Zelený štvrtok – ustanovenie VP

Zelený štvrtok     

( Príprava k spovedi a VP)

1 K 11, 23 – 32:

“Lebo ja som prijal od PÁNA, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb (24) a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je telo moje, ktoré sa vás vydáva; to čiňte na moju pamiatku! (25) Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku! (26) Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, dokiaľ nepríde. (27) Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej.(28) Skúmaj sa teda, človeče, a tak jedz z chleba a pi z kalicha;  (29) lebo kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije, lebo nerozoznáva telo Pánovo. (30) Preto je medzi vami mnoho slabých a nemocných, a mnohí odumierajú. (31) Keby sme sa totiž sami súdili, neboli by sme súdení; (32) tým však, že sme súdení, Pán nás vychováva, aby sme neboli odsúdení so svetom”. Amen

                Milí priatelia, bratia a sestry v Pánu!

Často sa môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí sa chvália, že dostali pozvanie na slávnostnú večeru do tzv.”vyšších kruhov” – k primátorovi, generálnemu riaditeľovi, ministorvi, alebo aj k samotnému prezidentovi. Ak takých ľudí nestretáme priamo, stretávame sa s nimi aspoň na televíznej obrazovke. Možno im niekto aj závidí a povie si: Aké to musí byť šťastie a aké úžasné vyznamenanie je, dostať takéto pozvanie! Hovorí sa tomu: Jesť veľkou lyžicou…

Zelený štvrtok je pre nás tradične bránou k veľkonočným sviatkom. Ale zároveň je pre nás aj veľkým pozvaním! Pozvaním na slávnostnú a významnú Večeru. Podáva ju – nikto nie menší ako Boží Syn. On ju pripravil a On nás pozýva na svoju svätú Večeru.

Najskôr by sme si mali uvedomiť a treba to zdôrazniť, že Ten, ktorý nás pozýva a ktorý nás vo všetkom prevyšuje, robí to veľmi rád a s veľkou láskou. Nie je v tom nijaká vypočítavosť, ako to niekedy býva u ľudí. Za týmto pozvaním je iba čistá a ničím nemotivovaná láska Toho, ktorý prišiel, aby hľadal a zachránil, čo by inak naveky zahynulo. Priešiel, aby sme mali čo najšťastnejší a najpokojnejší život v tejto časnosti a tiež aj vo večnosti.(J 10, 10) Tak, ako Pán Ježiš pozval k hodu baránka (pasche) svojich učeníkov slovami: ” Túžobne som si želal jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako by som trpel…”, (Lk 22, 15) tak láskavo pozýva aj nás. S rovnakou túbou nám chce udeliť dary svojho Svätého Ducha.

Apoštol Pavel spomína, že Pán Ježiš ustanovil svoju svätú Večeru “v tú noc, keď bol zradený”. Uvedomujeme si, že ľudia zrádzajú Ježiša často. Vždy znova, v každej generácii sa opakuje ten istý zápas o prijatie Ježiša vierou, ale aj súd na Ním. Vždy nanovo je tu   skupina ľudí, ktorí Ho s ľahkým srdcom opustia a zrádzajú, ale vždy je tu aj skupina tých, ktorí predsa len vyznávajú: ”Pane, ku komu pôjdeme, slová večného života máš a dávaš a my sme uverili a poznali, že Ty si ten svätý, Boží”. Sú tu vždy aj takí, ktorí si uvedomujú, že nie On stojí pred naším súdom: súdom našich názorov, hodnotení a kritérií, ale že my stojíme pred Jeho súdom. A to už teraz v časnosti a raz aj pre súdom posledným.

Postaviť sa pred Pána a prijať miesto pri Jeho stole, pokľaknúť pri oltári, kde On podáva svoju svätú Večeru, kde podáva seba ako pravý pokrm a nápoj, vyžaduje od človeka určitú mieru sebakritiky a pokánia. V postoji kajúcnika (publikána) má si každý uvedomiť, že stojíme pred Jeho súdom našich činov, vzťahov a lásky.

Bratia a sestry, milí priatelia!

Mnohí prichádzate k Večeri Pánovej na Zelený štvrtok rok čo rok. Nielen ako jednotlivci, ale ste tu mnohí aj so svojimi rodinami. Ako manželia, rodičia s deťmi i súrodenci. Verím, že všetkým nám ide o to isté: Aby naše rodiny boli oázami pokoja, porozumenia, lásky a dôvery. A všeci cítime, že mať dobrú rodinu, alebo manželstvo, je veľké požehnanie. Ak niečo v tomto smere zlyháva, bolí nás to.

Pán Ježiš nás chce aj dnes posilniť v našich túžbach svojou prítomnosťou. Svojím svätým telom i krvou, ktoré obetoval za nás. Aby sme našli silu a schopnosť k vzájomnému odpusteniu a k odpúšťaniu každodennému, tak ako aj Boh “odpustil nám v Kristu”. Aby sme sa milovali, kde sme najviac v láske dlžní a povinní, ako nás prv On miloval. A aby sme dokázali aj prosiť o odpustenie našich drahých a tak predstupovať pred Pána s prosbou: Bože buď nám milostivý!

Sú aj iné dôvody aby sme prijali vzácne pozvanie. Sme všelijako chorí a slabí. Apoštol Pavel aj korintským kresťanom pripomínal, aby sa kajali a s vierou prijímali telo a krv Pánovu. Musel však podotknúť, že nie všetci tak robili a preto doložil: ”Preto je medzi vami mnoho slabých a nemocných a mnohí odumierajú”. Táto Pavlova diagnóza platí aj dnes o mnohých.

Pán Ježiš povedal:” Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí”. Tieto slová si pripomíname preto, aby sme neváhali, nielen dnes, v pamätný deň ustanovenia Jeho svätej večere, ale vždy znova prijať jeho láskavé pozvanie.

Bratia a sestry, milí priatelia!

Viete si predstaviť chorého človeka, ktorý je pozvaný k lekárovi, alebo je poslaný na dôležité vyšetrenie a liečbu, a on by povedal: “ To sa vôbec neodvážim. V takomto stave ísť k doktorovi? Veď som vážne chorý! Najskôr sa musí môj stav trochu zlepšiť!”

Veľa ľudí, ale aj kresťanov si myslí niečo podobné, keď sú pozvaní k Lekárovi nebeskému. Mnohí sa cítia nehodní, ale odkladajú s pokáním a liečbou, lebo si myslia, že najskôr sa musia sami akosi polepšiť a duchovne zosilnieť a zmocnieť. Je to však veľké nepochopenie milosti Božej a Kristovej, ktorú nám dáva vo sviatosti, ku ktorej sme pozvaní. Preto vy, ktorí ste prijali dnes pozvanie a prišli k spovedi a Večeri Pánovej, pristupujte s pokornou dôverou k trónu milosti a tak aj k Pánovmu stolu, aby ste prijali Jeho sväté telo a vyliatu krv na Golgote za nás. Takáto viera a dôvera je rozhodujúca pre hodné a pravé prijímanie Jeho sviatosti. Slovami nábožnej piesne vyznávajte:

“Na Krista svoje hriechy

som zložil už cele.

Veď On, Baránok tichý,

ich niesol na tele.

Môj hriech a moju vinu,

skryl On do svojich rán,

bez Neho duše hynú, 

ja však v Ňom spásu mám :/: ”  ES 491,1

   Bratia a sestry v Pánu!

Oslavujme aj dnes Baránka Božieho, Pána Ježiša Krista, ktorý nás pozýva k sebe ako účastníkov Novej zmluvy, ktorú uzavrel s nami v Krste svätom, ktorá je zmluvou milosti a ktorú podpísal svojou vyliatou svätou a nevinnou krvou a je trvalo platná z Božej strany. Oslavujem radostne Toho, ktorý nám dáva odvahu viery, novú silu lásky a obnovuje blahoslavenú nádej v nás. Týmito hodnotami Ducha Svätého sa môžeme posilniť a z nich sa tešiť dnes i na veky vekov! Amen

 

Sobotište 2001                                                                         Ľubomír Batka st.

Leave a Reply