Svetlo na cestu života

                         Svetlo na cestu života

Ďakujeme Ti, Bože vševládny, že nám dávaš 

možnosť opäť počuť Tvoje slovo.

Môžeme ho nanovo spoznávať ako svetlo, 

v jase ktorého nie sme oslepení,

ale bezpeční na našich životných cestách.

Aj vtedy,keď preniká do hĺbok nášho vnútra 

a nášho srdca, keď osvetľuje skryté záhyby duše, neraní, 

ale lieči a je zdrojom tepla lásky.

Vedie nás vždy ku spáse a záchrane.

ĎakujemeTi, Pane Bože, za Tvoj prejav milosti

v dare slova, na ktoré teraz očakávame. Amen (ĽB)

Ž 119, 105 – 112:

“Sviecou mojím nohám je Tvoje slovo a svetlom mojím chodníkom.(106) Prisahal som a dodržím, že budem spravodlivé práva ostríhať.

(107) Ó Hospodine, náramne som pokorený; obživ ma podľa Tvojho slova! (108) Ó Hospodine, obľúb si obete mojich úst a uč ma svojim právam. (109) Dušu mám stále na dlani; no, na Tvoj zákon nezabúdam.

(110) Bezbožníci mi nastavili osídlo; od Tvojich rozkazov však nepoblúdim. (111) Dedičstvom sú mi Tvoje svedectvá až naveky; lebo sú radosťou môjmu srdcu. (112) Náklonné mi je srdce plniť Tvoje ustanovebia navždy až dio konca! Amen

    Na slová živého Boha očakávajúci bratia a sestry!

Keď v roku 1509 začal nadaný umelec Michelangelo Buonarroti maľovať strop Sixtínskej kaplnky v Ríme, bola to pre neho príležitosť ako čo najlepšie osláviť živého Pána Boha ako Stvoriteľa, Pána a Sudcu sveta. Z kaplnky sa tak stalo miesto, ktoré hlása slávu Božiu. Dnes je situácia taká, že pre mnohých ľudí ktorí sem dnes prichádzajú, je toto miesto predovšetkým miestom, ktoré hlása slávu geniálneho umelca Michelangela.

Je to podstatný a zásadný posun v myslení ľudí.Je dôkazom toho, že iný je duch veriaceho srdca a iný je duch sveta. Nemusí ísť do Ríma. Podobne je to aj v našom prostredí. Keď stovky návštevníkov prichádzajú do našich drevených kostolov v Kežmarku, v Liptovskom Kríži, alebo v Leštinách, obdivujú predovšetkým dielo majstrov, ktorí dokázali postaviť unikátne stavby a diela. Menej časté je, že  návštevníkmi a turistami obdivovaný je uctievaný Ten, ku sláve ktorého tieto stavby vznikli.

Je smutné, ak niečo podobné nastáva priamo v cirkvi. Keď v jej bohoslužobnom prejave, v zhromaždení a v rôznorodenj službe nie je oslavovaný a vyvyšovaný Hospodin mocností, ale človek. Ak ľudia chvália farára, dozorcu, kantora, hudobnú skupinu, vystupujúce deti alebo oltárny krúžok žien za čistý chrámový priestor. Žalmista ako zbožný muž v 119 žalme vyslovil osobné vyznanie, ktoré je krásne svojou jednoduchosťou a prenikavosťou. “Sviecou mojím nohám je Tvoje slovo a svetom mojím chodníkom”. Je krásne, lebo je  inšpirované Duchom Božím.

Je zaujímavé čítať, alebo počúvať odpovede ľudí na anketovú otázku: “Čím je pre teba slovo Božie”?

Nepochybne sa stretáme aj dnes s mnohými pozoruhodnými odpoveďami a prejavmi viery. Nájdu sa aj v našej dobe, ktorá nepraje žiadnemu hlbšiemu premýšľaniu a hlbšiemu duchovnému ponoru ľudia, ktorí si vysoko vážia slovo Božie. Ak sami nedokážeme vysloviť také krásne prirovnanie ako žalmista, aby sme sa vyhli plytkosti, je dobre, ak si osvojíme to, čo je vo viere prežité a vyskúšané. Mnohí ľudia v rôznych dobách si radi osvojili a prijali za svoj práve tento žalmistov výrok. Stal sa im nielen blízkym, ale priamo ich osobným vyznaním. Môžeme povedať, že aj celá naša ECAV ako spoločenstvo veriacich rada siaha po tomto vyznaní. Často ho používame na záver čítania biblických textov. Žiaľ, možno práve týmto častým používaním sa stáva z osobného svedectva vyprázdená formulka. Tak môže dôjsť ku zmene a posune o akom sme hovorili na začiatku pri pohľade na diela majstrov. Oni nimi velebili Pána Boha, nie seba.

Toto svedectvo Žalmistu nepotrebuje nejaký hlbší výklad. On svedčí, že pre neho a jeho životnú cestu je Božie slovo svetlom. Je tak dôležité pre život, ako svelto samo. Tam, kde by inak tápal v tme hriechu, bludu a možno aj v tme strachu z udalostí, ktoré ho obklopujú a valia sa cez neho, tam mu svieti pravda Božieho slova, ktorá je večná, osvedčená a spoľahlivá. Tam, kde by bol bezradný, nevediac, čo je dobro a čo zlo, čo je dôležité a čo nie je, čo je pre život podstatné a rozhodujúce, tam mu je svetlom Božie slovo, V jeho svetle vie nájsť správne odpovede na svoje otázky. V jeho svetle vie rozoznať pretvárku od lži, pokrytecvo od pravdy, zrno od pliev.

Je veľmi inšpiratívne označiť zdroj Božej pravdy za sviečku. Je to výstižný obraz, ktorý vystihuje aj samotnú osobu nášho Pána Ježiša Krista. On svietil všetkým, slúžil, obetoval sa pre nás, aby sme sme našli správnu cestu života. Ježiš prišiel ako malé svetielo, a  predsa “tma Ho nepohltila”. Čo všetko sa dnes cez nás valí a pôsobí, akoby sme boli v tme, nevieme ani vypočítať! Aj nám prichodí neraz vyznať: ”Ó Hospodine, náramne som pokorený; obživ ma podľa Tvojho slova ! “

        Neraz poznávame Kristovo svetlo ako svetlo röntgenové, ktoré preniká hlboko do tela. Ukazuje naše skryté a vnútorné poranenia a poškodenia. Inokedy je ako svetelný laserový lúč. Tak ako super lúč môže rezať kov, alebo laserový lúč operuje sietnicu oka, aj slovo Kristovo koná dôležité operácie v duši. Také, ktoré nikto iný nemôže vykonať. Oddeľuje choré tkanivo od zdravého. Lebo aj takého zákroky však treba niekedy vykonať pre celkové zdravie pacienta. Na všeličo môžeme myslieť, ak vyznávame: ”Tvoje slovo je sviecou naším nohám a svetlom naším chodníkom”.

Božie slovo je niekedy ako svetlo semafora na križovatke. Ukazuje, či treba zastaviť, ale pokračovať v ceste. Inokedy je ako svetelné značenie cesty. Každý vodič vie, že ani na okamih nesmie prestať rešpektovať svetlá semaforu, alebo dopravných značiek, ktoré svietia aj v noci, alebo aspoň reflexnou vrstvou svetlo odrážajú. Žalmista hovorí: “Na Tvoj zákon nezabúdam. Bebožníci mi nastavili osídlo; od Tvojich rozkazov však nepoblúdim”.( v.109-110)

Boží zákon a Božie rozkazy sa oplatí plniť a rešpektovať vždy. Sú ako “vzácne dedičstvo”.(v.111) Prijatie dnešného svedectva nás môže duchovne osvietiť a oduševniť ako Božie deti. Ako aj apoštolské slovo Pavlovo svedčí: ”Ak sme deti Božie, sme aj dedičia Boží a spoludedičia Kristovi. Ak s Ním trpíme, s Ním budeme aj oslávení”. (R 8, 17)

A naviac, žalmista svedčí, že rešpektovanie Božích pravidiel nie je jarmom, ale je “radosťou môjmu srdcu”. To je dôvod, že Boží zákon ani Ježiš Kristus neprišiel zrušiť, ale naplniť. Za príkladom žalmistu aj každý kresťan môže so vyznať: ” Náklonné mi je srdce plniť Tvoje ustanovenia navždy až do konca”. (v.112)  Plnosťou zákona je láska, ktorá pôsobí radosť nášmu srdcu a ktorá “blížnemu zle nečiní”. Prosme sami i spoločne o to, aby Božie slovo bolo a zostalo sviecou naším nohám a svetlom naším chodníkom. Amen

7.nedeľa po Svätej Trojici                                                                                                       Ľubomír Batka st.

Leave a Reply