Víťazstvo, ktoré premáha svet

  Víťazstvo, ktoré premáha svet

Tou vierou čistou

uč nás zmáhať svet – 

na Teba, Kriste,

v borbách pomyslieť,

mať Tvojej veľkej,

krásnej duše časť

a tak svedectvo

pravdy v sebe nájsť!  Amen (M.R.)

1 J 5,1 – 6:

“Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, z Boha sa narodil; a každý, kto miluje rodiča, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. (2) Podľa toho poznávame, že milujeme dietky Božie, keď milujeme Boha a plíme Jeho prikázania. (3) Lebo toje láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania;  a Jeho prikázania nie sú ťažké, (4) pretože  všetko,čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera. (5) Kto premáha svet, ak len nie ten, kto verí, že Ježiš je SynBoží. (6) To je Ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus; nie len skrze vodu, ale skrze vodu a krv; Duch je, ktorý svedčí, pretože Duch je pravda”. Amen

     Bohumilí kresťania!

Prvou nedeľou po Veľkej Noci (Quasimodogeniti) sme opäť pozvaní k oslave vzkrieseného Krista, Pána. On je pozývajúci a ako štedrý hostiteľ čaká, že prídeme k Nemu ochotne a plní radosti; že prídeme s vďakou za Jeho dokonalú a svätú obeť prinesenú za nás a zároveň aj s túžbou po “novote života”, ku ktorému nás vysobodil. Pán život a neporušiteľnosť vyviedol na svetlo. Tým  nedele po Veľkej Noci dostávajú pravý a trvalý základ radosti a náš život má v tomto diele základ obnovenia a duchovného znovuzrodenia.

Aj dnes vyznávame, že Ježiš je Kristus je Víťaz nad smrťou a jediný Spasiteľ. Symbolom toho vyznania bol už pre prvých kresťanov znak ryby. Slovo ryba, po grécky ichthys, je zložené z hlások, ktoré sú začiatočnými písmenami vierovyznania: Ježiš Kristus (je) Syn Boží, Spasiteľ. (Iesus Christos Theu yos Sotér)  Takéto vyznanie však nie je výsledkom ľudského hľadania a bádania, ale je darom Ducha Svätého.Toto dôležité poznanie pripomenul Ježiš aj apoštolovi Petrovi pri Cerey Filipovej, keď o jeho vyznaní: “Ty si Kristus, Syn Boha živého” povedal: “Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.” (Mt 16, 17) Takýto dar je začiatkom duchovného znovuzrodenia, ktoré pokračuje v nových a konkrétnych prejavoch kresťanského života. Apoštol Pavel o tom hovorí: “Spolu s Ním sme teda skrze Krst pohrobení v smrť, aby tak, ako Kristus vzkriesený bol slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života”. (R 5, 16)  O svojom vlastnom obrátení a novom živote po Krste svätom napísal apoštol Pavol zásadné slovo: ” Ale z milosti Božej som, čo som, a Jeho milosť nebola pri ne dromná” (1 K 15,10) O novom živote skrze živého Krista Pána svedčí aj apoštol Peter: ” Ako teraz narodené nemluvniatka túžte po duchovnm, čistom mlieku, aby ste ním rástli na spasenie…”. ( 1 Pt, 2,2 )

      Apoštol Ján nás upozorňuje na prirodzené dôsledky kresťanskej viery: “Ježiš je Kristus, Syn Boží”. ( 1J 5, 1 a 5) Prirodzenou odpoveďou veriaceho kresťana na Božie konanie je predovšetkým láska k nebeskému rodičovi. K Otcovi, z ktorého sme sa duchovne narodili a stali sa dietkami Božími. Apoštol Ján o základe kresťanskej lásky napísal: ”My milujeme, pretože On prv miloval nás”. (1 J 4,19)  Aby sme správne pochopili Jeho slová a výzvy k posvätenému životu a k nasledovaniu Pána Ježiša, apoštol Ján už vopred napísal: ” V tom je láska, nie že by sme my boli milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy”. ( 1 J 4,10)

   Bratia a sestry!

I keď sme si vedomí toho, že naša láska nie je záslužná, teda nikdy si ňou nezasluhujeme spasenie a život večný, a nie je dokonca ani dokonalou a svätou, bez poškrvrny a vrásky, nie je ani rovná Božej láske k nám, predsa však má svoje vlastné a konkrétne prejavy, ktoré nemajú chýbať v živote kresťanov. Jednoducho, naše srdce, plné radosti a vďaky Pánu Bohu za dielo vykúpenia chce primerane odpovedať na milosť a lásku Božiu k nám. Najlepším spôsobom má byť život podľa zákona Božieho. V duchu veľkonočného posolstva môžeme prvé tri Božie prikázania počuť aj takto: “ Nebudem mať iných bohov okrem Toho, ktorý za mňa trpel, zomrel a z mŕtvych vstal”! – “Nebudem brať nadarmo meno Ježiša Krista”. A tretie prikázanie môže znieť v našich ušiach takto: “Nebudem zabúdať využívať nedele a sviatky na to, aby som smel počuť evanjelium o Kristu a ďakoval Mu so srdcom vďačným a radostným za istotu spásy a večného života piesňami a modlitbami!  To isté platí aj vo vzťahu k prikázaniam z druhej tabule zákona Božieho. Apoštol Ján aj o tom hovorí celkom jasne, opäť bez akejkoľvek myšlienky na záslužnosť a chválu človeka. “Podľa toho poznávame, že milujeme dietky Božie, keď milujeme Boha a plníme Jeho prikázania” ( 1 J 5, 2)

Bratia a sestry v Kristu Pánu!

Kto má rád svojich rodičov, chce ich počuť čo najčastejšie. Chce ich vidieť čo najčastejšie a chce plniť ich vôľu, pokiaľ mu to sily a možnosti dovoľujú. Tí, ktorí sú zamilovaní, taktiež nechcú nič iné, iba vidieť, dotýka sa a rozprávať sa s milovanou osobou. Opak by bol čudný a nevieryhodný. A podobne je to aj vo vzťahu k Pánu Bohu a k Ježišovi Kristovi. Jeho prikázania neplníme preto, že ich plnením získame život večný a spásu, ale preto, že sú prejavom vďačnej a radostnej odpovede na to, čo sme vo viere prijali ako nevýslovný dar.

Pán Ježiš svoju matku, ktorú Mu Boh dal na zemi, zveril v láske do opatery a ochrany samotnému Jánovi a naplnil tak 4. prikázanie o povinnnosti úcty a lásky k rodičom. Ján prijal Ježišovu matku “od tej chvíle k sebe”. Podobne by sme mohli sledovať Ježišovo konanie voči všetkým ľuďom. Jedným zo silných napomenutí, ktoré prijali Ján a Jakub (Boanerges- synovia hromu) bolo slovo Pánovo pri Jeho odmietnutí v samaritánskej dedine. Keď ich ovládla myšlienka odplaty a trestu, Pán im povedal: “Neviete, čieho ste ducha”. Vrcholným odkazom lásky k nepriateľom bolo Jeho slovo z kríža:”Otče odpusť im, lebo nevedia, čo činia”. 

     Ján, ktorý prešiel totuto školou lásky Pána Ježiša, dokáže teda o všetkých Božích prikázaniach vyznať: ” A Jeho prikázanie nie sú ťažké, pretože všetko, čo sa narodilo z Boha víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera”. 

    To je odkaz apoštola, ktorého kresťanská tradícia pomenovala apoštolom lásky. Za víťazstvo, ktoré ako evanjelista skúsil v bojujúcej cirkvi, neoznačil lásku, ale vieru! Vieru, ktorá sa skrze lásku prejavila a prejavuje.  Preto ako pravý apoštol Kristov hovorí:“ Kto premáha svet, ak len nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží ?”  Viera vo Vzkrieseného Krista je skúsenosť, že Ježiš ako živý a  prítomný Pán pomáha svojim verným k novému životu vo viere, ktorá je činná v láske.

Bratia a sestry v Pánovi!

K viere kresťana patrí aj jasné povedomie o tom, že:” Ježiš je  ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv”. (v.6) Prišiel ako Syn Boží, ktorý bol od večnosti, ale ktorý sa stal aj pravým človekom, z Márie  panny narodeným. Počatý z Ducha svätého, začal svoj život na zemi v tele matky, vo vode a skrze jej krv.

Apoštol Ján vie aj o ďalšom dôležitom tajomstve viery. Vie, že človek, podobne ako učeník Tomáš, chce svoju vieru overovať aj zmyslami: videním – očami i rukami – hmatom. Ján zaznamenal udalosť stretnutia pochybujúceho učeníka Tomáša zo Vzkrieseným Pánom i Jeho slová, ktoré vtedy Ježiš povedal: ”Daj sem prst a viď moje ruky, daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci” (J 20, 27) 

      Vidieť Krista v novom tele môžeme totiž v Jeho cirkvi. On je hlavou tohoto tela. V nej sa Ho smieme dotknúť prstami a rukami, ba ešte viac. V nej smieme Krista prijímať aj ako pravý pokrm a nápoj v Jeho svätej Večeri. Aj to sú dôležité tajomstvá viery, ktoré Ján zachoval a odovzdal bojujúcej cirkvi, aby bola cirkvou víťaznou, ktorá premáha svet. Ján pod svetom myslí každý hriech, neveru a starý pohanský spôsob života, ktorý označuje ako modlársky. (J 5, 21)

Bratia a sestry v Pánu!

Poveľkonočné obdobie zostáva pre kresťanov nevyčerpateľným zdrojom duchovnej energie. Energie viery, pretavenej do novoty života v láske. Aby svet musel predsa len kapitulovať a uznať: “Pozrite, ako sa milujú!”.  Ponuka žiť s víťazným Kristom Pánom trvá a nikto nie je z tejto ponuky vyňatý. Pokračuje aj napriek “škreku a vresku “porazeného diabla: ” Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? ”. Preto ako deti Božie chráňme si darovanú vieru a dokazujme ju láskou k našim blížnym, počnúc od najbližších i láskou k svojej duchovnej matke, evanjelickej cirkvi. Amen

 

1. nedeľa po Veľej Noci          Prietrž 2017        Ľubomír Batka st.

Leave a Reply