Hviezdoslav: Na hore olivetskej.

 Na hore Olivetskej

( P.O.Hviezdoslav)

                                                     “A sespívavše písničku,

                                                    vyšli na horu Olivetskú.”

                                                    Mt 26,30

Už za detstva, snáď, čo som prvý raz

bol počul ho, jak otec z Biblie

a či keď čítal pašie, už vtedy

mi napadol i utkvel v mysli verš;

te zvrchu rečený.- A od tej chvíle

/ver šumná diaľka/ – podnes neraz ma,

zvlášť v dobe podobnej, až v duši škrie

zvedavosť: čo to bola za piesenka,

juž učeníci – jedenásti bár

už iba, ale s Pánom na čele 

preds’- v ten čas boli spievali?

I hútal som o tom zakaždým, čo v záhadu

sa hĺbi, uvažoval okolnosti

čas, miesto, podnet kutal, dôvody,

náladu, laik neukojený

i potom ešte rozmýšľal som, ako

 som poznal žalmov spevy, modlitby 

nádherné; I vše dušou preblesklo 

mi: aha! to bol obsah piesne – text –

No nikdy nedal som mu výrazu,

myšlienka ako vznikla, iskrou zápäť

i pohasla; nuž, iste nebola

životaschopná, doby významnej

i deja hodná, vystihujúca

cit božský spevákov…

 

Tak uvážiac,

že práve vstali od večere, ktorú

čo poslednú v tom krúžku užili

-On za vrchstolom, majster – učiteľ:

tak spokojný, že naplnil už všetko,

len pečať na to udrieť istoty,

len pečať krvi, ach –  a ktorážto

od totých čias je svätou kresťanstvu,

večerou Pánovou, i zaiste

tou najštedrejšou duší hostinou,

čo žiadostivé sú jej: uvažujúc

na tú som raz prišiel osnovu:

Nakŕmil si nás, Hostiteli nebeský,

nasýtils’ života nás chlebom,

a z ňadier révy vzprúdenou rosou si nás obveselil.

I ako orlice, mladosť ichž z koristi chutnej obnovenia 

došla,

vznášajú sa duše naše k Tebe Darcovi s vysočín 

sionských;

a privolávajú Ti krákorom radostným:vďaka Ti hlboká

i chvála!

Chvála Ti i sláva naveky! šumocú krídlami:

až celý vozduch pohnul sa, zošvihola perute jak zeme,

a ona vzlietla smerom tým tiež, prízvujuje nám:

Hallelujah…!

/Úryvok; Zo zbierky: K výšinám I./

Komentovať