Prejav Božej lásky

Prejav Božej lásky

Tichý večer – požehnaný

zahoj duše všaké rany

v tento čas, 

keď nám svieti lásky jas…

A Ty, Kriste, pri nás stoj,

vzhliadni i dnes na zbor svoj –

z veľkej svojej dobroty

poteš nás – svoje deti. Amen

1 J 4,9: ”V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho”. Amen

      Bohumilí kresťania, milé deti, drahí bratia a sestry v Pánu!

“Zase zvonia, zase svietia,

zase sa spev k nebu vznáša:

dvetisíc už rokov prešlo,

ako láska zrodila sa…”…

Pozdravujem vás slovom básnika v tento Svätý večer, od nepamäti nazývaný “Štedrý”. Štedrý a bohatý je vo svojom obsahu. Nie je ľahké tento obsah opísať a vystihnúť jedným, jediným slovom. Evanjelista Ján sa však o to pokúsil a treba priznať, že úspešne. To, čo ľudí oslovuje z generácie na generáciu je niečo jedinečné, veľmi vzácne a možno povedať, že nie každodenné. I náš básnik veľmi presne, i keď trošku tajomne hovorí: ”zrodila sa láska”. Narodila sa a prišla na svet Láska. Ide o lásku s veľkým “L”. To je to tajomstvo. To je oriešok, ktorý v škrupinke ukrýva jedinečné a sladké jadierko, ktoré samo o sebe je pre nás darom.

Ak by sme chceli myslieť a hovoriť len o ľudskej láske a medziľudských vzťahoch, nebol by dnes i v tie nasledujúce dni výročitý sviatok. Ani dnešný deň a večer by nebol Štedrý, napriek všetkej ľudskej štedrosti, láske, humanite a dobročinnosti. Ľudia síce majú túžbu byť pred a počas Vianoc štedrejší, dobroprajnejší, otvorenejší, milší a trpezlivejší voči seba navzájom, ale preto by sme nemuseli dnes a zajtra oslavovať spolu. K tomu by stačilo rodinné, alebo priateľské prostredie dvoch, alebo niekoľkých ľudí, ktorí sa majú radi a ktorí sú doma, v súkromí a v teple celkom spokojní. My sme sa však rozhodli napriek chladu, napriek večernému času zareagovať na zvuk kostolných zvonov, na svetlo chrámu na kopci a na zvuk organa. Mimovoľne cítime, že je čas osláviť a poďakovať za väčšiu, ako len ľudskú lásku.

Isteže, nie všetci ľudia tak robia! Ani nie všetci obyvatelia v kresťaných krajinách. Ani nie všetci ľudia v našej krajine, ba ani v našom evanjelickom prostredí. Ale niečo dôležité sa predsa len stalo, že nielen ženy, ale aj muži odkladajú svoje každodenné povinnosti a chcú ísť a svätiť sviatky “zo zástupmi a svätiacim davom” – ako to povedal kedysi Žamista o pútnikoch smerujúcich do Jeruzalema.

Aj deti, plné očakávania všelijakých prekvapení pod vianočným stromčekom, chcú ešte chvíľu pozorovať naše kroky, slová, zvyky, piesne a texty Biblie, ktorým ešte nie celkom dobre rozumejú. Všetci však cítime, že Vianoce bez toho slova a svedectva biblických svedkov by neboli skutočnými sviatkami. Dokonca môžeme povedať, že by vôbec žiadne sviatky neboli! – Možno by sme oslavovali začiatok slnovratu, možno obetovali niečo pani Zime, možno by sme si vymysleli Deda Mráza, aby mal kto priniesť ozdobený stromček.

Spomínam si, milí priatelia na čas mladosti, keď existovala jedna výborná mládežnícka relácia v rozhlase a volala sa Modrá vlna. Hlavným moderátorom bol redaktor Ernest Weidler. Až oveľa neskôr som zistil, že bol veriaci evanjelik, i keď to vtedy v rozhlase nemohol povedať. V jeden Štedrý deň robil reláciu, v ktorej nástojčivo kládol otázku: ”Čo sú to Vianoce? Viete? Volajte k nám do štúdia a živého vysielania” – a uvádzal telefónne číslo. Odpovedali mnohí: ženy z domácnosti, učitelia, študenti, dôchodcovia. Hovorii o sviatkoch rodiny, detí, idylke pod stormčekom, o romantike na horách, spomínali vôňu vianočného pečiva, kapustnice, darčeky,…Ale pán Weidler sa znova a znova pýtal:” Dobre, ale prečo to všetko? Prečo sú Vianoce? Kde to všetko má pôvod, prameň?”…Vtedy som sa rozhodl, že do redakcie zatelefonujem aj ja. Chcel som povedať niečo v duchu tohoto Jánovho svedectva. Ale dovolať do štúdia sa nedalo! Telelefón mal stále obsadzovací tón…

Aj dnes by som chcel a mal povedať niečo o tomto pôvode a pravom obsahu Vianoc. Chcem zavolať a privolať každému osobne, i všetkým spolu niečo o pravej podstate Vianoc. O ich tajomstve a dare. Lenže ,mám už svoje skúsenosti a obávam sa, či nebude aj dnes zaznievať v srdciach len obsadzovací tón… Napokon, ako vieme a počuli sme to nanovo z Lukášovho evanjelia – aj Jozef a Mária s Dieťaťom našli miesta v domoch obsadné a nedovolali sa lásky. Nemali miesto v ubytovni…

To, čo chcem povedať, nie je opis prvých Vianoc, ako o nich hovorí evanjelista Lukáš a Matúš. Je to iba jedna veta zo svedectva evanjelistu Jána, ktorá nám zaznela na úvod: “V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného syna poslal Boh na svet”. Ten, ktorý sa narodil na prvé Vianoce nie je teda – na prvom mieste- syn Márie a Jozefa, – ale Syn Boží. On je tou láskou s veľkým “L”. On je Darom Vianoc. Najväčším a jedinenčným Darom pre svet.

Tento svet, ktorý nepoznal času svojho navštívenia, ktorý sa topil v krvi, bojoval vo vojnách, ktorý koristil, utláčal, ponižoval, vykorisťoval, podvádzal a oklamával, defraudoval, počínal si sebecky a egoisticky – práve tento svet a nie iný Pán Boh miloval!  Tomuto a takémuto svetu poslal Boh svojho Syna. To je ten pravý div Vianoc! Dal Ježiša do prostriedku biedy sveta, do biedy biednych i moci mocných – aby bol prijatý a aby skrze Neho začali ľudia žiť.

Možno si povieme, ten dávny svet taký tvrdý, surový a hlúpy naozaj niekedy bol a možno aj potreboval nejakú zmenu. Ale my? My žijeme v osvietenej dobe, dnešný svet je múdry, vzdelaný, dosiahol úžasný rozvoj a výsledky o akých predkovia ani nechyrovali. Potrebuje snáď aj dnešný človek, dnešný svet Lásku? Inú, vyššiu, dokonalejšiu, plnšiu a skutočnú lásku v podobe služby, obete, v zástupnom utrpení a v omilostení človeka?

Odpovedzte si sami, milí bratia a sestry! Potrebuje dnešný svet a človek lásku inej kvality ako má a ako ju dokazuje? Potrebuje počuť slovo o prekonaní strachu?  To nebeské posolstvo: “Nebojte sa!”…?   Že sa dávnejšie generácie báli všeličoho je známe.  Ale my dnes ? Čoho by sa mala báť stredná a čoho mladé generácie ľudí? Potrebujú milosť a odpustenie dnešné rodiny, manželstvá, deti a vladári?

Ak si niekto myslí, že on milosť a odpustenie nepotrebuje a Dar Vianoc je pre neho zbytočný – nech prepáči anjelom i nám, dnešným hlásateľom Jeho slávy! Nie je nič nové, že Ježiš nebude opäť a nanovo prijatý a zostane na zime, na slame, na kríži, v hrobe – a v zabudnutí…

        Boh je síce aj Darca tých menších darčekov, o ktorých často počujeme dobromyseľne hovoriť a tvrdiť, že to sú naše dary a darčeky, naša láska, naša starostlivosť, naša zásluha. Nie dar Toho, ktorý “jediacemu dáva chlieb a rozsievačovi dal dobré semeno…”. Ale tieto dary, hoci sú aj oni v skutočnosti prejavom lásky Stvoriteľa k stvorenstvu, nehovoria tak jasne, svietivo a tak predivne o Božej láske, ako Dar prvých Vianoc. Ako narodené bezmocné Nemluvňa v plienkach. Ako Ježiš, Boží Syn a stelesnená láska Božia. On je div nad všetky divy!

Ak ho svet neprijal a neprijíma – obracia sa na nás. Lebo to, že Ho Otec nebeský dal svetu – znamená, že Ho dal aj nám, tebe i mne! Pre nás Ho poslal ako Pomocníka a Spasiteľa. Nám ho dal, aby sme aj my žili skrze Neho. Aby sme žili z Jeho svätosti v našej slabosti a hriešnosti. Aby sme mali ako zachránené Božie deti dedičstvo v nebesiach, keď raz otvoríme dlane a všetko nám z nich vypadne.

Pán Boh Ho dal i nám. Dal Ho preto, aby nám pomáhal už dnes, i zajtra, i potom, keď stromčeky zvädnú, darčeky zovšednejú a prídu opäť bežné dni, úlohy a povinností. Keď človek možno opäť zabudne na človeka, na blížneho, i toho najbližšieho. On dnes nanovo prichádza ako prameň a zdroj lásky. Prichádza k nám, do našich sŕdc a duší, aby sme dopĺňali naše “akumlátory a batérie lásky” našich sŕdc z Neho. Z pravého a nevyčerpateľného zdroja lásky, trpezlivosti a dobroty. Aby sme žili z Neho tak, ako mnohí, ktorí tu boli a žili už dávno, či nedávno pred nami. Ktorí skrze Neho žili a ktorých láska nás obohatila, rozradostila i povzbudila.

V tej prvej tichej, svätej noci v Betleheme sa narodila Láska. O tejto Láske predovšetkým apoštol Pavel hovorí: “Láska nikdy neprestane”. (1 K 13) Boh nám dal svojho Syna ako Záchrancu nie preto, aby sme sa na chvíľočku rozcítili nad Dieťaťkom v jasliach na zime a slame, ale preto, aby sme žili skrze Neho. On, ktorý zdanlivo nemal “kde by hlavu sklonil”, ktorého výbavou boli len chatrné plienky a ktorý sa stal Dieťaťom, je plný lásky, milosti a pravdy.

Preto máme všetci opäť veľký dôvod: zvoniť, svieť, spievať, oslavovať a ďakovať. Amen

Štedrý večer 2016                                              Ľubomír Batka st.

Leave a Reply