa žiaľ, často deje okolo nás i v našej cirkvi…

Bratia a sestry v Pánovi!

Na záver by som sa chcel osobitne prihovoriť tým, ktorí dnes budú slávnostne uvedení do svojich úradov a hodností: dozorcu a presbyterov. Aj pre vás, milé sestry a bratia platia tie isté slov, ako pre všetkých pokrstených. “Vy ste svetlo sveta”. Aj vy ste obdarovaní Pánom Bohom a Pánom cirkvi. Tým, že príjímate úrad, budete mestom na hore, ku ktorému sa budú upínať zraky najmä ostatných členov CZ. Dostali ste dary od Pána Boha i povolanie od CZ a stanete sa sviecou, ktorá má svietiť všetkým v dome. Sviečka nerastie, ako si to niekedy ľudia myslia. Sviečka sa umenšuje, obetuje, stráca svoju silu a na jej svetielko sa niekedy rýchlo zabúda.

Vtedy sa stáva človek náchylný pokušeniu aspoň niečo urobiť a zachovať pre svoju slávu, pre svoje ohodnotenie ľuďmi. Pokušenie, zabudnúť na to, čo hovoí Pán: slúžte, aby ľudia videli vaše dobré skutky a velebili nášho Otca v nebi. Osobne Vám prajem všetkým odvahu viery, vernosť v službe a osobnú spokojnosť i radosť z toho, že vaša služba prispeje k oslave a zvelebeniu Pána Boha medzi nami. Buďte svetlom, aké chce z vás mať Kristus Pán. Amen

Prietrž 2017  –  16. nedeľa po Sv.Trojici – Úvod zborových funkcionárov –

Ľubomír Batka st.

Leave a Reply