VODY – Jordán

Texty: ”Mojžiš, môj služobník, zomrel. Preto teraz vstaň, prejdi cez tento Jordán, ty i všetok tento ľud, do krajiny, ktorú dávam Izraelcom. (Joz 1,2) – “Vtedy Vychádzal k nemu Jeruzalem aj celé Judsko – vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordáne”. (Mt 3, 6) – “Vtedy prišiel Ježiš s Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť”. ( Mt 3,13)

      Rieka Jordán a jej okolie je miestom, pri ktorom sa udialo také množstvo skutkov Božieho vyjavenia, že nie je možné pri jednom zastavení všetky ani spomenúť, tým menej priniesť o nich svedectvo viery. Preto pripomeňme nám i naším deťom aspoň niektoré veľké skutky Božie, aby sme vyplnili odkaz, ktorý pri Jordáne prijal Józua pre seba a svoj ľud, pre budúce generácie (Joz 4,21-22) a pre všetky národy. (Joz 4,24)

      S riekou Jordán sa spájajú zaujímavosti zemepisné, historické, ekologické i hospodárske. Pramení na pomedzí medzi Izraelom, Libanonom a Sýriou. Preteká územím v dĺžke asi 120 kilometrov, ale so svojimi meandrami meria až 251 km. K zemepisným zvláštnostiam patrí skutočnosť, že prechádza vlastne tromi jazerami. Má tri pramene pod horou Hermon (2 814 m) v oblasti niekdajšieho jazera Chulda. Po krátkom, desať kilometrovom prudkom toku, klesá do údolia ležiaceho 200 metrom pod hladinou Stredozemného mora a vlieva sa do Genezaretského jazera (Tiberiadskeho mora). Z neho vyteká na južnej strane a napokon sa vlieva do Mŕtveho mora, ktoré leží ešte o 177 m hlbšie. Preto je jeho názov v hebrejčine odvodený od slova ”klesať”  “prúd, ktorý rýchlo klesá”. Vykopávky ukázali, že údolie Jordánu patrí k miestam s najstarším mestským osídlením na svete. Rieka napriek horúcmeu podnebiu nikdy nevysychá. Jeho vody boli od starodávna používané aj na zavlažovanie okolitej krajiny. Nie náhodou už Lót “videl Okolie jordánske až po Cóar ako Hospodinov raj”. (1 M 13, 10).

  

      Zastavme sa krátko pri troch biblických svedectvách o Božom vyjavení a konaní pri vodách Jordánu. Prvé sa týka najmä ľudu Izraela za Józuu. Mojžišova životná cesta sa skončila na hraniciach Kanaánu. Zasľúbenú zem smel uvidieť, ale sám do nej už nevstúpil, pretože niesol trest za neveru svojho ľudu. Hospodin sám ho pochoval v údolí Moábskej krajiny, takže nikto nepoznal miesto jeho hrobu. Služobníci Boží to mali ťažké vždy, pretože mali zodpovednosť nielen za seba, ale aj za zverený ľud Boží, ktorý viedli.

Vtedy povolal Hospodin do svojej služby Józuu, ktorému povedal: ”Mojžiš, môj služobník, zomrel. Preto teraz vstaň, prejdi cez tento Jordán, ty i všetok tento ľud, do krajiny ktorú dávam Izraelcom”. (Józ 1, 2)  Meno Józua zvestuje, že Záchrancom a Vysloboditeľom ľudu je sám Hospodin (Józua = Jošua = Ježiš). Rozvodnený a v hlbokom údolí tečúci Jordán bol pre putujúci ľud Boží ktorý prišiel z púšte temer takou istou prekážkou ako Červené more. Spomína to aj Žalmista, ktorý vyznavačsky hovorí: “ Čo ti je more, že si utekalo? Čo, Jordán, že si sa späť obrátil?”. ( Ž 114, 5)  

         Podobne, ako konal Hospodin v prospech Izraelcov pri Červenom mori, tak mocne konal aj pri Jordáne. Je zbytočné hľadať nejaký konkrétny spôsob pomoci, ktorého výsledkom bolo, že vody Jordánu boli rozdelené. V hornej časti sa vody zastavili a v dolnej odtiekli do Mŕtveho mora a ľud prešiel bezpečne na druhú stranu do zasľúbenej krajiny. Možností, ktoré má Pán Boh k dispozícii je veľa a nie je rozhodujúce, ktorú použil. Možno takú, aká sa stala napríklad v roku 1267. Opisuje ju arabský spisovateľ, keď sa časť podmytého brehu a skaly zrútili do koryta a trvalo desať hodín, kým si vody opäť prerazili novú cestu. Dôležité bolo a je, aby sme spoznávali, že keď prijímame Božie cesty a zámery, On vždy pomáha a vedie svojich k slobode a novému životu. Kedykoľvek zaznie výzva: “Prejdi Jordán”, ľud Boží sa nemusí báť a desiť prekážok, ale má s dôverou ísť po ceste Hospodinovej.

Prekonanie vôd Jordána neboli však jediné dôležité udalosti vykonané pri Jordáne. Významný je aj pokyn Józuu pre dvanásť  mužov, aby z riečišťa odniesli 12 kameňov, podľa počtu izraelských kmeňov, na vybudovanie pamätného miesta v Gilgále. Dôvod tohoto počínania je podobný, ako pri ustanovení Paschy: “Keď sa v budúcnosti vaše deti spýtajú otcov: Čo znamenajú tieto kamene? – oznámte: aby poznali všetky národy zeme, že ruka Hospodinova je mocná”. ( Joz 4, 24)  

          V Gilgále pri Jordáne sa však obnovila aj ďalšia typická prax, ktorá sa týka vyvoleného národa. “Všetok ľud, ktorý vyšiel Z Egypta, bol obrezaný, ale nikto z ľudu, ktorý sa narodil cestou na púšti – nebol obrezaný”. ( Józ 5,5) Józua teda pri Jordáne vykonal obriezku, ako potvrdenie zmluvy, že sú ľuďom Božím. Napokon tam ľud slávil paschu a na druhý deň po pasche jedli z úrod zeme nekvasený chlieb a pražené zrno z úrod kanaánskej krajiny, pretože v ten deň prestala manna z neba. (Joz 5, 10-11)

        Náš druhý pohľad na Jordán sa spája so životom a službou  Jána Krstiteľa, ktorý pri Jordáne ohlasoval príchod Mesiáša a krstil  ľud krstom pokánia. Vieme, že mnohí prichádzali, aby vyznali svoje hriechy a cez ľútosť a skutky pokánia nachádzali cestu k očisteniu a ospravedlneniu pred Bohom. Ján Krstiteľ vtedy upozornil svojich poslucháčov na to, že už je tu Ten, ktorý nebude krstiť ako on, ale  “Duchom Svätým ”. Priblížil sa Ten, ktorému on nie je hoden rozviazať remienka na obuvi. Jánova kázeň zákona sa hlboko dotkla mnohých, ale najmä kráľovnej Herodiady, ktorá využila svoju dcéru Salome na to, aby si od kráľa Herodesa vyžiadala Jánovu hlavu. Avšak cesta pokánia je pre ľud Boží vždy aktuálna. Tam, kde prestal konať Ján, začína svoju službu Ježiš názorným vyučovaním o hodnote svojho Krstu.

To je najväčší dôvod našej duchovnej cesty k Jordánu. K Jordánu prišiel Pán Ježiš ako nový duchovný Vodca. Bol poslaný Otcom, aby nás priviedol do nebeského Kanaánu. Tu žiadal od Jána, aby Ho pokrstil. Bolo to v prítomnosti viacerých učeníkov na začiatku Jeho verejného vystúpenia. Pánovu žiadosť spočiatku nechápal ani Ján Krstiteľ, ani učeníci. Zdá sa, že Ježišov krst v Jordáne neraz robí vrásky na čele aj nám. Ježiš na protesty Jánove odpovedal: “Nechaj to teraz, lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť”. ( Mt 3,13) Keď Ján krst vykonal, stalo sa niečo, čo sa nestalo predtým pri pokrstení nikoho iného. “Keď Ježiš vystúpil z vody, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý  zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo”. (Mt 3,13-17)

Ježišovo zostúpenie do vôd Jordána symbolizuje utopenie hriechov starého Adama. Mal azda Ježiš nejaké hriechy? Isteže nie, ale On už tu, na začiatku svojej cesty ku krížu, ukázal jasne zmysel svojho diela. On vzal na seba naše hriechy a priestupky. Vychádzal z vôd Jordána, aby ukázal dar nového života pre tých, ktorí sú Jeho. Názorne ukazuje nielen Jánovi a učeníkom, ale aj nám, že skrze Jeho Krst, ktorý slúži k ospravedlneniu pokrstených hriešnikov, Boh nám otvára bránu neba a prijíma nás do svojho večného spoločenstva. Už nie Józuova obriezka, ale prijatie Ježišovho krstu pri Jordáne rozhoduje o našom prijatí do ľudu Novej zmluvy. Preto každému pokrstenému v meno Ježiša sám Otec privoláva: Ty si môj milovaný syn, moja milovaná dcéra! Skrze Jeho Krst patríme Otcovi a prijímame uistenie, že s Ježišom prejdeme zo smrti do života večného. Podobe, nemusíme už sláviť paschu, ale máme prijať “ten pravý chlieb z neba pre večný život” (J 6,51), ktorý nám Otec v Ježišovi pripravil.   

     Sviatky veľkonočné ku ktorým sa blížime sú novou možnosťou vernejšie nasledovať Toho, ktorý hovorí: ” Ja usmrcujem, ja obživujem a nikto z mojej ruky nevytrhne. Lebo ja k nebu zdvíham svoju ruku a hovorím: Ja žijem naveky”. ( 5 M 32, 39)  Naša púť k Jordánu nás nevedie iba do minulosti, ale najmä do slávnej budúcnosti vykúpených Božích detí.

Ľubomír Batka st.

Komentáre k “VODY – Jordán

Komentovať