Havranove krákaniny

Stanovisko k článku pána Havrana ,,Otrávený duch reformácie“ (SME 7. 9.)

Nás evanjelikov uráža v súvise s osobou generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku dôstojného pána Miloša Klátika, keď v uvedenom článku bolo použité pomenovanie: sekta pána Klátika.

Pán generálny biskup žiadnu sektu nezaložil ani nechce založiť, ale z titulu svojej funkcie a v zmysle Cirkevnej ústavy ECAV chce hájiť čistotu cirkevného učenia, ktoré vychádza z Písma svätého ako jediného prameňa viery. To je jedna z reformačných zásad: ,,sola scriptura“ − jedine Písmo.

Keď pán biskup odníma niekomu kanonickú misiu, nerobí to zo žiadneho mocenského postavenia, ale len v snahe plniť svoju úlohu: ochraňovať čistotu cirkevného učenia. Ani nebuduje bezduchú a teologicky vyprázdnenú cirkev, ako to tvrdí pán Havran. Teologická veda nemôže a nesmie čerpať svoje myšlienky zo sekulárnej sféry, ale má slúžiť cirkvi upevňovaním čistoty cirkevného učenia. No najmä nemôže ísť proti duchu Biblie.

Obhajovať moderné kresťanské myslenie môže byť scestné a môže viesť k rôznym bludom, vyplývajúcich z omylov a zo zdôrazňovania vlastných myšlienok, odchylných od Biblie.

Tieto problémy sme museli v minulosti riešiť aj my, jednoduchí, prostí evanjelickí duchovní, a nebolo to jednoduché, veď sme za ateistickej totality boli všelijako znevažovaní, žili sme v atmosfére strachu a šikanovania aj zo strany niektorých cirkevných predstaviteľov, keď trpeli názory ,,modernistov“, tzv. pokrokových farárov, odchylné od cirkevného učenia. Zdá sa, že táto nákaza prešla aj do dnešnej doby, preto sme vďační pánu biskupovi Klátikovi, že sa proti tomu stavia nielen z titulu svojej hodnosti, ale v záujme pravdy a toho, aby sa nákaza nešírila.

Je isté, že treba aj v zmenených podmienkach nachádzať priestor na dialóg. Avšak tomu dnešné vedenie cirkvi nezabraňuje, ak sa z dialógu nestáva satanova zbraň, namierená škodiť a ničiť všetko dobré, čo do cirkvi vložil jej Pán aj prostredníctvom verných a dobrých služobníkov cirkvi, či sú už predstaviteľmi cirkvi, alebo jednoduchými cirkevníkmi.

A tak pri 500. výročí reformácie nám ako dedičom reformácie neostáva nič iné, len to, že sa budeme hlásiť k reformačným zásadám nielen slovami, ale aj skutkami a podporovať to, čo Boh zveril našej cirkvi ako vzácne dedičstvo reformácie: že v cirkvi má platiť zásada jedine Písmo, jedine Kristus, jedine spasenie z Božej milosti pre zásluhy Pána Ježiša Krista.

Bdejme a nedovoľuje vnášať do cirkevného učenia i cirkevnej praxe plazivé spôsoby sekularizácie − snahy zosvetštiť cirkev, aby nebola na obraz Boží, ale aby sa páčila najmä svetu, ako napríklad v otázke postoja k homosexuálom. To si však vyžaduje dôkladné zamyslenie a diskusiu na túto tému. Nestačí len mienka silne vzdelaných, výrečných a úspešných pracovníkov v cirkvi, ktorí si dokážu peknými rečami budovať svoju popularitu. Alebo im ide o niečo iné?

So želaním, aby nám Pán Ježiš neodňal dar Ducha Svätého, ktorého nám zasľúbil, keď vstupoval na nebesá,

Ján Kachnič, evanjelický farár v. v. | 19.9.2017

Komentovať